Cyklovrcholy # MTB # cykloturistika # mapy # cyklotrasy # skúsenosti # poradenstvo # diskusia # jazda v teréne

Čergovská hrebeňovka = skvost Slovenska. Radšej ju však mám v zime na bežkách. Inak možno by som ešte pridal šiesty cyklovrchol Horošovík (1009 m) – veď ten výšľap naň zo sedla Priehyby (815 m) stojí za to!

Akademická úvaha:
Vrcholy na hrebeňovkách s relatívne malými výškovými rozdielmi (do 100 metrov?) nie sú typické cyklovrcholy. V tomto prípade je vhodnejší pojem CYKLOVRŠIE. Cyklovrším sú napríklad časti hrebeňa Bachurne, Čergova, Veľkej Fatry, Lúčanskej Malej Fatry, Javorníkov, Bukovských vrchov...Alebo ich možno označiť ako hrebeňový cyklovrchol

Ako druhý cyklovrchol uvediem tajomný Bujanov.

BUJANOV, 757 m (pohorie Čierna hora) – cyklovrchol 2

Bujanov sa stal známejším kopcom v roku 1955, keď bol pod ním vybudovaný železničný tunel, ktorý sa podľa kopca nazýva Bujanovský (tento tunel s dĺžkou 3401 m je druhý najdlhší na Slovensku po 4697 m dlhom Čremošianskom tuneli na trati Banská Bystrica - Diviaky). Turisticky sa Bujanov nachádza mimo značkovaných chodníkov. V jeho okolí sú vzácne porasty duba zimného so zmiešanou teplomilnou a horskou flórou (JV a JZ svahy sú národnou prírodnou rezerváciou). Samotný vrchol je zarastený a bez výhľadov. Celá lokalita má pralesovitý charakter. Relatívne vzácna divočina. vzbudzujúca rešpekt!


Na Bujanov sa dá dostať po dobrej lesnej ceste zo severnej strany odbočením z modrej turistickej značky na Bystrej (viď mapka).Cesta vedie mierne zvlneným terénom po hrebienku, míňa kopec Kozinec (umiestnený vysielač, ku ktorému sa dá dostať aj po ceste z doliny Diaľava).Cestou sú veľmi pekné výhľady na Kojšovskú hoľu, vodnú nádrž Ružín, Vysoké Tatry (vzdialenosť 73 km)a okolité kopce (Bokšovská skala, Roháčka…). Z južnej ružínskej strany som sa snažil dostať na vrchol po lesných cestách, ktoré sa však po čase úplne stratili v hustom poraste...
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 2

Bujanov ma uz dlhsie laka, ale asi az v buducej sezone.

ĽUBIETOVSKÁ BUKOVINA, 1194 m (pohorie Poľana) – cyklovrchol 3

Ľubietovská Bukovina je plochý kopec, ktorý je súčasťou hrebeňa mohutnej kaldery Poľany. Vrchol je lúčnatý, na svahoch sú lesíky a lúky s ojedinelými stromami. Z vrcholu sú pekné výhľady na Nízke Tatry a Poľanu. Lokalita má charakter parkovej úpravy. Je to jeden z najmalebnejších cyklovrcholov.

Na vrchol sa dá vyjsť z viacerých strán. Ja som šiel Hutnou dolinou od Ľubietovej, cesta bola miestami dosť vymletá. Na vrchol vedie cesta (zelená TZ) aj z obce Strelníky cez Mincu. Komančovia začali túto cestu budovať vo veľkom štýle, pretože na Bukovine chceli postaviť vojenskú leteckú základňu. Chvalabohu svoj zámer nestihli realizovať - teraz tam môže v kľude lietať a vznášať sa horalská duša .
Na Ľubietovskú Bukovinu sa dá dostať aj z ďalších strán: po hrebienku od obce Hrochoť, z Hrochoťskej doliny od Kysliniek a zo sedla Jasenová. Miestni bajkeri možno uvedú viac.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 4

Pekne to tu kompletizuješ, díky za tip

áno áno budúci rok si zase zájdem na poľanu, vepor a okolité vrchy ..

viete niekto aky je najvyssi kopec v europe dostupny pre bajkerov?

nejaka stvortisicovka pre 2 kola asi neexistuje, ci??

Veleta v španielskom pohorí Sierra Nevada s výškou 3394 m je asi najvyšším kopcom Európy, ktorý je vyšliapateľný na bajku:
http://en.wikipedia.org/wiki/Veleta_%28Sierra_Nevada%29
Bajkom do 4000 m v Európe asi sotva. V Alpách sú však horské cestné sedla s výškou nad 2800 metrov...

Najbližší cyklovrchol nad 2000 m je asi rakúsky Hundstein (2117 m). Oveľa nižší, avšak krásny...
http://www.treking.cz/cyklistika/hundstein.htm

VEĽKÝ INOVEC, 901 m (pohorie Pohronský Inovec) - cyklovrchol 4

Veľký Inovec je najvyšším kopcom málo známeho pohoria Pohronský Inovec, ktoré je súčasťou Slovenského stredohoria. Na andezitovom vrchole sa nachádza mohutná skala a smerovník. Na skale je maľba slovenského znaku. Z vrcholu sú výhľady na východné Štiavnické vrchy a južnú Hronskú pahorkatinu. Spolu so Sitnom patrí medzi najjužnejšie slovenské cyklovrcholy s nadmorskou výškou nad 750 m.
Prístup na vrchol je z viacerých strán. My sme vyšli z Veľkej Lehoty okolo Chaty pod Inovcom (značená cyklocesta). Z vrcholu ďalej sme pokračovali cez veľmi peknú Loksovu lúku do osady Bukovina (opačným smerom tiež možná výstupová cesta). Ku chate vedie spevnená cesta cez Osliu dolinu, od Inoveckej lúky pri chate ide ďalej dobrá lesná cesta. Ďalšie výstupové trasy vedú cez dolinu Sviniarskeho potoka a cez Obycké lúky.
http://www.zitava.sk/prirodne-hodnoty/velky-inovec.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%BD_Inovec

Vrchol jednou vetou:
Vďaka vrcholovej skale, podvrcholovým lúkam a blízkej chate veľmi zaujímavý cyklovrchol.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3

Cyklovrcholy ako sa patrí:
Pilsko: http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=36376 (ešte menšou úpravou trasy na začiatku výletu sa dá vyšľapať prakticky celý)
Babia hora: http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=71743
Vysoké, náročné výstupy, nádherné výhľady a ťažké zjazdy charakterizujú tieto "kopčeky"

Čo sa týka mojich cyklovrcholov tak k nim určite patrí Grossglockner-nekonečná cesta do neba.A na Slovensku je ich viac ale čo sa týka nadmorskej výšky tak Kráľovka a tento rok bol aj zaujímavý výšlap na "kráľovskú"Sľubicu.

Ak pozerame za hranice tak nezabudnime na Chorvatsko - sv.Jure.

http://www.tronkosice.sk/Akcie/A2011/Montenegro/9DenSvJure/Fotky.html

Akosi sme si zvykli, ze Kojsova hola je tot za humnom ale http://www.youtube.com/watch?v=AkeITdaFpCE

ČIERNA HORA, 1024 m (pohorie Čierna hora) – cyklovrchol 5

Čierna hora je druhým najvyšším kopcom rovnomenného pohoria Čierna hora, ktoré je najvýchodnejším pohorím rozložitého horského celku Slovenské rudohorie (najvyššia Roháčka je vzdialená len kilometer a vyššia je len o 4 metre). Na vrchole je čistinka a skaly, na ktorých je postavená drevená socha Madony v životnej veľkostí a kríž. Výhľady sú síce obmedzené, avšak pekné. Južne vidno vodnú nádrž Ružín s Margecanmi a Volovské vrchy s Kojšovskou hoľou, na západe Branisko a na severe Bachureň. Je to veľmi zaujímavý cyklovrchol, výšľap naň stojí za to!
Zaujímavosť 1: Kluknavčania volajú tento kopec Roháčka (a nie Čierna hora). Keď som argumentoval, že Roháčka je podľa mapy nad Margecanmi a toto je Čierna hora, vysvetlili mi, že to je margecianska Roháčka, kdežto táto je kluknavská Roháčka. Neskôr som zistil, že aj v obci Hrabkov nazývajú Čiernu horu Roháčka. Podľa nich to je Hrabkovská Roháčka.
Zaujímavosť 2: Až sedemnásť slovenských kopcov sa volá Čierna hora, z nich sedem je vyšších ako 1000 m. Takže ozaj veľká čiernohorská rodina!

Najlepšia cesta na vrchol (hlavná výstupová trasa) je z horného konca obce Kluknava. Pri dome č.339 vedie hore kopcom úzka asfaltka, z ktorej treba po cca 2 km odbočiť vpravo hore na štrkovú lesnú cestu. V lokalite Koľvek sa na cestu napája modrá TZ. Cesta za poľovníckou chatkou U smelého srnca je miestami hodne strmá a každým rokom v horšom stave v dôsledku vymytia od dažďov. Z Kluknavy na vrchol to je 7,6 km pri prevýšení 655 m, priemerné stúpanie je 8,6 %.
Vyjsť hore by sa malo dať aj lesnými cestami z doliny Banské a z Hrabkova (s napojením sa na hlavnú výstupovú trasu v oblasti Koľveku). Tieto výstupové trasy nemám ešte odskúšané.
Poznámka: Bajkeri, ktorým nevadí občasné tlačenie, môžu vyjsť na vrchol Čiernej hory aj cez Roháčku (1028 m) zo sedla pod Roháčkou vo výške 900 m (do sedla vedie dobrá zvážnica od chaty Klenov), prípadne použiť túto trasu ako zostupovú (odskúšané),

Jednou vetou:
Cyklovrchol s magickým skalnatým vrcholom a peknými výhľadmi, ktoré sú dokonalou odmenou za náročnejší vyšľap.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6

Vďaka za dobrý tip na okruh z Prešova. Okruh zhruba: Po, Šarišská podkova, Ovčie, Čierna hora, chata Klenov, Rešetka, Radatice, Kvašná voda, PO. Na budúci rok vyskúšam.
Roháčka, tohto roku na jar:
http://racho.rajce.idnes.cz/2011_04_03_Rohacka/

Veľmi zaujímavá terénna trasa. Ak dáš vedieť termín, možno by som sa pridal (ak môžem)... Inak na Šarišskej podkove je možné navštíviť najvyšší kopec pohoria Šarišská vrchovina Za horou (719 m) = ďalší cyklovrchol

A ešte niečo: opísaný úsek chata Klenov – Kluknava je záverečnou (príp. úvodnou) časťou veľmi zaujímavej cyklohrebeňovky celým členitým pohorím Čierna hora. Trasa: Košice – Hrešná – sedlo Repy – Jánošíkova bašta - Kysak – Hornádske lúky – Roháčka – Čierna hora – Kluknava, parametre 70 km, prevýšenie 1900 m. Nazval som ju TRANSMONTENEGRO. Prešiel som ju po častiach celú. Už dlhšie sa však chystám, že ju prejdem na jeden ťah a tak si ju dokonale vychutnám... Budúci rok to hádam vyjde.

Samozrejme, že môžeš. Keď pôjdem a nebude to rozhodnutie z večera do rána tak Ti určite dám vedieť.

Pilsko a Babia hora sú nádherné kopce, určite patria medzi najkrajšie na Slovensku. Už dlhšiu dobu ma veľmi lákajú na cyklovýšľap. Babia hora sa mi zdá pre bajk priťažká, Pilsko by som rád skúsil. Priemerné prevýšenie v závere je však dosť strmé: na 5 km 680 metrov, čo je 13,8 %. Nevedie na jeho vrchol nejaká iná ľahšia cesta (napr. z Poľska)?

Btw: Babia hora je ozaj extrémna: na posledných 3 km 520 metrov čo je 17,3% (pre porovnanie Kráľova hoľa zo Šumiaca má hodne nižšie grády: 12 km, 1065 m, priemerné prevýšenie 8,9 %).

JELENÍ VRCH, 947 m (pohorie: Slovenský kras) – cyklovrchol 6

Jelení vrch je výrazný kopec, ležiaci na hranici národného parku Slovenský kras nad horskou obcou Hačava. Západné a južné svahy sú lúčnaté a majú typický krasový charakter so škrapmi, východný a severný svah je pokrytý lesom. Geomorfológovia ho zaraďujú do Volovských vrchov, avšak na prvý pohľad je jasné, že Jelení vrch patrí do Slovenského krasu a s výškou 947 m je tak jeho najvyšším kopcom (oficiálne má tento titul Matesova skala s výškou 924 m). Na kopci je umiestnený televízny vysielač. Z vrcholu sú pekné západné a južné výhľady na Volovské vrchy a Slovenský kras (od vysielača), z východnejšej kóty sú výhľady na Slovenský kras a Košickú kotlinu.

Najlepší prístup na vrchol je z Hačavského sedla (795 m) po lúkach (do sedla sa dá dostať cestami z obce Hačava alebo z údolia Čiernej Moldavy). Dobrý prístup je aj z druhej strany z Jasovskej planiny po modrej TZ cez sedlo Krížna poľana 869 m
Poznámka: Je to posledný vrchol, ktorý v apríli 2011 „zdolal“ môj karpatský pes malý bradáč Bleky (1997-2011).
Jednou vetou: Unikátny krasový kopec s peknými výhľadmi a mimoriadnym prírodným okolím.

Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 4

SĽUBICA, 1129 m (pohorie: Branisko) – cyklovrchol 7

Sľubica je najvyšším kopcom južnej časti Braniska, ktoré je od vyššej severnej časti oddelené hlbokým sedlom Chvalabohu (750 m). V celom Branisku je Sľubica tretím najvyšším kopcom (vyššie sú Smrekovica 1200 m a Patria 1171 m). Branisko je pekné prevažne lesnaté pohorie s dobrými lesnými cestami, ktoré sa v dĺžke 20 km tiahne severojužným smerom a ako hradba oddeľuje regióny Spiš a Šariš. Okolie Sľubice je veľmi pekné. Z vrcholu je krásny polkruhový výhľad na západ, kde dominujú Volovské a Levočské vrchy, dobre vidno aj Nízke Tatry a Vysoké Tatry. Pohľad na Hornádsku kotlinu so Spišským hradom má letecké parametre, prevýšenie je cca 700 metrov. Vrchol je obľúbeným štartovacím miestom paraglajdistov. Do povedomia mnohých bajkerov sa tento kopec dostal vďaka Kráľovskému MTB maratónu, keď bol jeho súčasťou ako horská prémia. Je to jeden z mojich najobľúbenejších cyklovrcholov.

Na Sľubicu vedie viacero lesných ciest rôznej kvality a strmosti. Najlepšia výstupová trasa vedie z juhovýchodnej strany zo sedla Predky (900 m) po zvážnici, ktorá vyjde na pekné hrebeňové lúky (tu sa nachádzajú kamenný kríž a kovový slovenský dvojkríž a sú odtiaľ pekné výhľady na Spiš i Šariš) a potom po hrebeni až na samotný vrchol. Do sedla Predky sú dobré cesty z obce Vojkovce, Hrišovce a rázcestia Peklisko v údolí Svinky (cca 1 km pod motorestom Branisko). V sedle Predky je aj stará značka cyklocesty do obce Víťaz - šiel som to pred rokmi smerom dole, ale cesta bola vo veľmi zlom stave a miestami nezjazdná. Zo západnej spišskej strany sú cesty strmšie, najlepšia cesta vedie z obce Dúbrava pod Rajtopikmi. Na Sľubicu sa dá dostať aj zo sedla Humence (cez sedlo prechádza zvážnica zo spišskej na šarišskú stranu) po lesnej ceste (zároveň zelená značka).
Hlavná výstupová trasa: Vojkovce (520 m) – sedlo Predky (900 m) 3,5 km – Sľubica (1129 m) 6,5 km (priemerné stúpanie Vojkovce - Predky 10,9 %, na úseku od sedla Predky sú krátke strmé stúpania cez 20 %).

Jednou vetou: Výrazný kopec s krásnymi výhľadmi, pekným okolím a dobrou prístupovou cestou, patriaci do Top Ten slovenských cyklovrcholov.

Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 7