12:07 veľmi rezkým krokom opúšťam prácu v BB a (nechcite vedieť akou rýchlosťou) frčím autom smer Ružomberok, presnejšie do dedinky Liptovská Lúžna kde o 13:00 štartuje 1. ROČNÍK NÍZKOTATRANSKEJ MTB TOUR. Tesne pred 13 som na mieste, nahadzujem sa do svojho „cyklo“, sadám na bajk a šup na štart.
Keďže štart jednotlivých tratí prebiehal skoro hromadne (s odstupom len niekoľkých minút), všetci pretekári sú už nastúpení. O 13.00 odštartovala trať 43,6km so zaujímavým prevýšením 1638m. Táto trať bola určená len mužom, ženy možno o rok. Po piatich minútach štartujú trate s dĺžkou 20,8km 12,6km 7,7km 3,5km a 3km. Ja idem dvadsiatku na ktorej sľubujú výživné prevýšenie 696m. Bez rozjazdenia, hmmm, tak to bude sranda hovorím si v duchu ... A to teda že aj bola.
Začíname stúpaním po asfaltovej ceste, ktorá sa postupne mení na lesnú. Niektoré časti sú vysypané skalami/štrkom čo miestami dalo zabrať. Po cca 5km stúpaní nasledujú hupáčiky dole-hore-dole, ktoré ma len tak medzi rečou poriadne bavili, keď tu zrazu prudké odbočenie doľava a horeee lesným chodníčkom. Po výšlape nasleduje veľmi pekný zjazdík-singláčik cez lesík, pre mňa jednoznačne najkrajšia časť trate. Z lesa sa napájame späť na lesnú cestu a pokračujeme zjazdom k lúkam. Ide sa parádne až do momentu keď pred sebou registrujem pásku oznamujúcu 90° pravotočivú zákrutu, tak pribrzdím a z najväčšej píly prehadzujem na najmenšiu, lebo ten stupák hore lúkou predo mnou - uff... Šlapem pedálmi kým to ide, no asi v jednej tretine zosadám a pekne turisticky si to vyťapkám po svojich až na vrch. Nasleduje zjazd po lúke a ďalej stále cez krásne vykosenú lúku mierne do kopca. Keď už si myslím že je to za mnou prichádza druhý veľmi výživný stupáčik po lúke. Na jeho vrchole mi ale oznamujú, že to je posledný kopec, už len hurá do dola a vraj „potokom je najlepšie ísť z ľavej strany“. Hovorím si OK, poteší spestrenie cez potôčik. Zjazďujem poľno-lúčnou cestou po „mačacích hlavách“ keď zrazu spomínaný potok. Samozrejme z ľavej strany to nedávam ale reznem si to presne cez stred, tak som mokrá až po pás. Spestrenie teda na 110%. Už len pár kľučiek cez vytýčené pásky a som v cieli za cca hodku a pol, pričom moje suunta mi ukazujú nastúpaných 799m. Hovorím si fajneee na necelých 21km to bola teda riadna sranda!
Čo sa týka značenia trate bolo to z môjho pohľadu zvládnuté na výbornú a tie vykosené a vyhrabané lúky – krása.
Milo ma prekvapilo celkom početné zastúpenie detí a juniorov, takže ak o rok nebudete mať so svojimi „malými“ kam a čo, tak odporúčam sem.
Za mňa určite vďaka za príjemné sobotné poobedie. Na záver určite pochvala pre organizátorov za zvládnutie preteku a zároveň im prajem do ďalších ročníkov viac a viac pretekárov
Keďže štart jednotlivých tratí prebiehal skoro hromadne (s odstupom len niekoľkých minút), všetci pretekári sú už nastúpení. O 13.00 odštartovala trať 43,6km so zaujímavým prevýšením 1638m. Táto trať bola určená len mužom, ženy možno o rok. Po piatich minútach štartujú trate s dĺžkou 20,8km 12,6km 7,7km 3,5km a 3km. Ja idem dvadsiatku na ktorej sľubujú výživné prevýšenie 696m. Bez rozjazdenia, hmmm, tak to bude sranda hovorím si v duchu ... A to teda že aj bola.
Začíname stúpaním po asfaltovej ceste, ktorá sa postupne mení na lesnú. Niektoré časti sú vysypané skalami/štrkom čo miestami dalo zabrať. Po cca 5km stúpaní nasledujú hupáčiky dole-hore-dole, ktoré ma len tak medzi rečou poriadne bavili, keď tu zrazu prudké odbočenie doľava a horeee lesným chodníčkom. Po výšlape nasleduje veľmi pekný zjazdík-singláčik cez lesík, pre mňa jednoznačne najkrajšia časť trate. Z lesa sa napájame späť na lesnú cestu a pokračujeme zjazdom k lúkam. Ide sa parádne až do momentu keď pred sebou registrujem pásku oznamujúcu 90° pravotočivú zákrutu, tak pribrzdím a z najväčšej píly prehadzujem na najmenšiu, lebo ten stupák hore lúkou predo mnou - uff... Šlapem pedálmi kým to ide, no asi v jednej tretine zosadám a pekne turisticky si to vyťapkám po svojich až na vrch. Nasleduje zjazd po lúke a ďalej stále cez krásne vykosenú lúku mierne do kopca. Keď už si myslím že je to za mnou prichádza druhý veľmi výživný stupáčik po lúke. Na jeho vrchole mi ale oznamujú, že to je posledný kopec, už len hurá do dola a vraj „potokom je najlepšie ísť z ľavej strany“. Hovorím si OK, poteší spestrenie cez potôčik. Zjazďujem poľno-lúčnou cestou po „mačacích hlavách“ keď zrazu spomínaný potok. Samozrejme z ľavej strany to nedávam ale reznem si to presne cez stred, tak som mokrá až po pás. Spestrenie teda na 110%. Už len pár kľučiek cez vytýčené pásky a som v cieli za cca hodku a pol, pričom moje suunta mi ukazujú nastúpaných 799m. Hovorím si fajneee na necelých 21km to bola teda riadna sranda!
Čo sa týka značenia trate bolo to z môjho pohľadu zvládnuté na výbornú a tie vykosené a vyhrabané lúky – krása.
Milo ma prekvapilo celkom početné zastúpenie detí a juniorov, takže ak o rok nebudete mať so svojimi „malými“ kam a čo, tak odporúčam sem.
Za mňa určite vďaka za príjemné sobotné poobedie. Na záver určite pochvala pre organizátorov za zvládnutie preteku a zároveň im prajem do ďalších ročníkov viac a viac pretekárov
