)
) bo sa mi zdali silno povedome tie clanky a aj fotky dobra praca a vela zdaru...
„Dekel“ vrcholovej skrinky na Žobráku bol (podobne ako kniha, obal a pero), ale všetko bolo pohodené na lavici
- dal som to všetko na miesto. Pripajám ešte mapku mojej trasy a tu sú fotkyPrílohy:
GREJNÁR 664 m, pohorie: Šarišská vrchovina – cyklovrchol 29
Kopec Grejnár má plochý charakter a je lúčnatý. Nachádza sa pod Roháčkou - najvyšším kopcom Čiernej hory, ale patrí už do Šarišskej vrchoviny. Z jeho vrcholovej plošiny sú veľmi pekné a zaujímavé výhľady. Keď som na chate pri Ružíne a chcem sa čo najskôr nasýtiť horskými výhľadmi tak neváham. Idem na Grejnár. Za necelých 40 minút sa ocitnem na vrcholčeku, z ktorého sa dá očami hladiť veľký kus Slovenska a virtuálne putovať po blízkych i ďalekých horách.
Ako prvé sa v záverečnom stúpaní objavujú dôverne známe Volovské vrchy. Kloptaň sa síce o chvíľu skryje, avšak Kojšovská hoľa ma sprevádza až na vrchol. Vpravo na východe vidno dlhé Slanské vrchy s najvyšším kopcom Šimonka a vľavo typické kopce Stráží. Za mnou sa vypína mohutná Roháčka, ktorá má celý Grejnár pod dozorom. Vľavo na západe sa objavuje panoráma celého pohoria Branisko (dlhé 20 km) a vedľa pohoria Bachureň (dlhé 16 km). Medzi nimi vidno kopce Levočských vrchov. Nad priesmykom Chvalabohu v strede Braniska vidno v diaľke končiare Vysokých Tatier s Lomnickým štítom (vzdušná vzdialenosť 69 km) a napravo Belianske Tatry s Havranom. Predo mnou v smere vrcholovej cestičky vidno celý hrebeň Čergova od najvyššieho Minčola (32 km) až po Lysú. Za výhľadmi na Kráľovu hoľu musím ísť trochu ďalej do menšej zníženiny. Kráľovná cyklovrcholov (vzdialená 67 km) sa vyníma na obzore ako typická pyramída medzi bližšou Roháčkou (4 km) a vzdialenejšou Sľubicou(14 km). Keby som mal orlí zrak, dovidel by som aj na Chopok. A v dolinách podo mnou čupia šarišské dedinky Hrabkov, Ovčie a Víťaz ponorené do jemne vymodelovanej Šarišskej vrchoviny. Po plochom vrchole sa zvyknem pomaly presúvať a často zastavovať, aby som mohol plne vychutnať pravý horský kokteil v podaní nenápadného šarišského kopčeka.
Keď to zrekapitulujem, z Grejnára vidno 10 slovenských pohorí. Od východu na západ sú to: Slanské vrchy. Volovské vrchy, Čierna hora, Nízke Tatry, Branisko, Vysoké Tatry, Belianske Tatry, Levočské vrchy, Bachureň, Čergov. Na Slovensku je niečo vyše 50 pohorí, takže dá sa povedať, že z Grejnára vidno takmer pätinu Slovenska.
Poznámka: O tom, že z kopca sú ďalekonosné výhľady svedčí aj to, že za posledné roky sa tam postavili tri vysielače. Je to ideálne miesto pre rozhľadňu, vďaka zvýšeniu trebárs o 10 metrov by sa výhľady stali kruhové a bolo by vidieť aj viac z Nízkych a Vysokých Tatier.
Na Grejnár vedie poľná štrková cesta zo štátnej cesty Margecany – Žipov, Odbočka na túto poľnú cestu je vo výške 628 m východne pod Banským vrchom. Krátkym strmým stúpaním (prevýšenie 30 metrov) nás cesta po 350 metroch privedie na plochý chrbát Grejnára vo výške 664 m.. Ďalej vedie poľná cesta takmer bez zmeny výšky asi 600 metrov, míňa nový vysielač (toto miesto je na niektorých mapách označené ako Grejnár 658 m) a potom mierne klesá doľava na zníženinu, z ktorej je dobrý výhľad na Kráľovu hoľu. Ak by sme pokračovali 500 m ďalej, došli by sme cez lesík k ďalšiemu vysielaču na Kozej hore vo výške 662 m.
Na Grejnár sa dá pravdepodobne vyjsť aj po lesných cestách od Križovian či zo Žipova. Tadiaľ som však ešte nešiel a na mape lesných ciest jednoznačná súvislá cesta z dolín na kopec nie je vyznačená.
Jednou vetou: Šarišský „cyklovrcholček“ s ľahkým prístupom a ďalekými výhľadmi na pätinu slovenských pohorí.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 2
Ďalšie fotky z Grejnára
Prílohy:
). Bol som tam prvý tejto zimy . Vrchol Holého vrchu postupne zarastá, ledva bolo vidno Kojšovskú hoľu. O také 2-3 roky asi bude po pekných výhľadoch...Prílohy:
Komentár súboru: ako prvy tejto zimy
Komentár súboru: krasne vyhlady zarastaju
P.S. Inak pomocou stránky http://www.heywhatsthat.com/faq.html
je možné zistiť výhľadovú panorámu z ľubovoľného miesta.
Tak toto je paradny objav.
