JAHMANsvk , v príspevku :
post840999.html#p840999 , som opísal ako by som postupoval dnes ja ...skús nabrať inšpiráciu, predídeš nepríjemnostiam a možno aj ....Ber to ako dobrú radu muža , čo "dačo" prežil...
Keď tu z času na čas čítam nepríjemné zážitky cyklistov na ceste s bezohľadnými šoférmi, prišiel som k záveru, že to skôr, či neskôr postretne asi každého. V tom prípade je asi fakt najlepšie držať sa múdrosti, že lepšie je poučiť sa z chýb druhých ako na chybách vlastných, tak prispejem k téme (aj keď v nesprávnom vlákne, tak prepáčte).
No stal sa i mne pred nejakým týždňom podobný zážitok, ako JAHMAN-ovi, a musím priznať,
že som sa tou múdrosťou neriadil a som rád, že sa incident obišiel bez následkov.
Tiež ma auto obehlo príliš blízko, na ceste nebolo žiadneho iného auta, šofér nemal dôvod ma takto "ofúknuť". Tak mi automaticky vyletela ruka so vztýčeným prostredníkom.
Ani sám neviem, či som naozaj chcel, aby to šofér videl, alebo som si uľavil len tak sám pre seba. Fakt je, že keď som uvidel zasvietiť brzdové svetlá, už bolo neskoro nad tým rozmýšľať a približoval som sa k autu pomerne rýchlo. Je pravda, že v tak krátkom okamihu prebleskne človeku hlavou nikoľko scenárov možnej zápletky... Dvere sa síce otvorili, ale chalanisko nevystúpil. Tak sme po sebe navzájom niečo zahučali, a ja som pokračoval. Kolesá auta zapišťali, predbehol ma, pritlačil ku krajnici, ja som schytal spŕšku z ostrekovačov a on ušiel.
Bol som rád, nie však osvieženiu tou hnusnou tekutinou, ale tomu, že to skončilo len takto.
Z toho som si vzal jedno silné ponaučenie:
a./
bicykel je v konflikte oveľa slabší ako auto, ale hlavne
b./ aj napriek tomu, že nie som najmenší, ani najľahší, ani najslabší, človek nikdy nevie, kto a s akou výbavou (fyzickou
, mentálnou
, materiálnou) vystúpi z auta.
A to môže vtedy nastať prúser !
Doporučujem neprovokovať
a vyhnúť sa takýmto situáciám.
Zvyšok cesty som z tej bicykovačky už vôbec nemal dobrý pocit.