Cyklovrcholy # MTB # cykloturistika # mapy # cyklotrasy # skúsenosti # poradenstvo # diskusia # jazda v teréne

Paráda ako vždy.

Nenápadný „košický“ cyklovrchol, ktorí poznajú iba ozajstní vandráci

KOBYLIA HORA 882 m, pohorie: Volovské vrchy – cyklovrchol 32


Kobylia hora je v podstate rázsochou hlavného hrebeňa Volovských vrchov (v podcelku Kojšovská hoľa), ktorá z neho vybieha v oblasti Bieleho kameňa. Tento výbežok pokračuje ďalej cez Holičku až ku Bukovcu pri Košiciach. V okolí vrcholu sa nachádzajú jedľovo-bukové lesy, v nižších partiách v sutinách a žľaboch javorovo-lipové lesy. Na západnom úbočí tesne pod vrcholom sa nachádza „miniprales“ v podobe bizarných tvarov skál a stromov, paprade i machu. Lokalita bola už dávnejšie navrhnutá na vyhlásenia za chránené územie. Samotný vrchol je zarastený a nenápadný, poblíž najvyššej kóty sa nachádza telekomunikačný stožiar s búdkou. Kobylia hora je dobre viditeľná z Kojšovskej hole (vzdušná vzdialenosť 5,3 km), dominuje jej južným výhľadom. Na Kobyliu horu nevedú (a ani v jej okolí nie sú) žiadne značkované turistické chodníky, čo len znásobuje jej atraktívnosť a „divokosť“.

Najlepší prístup na Kobyliu horu je od východu zo Sedla pod Kobylou vo výške 535 m, ktorým prechádza štátna cesta Rudník - Zlatá Idka (vďaka tvaru cesty je sedlo nazývané aj Podkova). Dobrá plynule stúpajúca lesná cesta nás odtiaľ po 3,2 km privedie popri Žabej skale 687 m až na vrchol (na rázcestiach sa treba držať najlepšej cesty zväčša vľavo).
Ďalšími prístupovými možnosťami sú „západné“ lesné cesty, vedúce cez lokalitu/sedlo Hartľov (Krížik) vo výške 783 m. ktorý sa nachádza na západnom úbočí Kobylej hory a odkiaľ je vrchol vzdialený len 1,4 km. Zo severu začína „hlavná“ lesná cesta na Hartľov v údolí potoka Ida povyše Zlatej idky (vo výške 740 m) a vedie cez Kovalčičku. Z južnej strany je na Hartľov najlepší prístup z Poproča (356 m) cez Petrovu dolinu (spočiatku asfaltka) a potom serpentínami po lesných cestách cez lokalitu Berta.

Jednou vetou: Zaujímavý a cyklisticky vďačný kopec v peknom zachovalom prostredí.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 3

Dnes „Kojšovka“ odzadu... Ešte na lyžiach. Snehu habadej, avšak zmrznutý. Bajk sa pomaly prebúdza

Kráľovná slovenských cyklovrcholov. Už dávnejšie som jej rezervoval dôstojné číslo 33. Podľa spravodlivosti mala byť uvedená prvá. Dúfam, že sa neurazila a pokiaľ sa cítila zabudnutá, nebolo to tak. Teraz to hádam „rukolapne“ napravím... O Kráľovej holi bolo toho popísané už veľa. Spolu s Kriváňom je to najznámejší slovenský kopec, opradený mnohými legendami. Aj na mtbiker.sk má samostatnú tému s výborným popisom od autora pisosip.. A tak sa obmedzím na základné faktografické údaje z pohľadu horského cyklistu, ktorý má k nej mimoriadny osobný vzťah z viacerých dôvodov...


KRÁĽOVA HOĽA 1946 m, pohorie: Nízke Tatry – cyklovrchol 33

Kráľova hoľa je najvýchodnejší kopec hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Táto zďaleka viditeľná majestátna hora má z každej strany iný tvar. Najimpozantnejšie vyzerá od východu, odkiaľ pripomína pyramídu. Preto býva označovaná ako slovenská Fudžijama. Má aj prívlastok „prorok počasia“. Bežne sú totiž vyššie nízkotatranské vrchy úplne jasné, kým okolo Kráľovej hole sa začína tvoriť biely mrak. Až neskôr sa začínajú zahaľovať aj ostatné vrchy a dôjde k celkovej zmene počasia.. Spomeniem ešte dve z mnohých kráľovohoľských výrazností. Pramenia tu štyri významné slovenské rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád. A zároveň je tu hranica štyroch kultúrnych regiónov: liptovského, horehronského, gemerského a spišského. Z Kráľovej hole je azda najkrajší a najlepší výhľad na Slovensku. Miloš Janoška, zakladateľ časopisu Krásy Slovenska a excelentný znalec slovenských hôr, v sprievodcovi Krásy Liptova z roku 1947 napísal: „Keby nič iného nebolo vidieť z Kráľovej hole okrem úžasného skalného múru Vysokých Tatier, aj tak by Kráľova hoľa patrila medzi naše najcennejšie výhľadové body vôbec“. Avšak z „Kráľovky“ je toho vidieť oveľa viac, dokonca aj rumunské hory...

Najlepší prístup na Kráľovu hoľu je z dediny Šumiac, odkiaľ vedie dobrá sčasti asfaltová cesta. Na vrchol sa dá dostať aj z iných strán, avšak v sedle bicykla to stále nepôjde. Všetky nižšie opísané výstupové cesty (spolu osem) sa v podstate zbiehajú do troch základných: južnej od Šumiaca, severnej od Liptovskej Tepličky či Spišského Bystrého a západnej po nízkotatranskej hrebeňovke.
Opis trás začnem hlavným východiskom Šumiac a postupne proti smeru pohybu hodinových ručičiek (jedným slovom anticlockwise:) sa dookola presunieme až na ôsmy východiskový bod, ktorým je susedka Šumiaca - horehronská obec Pohorelá. Poznámka: Pre lepšiu prehľadnosť som cesty označil číslami a pomenoval názvami, ktoré sa mi javili ako vhodné.


Cesta 1: Šumiacka – východisko Šumiac 890 m
Hlavná výstupová cesta, vedúca serpentínami po prístupovej komunikácii ku telekomunikačnému objektu. Po Predné sedlo (1451 m) je povrch v dĺžke 7,2 km štrkový, zo sedla na vrchol je asfalt. Cestou sú veľmi pekné výhľady. 12,3 km, prevýšenie + 1070 m, priemerné stúpanie 8,7%.
Cesta 2: Šuškovská – východisko Pusté Pole 945 m
Odbočuje pri horskom hoteli Pusté Pole severne do Zbojníckej doliny. Prvé 3 kilometre je povrch asfaltový, potom pokračuje dobrá traverzová lesná cesta popod Raptošov vrch a Šuškovú v úpätí Kráľovej skaly (na prvom „asfaltovom“ rázcestí odbočiť vpravo, potom už vľavo). Pripája sa na cestu 1 na zákrute vo výške 1280 m (tzv. rázcestie Šušková) 2,1 km pod Predným sedlom. Príjemná výstupová trasa. Parametre cesty: 17,5 km, prevýšenie + 1100 m. Poznámka: Z Pustého Poľa sa dá vyjsť na rázcestie Šušková aj cez Zadnú dolinu, je to však dlhšie o 1,5 km s naviac prevýšením 50 m.
Cesta 3: Vernárska – východisko Vernár 778 m
Kľukatá lesná cesta popod Barbolicu (bývalá stará cesta na Horehronie, spočiatku asfalt) a neskôr úpätím Prednej hole, vedúca cez Špaldovú a Koryto na Sabovkov kút vo výške 1320 m, kde sa napája na tzv. Kráľovskú cestu (cesta 4). Odtiaľ cez malebnú krasovú poľanu Smrečiny 3 km na Smrečinské sedlo (1442 m). ktoré je dôležitou križovatkou ciest 3. 4, 5 a 6. Zo sedla pokračuje až na vrchol Kráľovej hole modrá značka cez Úplaz a Tri kopce (vzdialenosť 6,4 km pri prevýšení 605 m). Úsek povyše Martalúzky v dĺžke cca 1,7 km (od výšky 1610 m až po napojenie sa na asfaltovú cestu (1) pred predposlednou zákrutou vo výške 1900 m) je smerom hore potrebné tlačiť– výškový rozdiel 290 m na dĺžke 1,7 km predstavuje priemerné stúpanie 17,1 %) Vhodnejšie ako zostupová trasa. Parametre cesty: 19,7 km, prevýšenie 1305 m (z toho po Smrečinské sedlo 13,3 km, + 700 m). Poznámka: Do Smrečinského sedla sa dá dostať aj lesnou cestou z Pustého Poľa cez Zadnú dolinu.
Cesta 4: Kráľovská – východisko Spišské Bystré 673 m
Zo Spišského Bystrého popri vlekoch a potoku Kubašok dolinou Peklisko do Smrečinského sedla. V dolnej časti asfalt, neskôr dobrá lesná cesta (holoruby úplne zmenili bývalý pekný lesnatý charakter doliny). Ide o tzv. Kráľovskú cestu, ktorá bola v minulosti hlavnou spojnicou medzi Gemerom a Spišom. Zo Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu ako cesta 3. Parametre cesty: 19,7 km, prevýšenie + 1410 m (z toho po Smrečinské sedlo 13,3 km, + 800 m).
Cesta 5: Bystrianska – Spišské Bystré 673 m
Zo Spišského Bystrého dlhou Bystrou dolinou po horskej asfaltovej ceste (zároveň modrá značka) popri Vlčej chate až na rázcestie pod hrebeňom (koniec asfaltky). Ďalej rovno do Smrečinského sedla a odtiaľ na Kráľovu hoľu ako cesta 3. Parametre cesty: 21,6 km, prevýšenie + 1410 m (z toho po Smrečinské sedlo 15,2 km, + 800 m).
Cesta 6: Čiernovážska – východisko Liptovská Teplička-Výpad 907 m
Z horného konca Liptovskej Tepličky z rázcestia Výpad najprv malebnou dolinou Čierneho Váhu asfaltkou. Za Veľkým Brunovom po 5,6 km odbočka vľavo protismerne na lesnú cestu, ktorá serpentínou povyše sedlo Madejovo vyjde na Smrečinské sedlo. Ďalej ako cesta 3. Parametre trasy: 16,5 km, prevýšenie + 1160 m (z toho po Smrečinské sedlo 10,1 km, + 535 m).
Cesta 7: Ždiarska – východisko Liptovská Teplička-Výpad 907 m
Spočiatku asfaltová cesta Ždiarskou dolinou (zároveň modrá značka). Za horárňou Stanikovo pokračuje dobrá lesná cesta popri Ždiarskom potoku (poznámka: Staníkovo s výškou 1100 metrov bolo najvyšším bodom Čiernovážskej lesnej železnice). Pred chatou Budnárka sa sklon cesty zvyšuje a vo výške 1350 m cesta protismernou zákrutou opúšťa dolinu a vychádza na hlavný hrebeň Nízkych Tatier na Príslope (pod Košariskami) vo výške 1415 m. Odtiaľ vľavo k útulni Andrejcová (1420 m). Ďalej po hrebeni (červená značka) cez trávnatý a miestami kamenistý náročný terén prevažne stále hore (so štyrmi klesaniami spolu mínus 210 m) až na vrchol Kráľovej hole. Útulňa Andrejcová - Kráľova hoľa 10,0 km, + 745 m). Častejšie tlačenie, cesta je vhodnejšia ako zostupová. Parametre cesty: 21,5 km, prevýšenie + 1295 m (z toho k útulni Andrejcová 11,6 km, + 570 m).
Cesta 8: Horehronská – východisko Pohorelá 764 m
Strmá výstupová trasa na hrebeň k útulni Andrejcová po modrej značke cez miesta postihnuté kalamitou. Ďalej na vrchol ako cesta 7. Vhodnejšie na zostup, technický zjazd. Parametre trasy: 15,1 km, prevýšenie + 1420 m (z toho k útulni Andrejcová 5,1 km, + 675 m, priemerné stúpanie 13,2 %). Poznámka: Alternatívou sa javí miernejší výstup na hrebeň západnejšou lesnou cestou cez Piksovu dolinu a serpentínou cez hrebienok Kotlíkov na hlavný hrebeň (podľa mapy lesných ciest).

Rekapitulácia ciest:

č. názov cesty východisko cez km + m asfalt terén tlač. nároč.
1 Šumiacka Šumiac Predné sedlo 12,3 1070 40% 60% 0% 6
2 Šuškovská Pusté Pole Predné sedlo 17,5 1100 45% 55% 0% 6
3 Vernárska Vernár Smrečinské sedlo 19,7 1305 15% 85% 10% 6-9
4 Kráľovská Spišské Bystré Smrečinské sedlo 19,7 1410 50% 50% 10% 5-9
5 Bystrianska Spišské Bystré Smrečinské sedlo 21,6 1410 60% 40% 9% 5-9
6 Čiernovážska Liptovská Teplička Smrečinské sedlo 16,5 1160 20% 80% 12% 5-9
7 Ždiarska Liptovská Teplička Andrejcová 21,5 1295 35% 65% 14% 6-8
8 Horehronská Pohorelá Andrejcová 15,1 1420 0% 100% 35% 6-8


Poznámka na záver: Popísané trasy majú nadčasový charakter a nemusia byť v súlade s aktuálnym návštevným poriadkom národného parku Nízke Tatry. Ostáva veriť, že legislatíva v ochrane prírody sa prispôsobí štandardom vo vyspelých krajinách (ako aj zdravému sedliackemu rozumu) a trasy sa budú môcť prejsť na bicykli bez obáv z prípadného porušenia nezmyselného zákona. Tlačenie či nosenie bicykla by však nemalo byť problémom

Jednou vetou: Kráľovná slovenských cyklovrcholov – bezkonkurenčná a naveky.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6 (cesta 1 a 2)

Odkazy:
Článok Na Kráľovu hoľu
Fotoalbum Na Kráľovu hoľu
Na vrchole Kráľovej hole

Ďakujem! -e!

Ked si predstavim ako to tam teraz vyzera z pohladu bikera ... nepatri sa az natolko pustat z uzdy svoj sadizmus.

Ale aj tak uz tridsiatytretikrat

Trochu histórie hádam nezaškodí . Uvediem článok, ktorý vyšiel v časopise Krásy Slovenska č. č.9/1959 na str. 358, opisujúci zrod šumiackej cesty na kráľovnú cyklovrcholov.


Výstavba cesty pod Kráľovou hoľou

V dennej tlači boli uverejnené zprávy o výstavbe valcovanej autocesty zo Šumiaca na Nižné Sedlo pod Kráľovu hoľu. Stavba cesty musí byť v hrubých zemných prácach vykonaná ešte pred príchodom zimy, lebo začiatkom budúceho roku budú ju už potrebovať ťažké terénne vozy, ktoré budú po nej dopravovať materiál na výstavbu lanovky, televízneho vysielača a moderného horského hotela. Výstavbou tejto cesty otvára sa nová epocha najvýchodnejšej časti Nízkych Tatier.
Trasa cesty sa začína priamo v obci Šumiac, ležiacej 2 kilometre severozápadne od rýchlikovej stanice Červená Skala. Z Vyšného konca Šumiaca naberá cesta výšku v pomerne technicky ťažkej zákrute a dostáva sa tak nad obcou na šumiacke pašienky, zvané Úboč. Z úbočia je pekný výhľad na celú obec a na protiľahlé horské pásmo Muránskej vysočiny. Dĺžka trasy po pašienkoch, ktoré sú vlastne veľkým vývratiskom z roku 1921, merajúcim 400 katastrálnych jutár, činí viac ako 1500 met¬rov. Pred vstupom cesty do mladého ihličnatého porastu sa výhľad rozširuje: vidieť nielen Šumiac a dolinu Hrona na juhozápad od Červenej Skaly, ale aj záver Horehronia s horskou obcou Švermovo.
V mladom poraste, od miesta ďalšej veľkej zákruty, odbočuje stará vozová lesná cesta, ktorou asi po 200 metroch dôjdeme k starému krmelcu a od neho popri hučiacej bystrine popod strmé bralá a cez staré lesy Havranej doliny (v miestnom názve „Harvania") do sedla medzi Královou hoľou Kráľovou skalou. (Veľmi pekná pešia túra!)
Od spomenutej veľkej zákruty pokračuje cesta ihličnatým porastom a vyjde znovu na šumiacke pašienky, tentoraz však na ich najvyššiu hranicu, k zvetralej skale nazývanej Skalička. Výhľad na Horehronie a na reťaz Slovenského rudohoria je z tejto výšky ešte krajší a mohutnejší. Pôvodne sa v týchto miestach uvažovalo so stavbou 120-posteľového turistického hotela. V poslednom čase sa však uvažuje o zmene v tom zmysle, že by hotel bol situovaný v ešte vyššej polohe.
Pri Skaličke sa cesta opäť stáča opačným smerom, znovu vstupuje do porastu a po ďalšej protismerovej zákrute dostáva sa do starého svrčinového porastu. V ňom prechádza okolo zrubovej loveckej chaty (Na Grúniku) a viacerými oblúkmi naberá výšku až vyjde na vysokohorskú lúčku pod triangulačným bodom a rozhľadňou na Nižnom sedle (1450 m). Tu sa predbežne končí, keď na úseku 6800 metrov prekonala takmer 600 metrov výškového rozdielu! Z rozhľadne na Nižnom sedle sa nám nižšie spomínaný výhľad na Horehronie a Slovenské rudohorie zopakuje tretí raz, pravda, opätovne širší a úchvatnejší. Severne od nás sa týči akoby na dosah ruky Kráľova hoľa(1943 m) a Kráľova skala(1693 m).
Zvyšok výšky medzi Nižným sedlom a Kráľovou holou bude prekonávať lanovka. Ňou sa bude dopravovať materiál na výstavbu televízneho vysielača na Kráľovej holi.

Vlado Hochel

A ako to dopadlo s tym hotelom? (nie ze by mi tam chybal), ale na dobu, kedy sa plany s nadsenim plnili na 130% je to velmi neobvykle. Nieco vazne sa muselo stat, ale co to bolo?

Prečo sa nepostavil horský hotel na Kráľovej holi som nezistil. Je pravda, že komunisti plnili plány vysoko nad 100 %. Vysvetlenie môže byť v tom, že hotel síce nepostavili, ale postavili vysielač trikrát drahšie, čiže preinvestovali oveľa viac peňazí a plán sa tak vlastne splnil. Toto bola základná komunistická finta plnenia plánu, ku ktorej teraz smeruje súčasná štátostrana...
Hotel na Kráľovke ani mne nechýba, avšak útulná horská chata by sa zišla... Veď aké je to príjemné pred či po „zdolaní“ cyklovrcholu pobudnúť na Chate pod Volovcom, Chate pod Veľkým Inovcom, Inoveckej chate, Holubyho chate, Chate pod Hrbom, Chate Čergov... Pripájam nostalgické foto na Chatu Erika pod Kojšovskou hoľou, ktorú stihli dokončiť pred víťazstvom proletariátu v roku 1948. Chata zmenila podobu, avšak už desiaty rok je zatvorená...

Inak vnukol si mi myšlienku na úvahu o horských chatách na Slovensku. Apropos, nejako sa mi nedarí spomenúť ani na jednu turistickú chatu na Slovensku, ktorú by postavili komančovia. Zopár ich obnovili, ale nové nič... A tie čo sú zväčša chátrajú, pretože postkomančovia majú iné predstavy o horách...

Len par rychlych poznamok:
- Raz som stretol na Pisivnekach "obvykle dobre informovaneho" kamosa a smutne mi oznamoval, ze sa tu pripravuje vystavba treningoveho centra pre fotbalistov VSS, samozrejme s asfaltkou z Vysneho Klatova - bolo to niekedy v divokych zaciatkoch 90-tych rokov. Nastastie z toho nic nebolo. Asi podobny zapal bol na Kralovej holi.
- K Erike by bolo dobre nezabudnut ze na jej zaniku su otlacky prstov istej Anicky Malikovej.
- Za komancov ale nie komancovia vybudovali napr. chatu Lieskovec na Folkmari ale to bola zakladna detskych lyziarov Pozemnych stavieb - netusim co sa tam teraz deje.

Tá ERIKA zvonku vyzerá celkom OK, ale vo vnútri je vraj spúšť. Debili (majitelia?) nechali v rozvodoch vodu a v zime im to samozrejme potrhalo.

Vzhladom k tomu, ze sa Anicka rada sudi by som to formuloval tak, ze som nachylny, nie len z uvedeneho dovodu suhlasit s uvedenou diagnozou.

To je pravda, ale rozvody opravili a teraz je na Erike udrbar, co temperuje. No o otvoreni chaty nic nevie, zeby sa take nieco vobec planovalo. Mam to z prvej ruky priamo od neho.

Dnes (po prvých „jarných“ kilometroch na bajku opäť zbabelo na lyžiach:)) cyklovrchol Predná Holica (949 m), pod ktorým je milá Chata na Prednej Holici alias Chata Lajoška. Teraz je vrchol zarastený, v minulosti na ňom stála elegantná rozhľadňa, z ktorej bolo vidno aj 78 km vzdialené Vysoké Tatry. Na vrchol sa dá dostať odbočením z červenej značky asi 500 m nad Lajoškou.
Poznámka: Na súčasných mapách je uvedený umelý názov Predné Holisko.

Opäť trochu histórie Priložené foto je z cyklovrcholu Čergov z roku 1992, keď sme s kámom Karčim šli hrebeňovku Čergova. Horský bicykel vpredu je môj a bol vtedy nový. Značka Anlen Cougar, stál 11 000 Kčs, čo bola pomerne vysoká cenová hladina (priemerný plat bol vtedy cca 5 000 Kčs brutto). Doteraz mi v prípade potreby verne slúži. Mimo iného som s ním absolvoval poctivú cyklotúru v roku 2010 cez Bachureň s parametrami 103 km, 1985 m prevýšenie. Oceľ je večná : ).

Ahojte ludia. Zaujimalo by ma, ci sa na Slovensku da najst cyklovrchol nad 2000m? Vopred dik za udpoved.

Asi jedine Chopok po tej novej ceste, co vozili material na lanofku

Ako perličku pripájam fotky, dokumentujúce premeny „gule“ na meteostanici na Kojšovskej holi (stanica bola postavená v roku 1988). Asi do roku 2000 bola bielo-červená, do roku 2005 oranžová a odvtedy je už len biela.
Pavel Benedikt v zaujímavej knihe "Šlapu, šlapeš, šlapeme" túto meteostanicu s guľou nazýva: „věž s kopacím míčem" .
Nabudúce pridám Kojšovku bez gule

Pridávam sľúbenú Kojšovku „bez gule“:)
Takto sa len nedávno jazdilo na cyklovrcholy . Na fotke sú „horské“ bicykle značky Favorit Rokycany, rok výroby 1983. Fotené v sedle Golgota v roku 1988, vzadu je Kojšovská hoľa (ešte bez meteostanice).
P.S.
Československo malo prvý horský bicykel 1.11.1989.

Ahoj Laco, kedy pôjdeme opáčiť tú "tvoju" trasu na Šľuchtu?! Ozaj vyzerá perspektívne...