Neviem ale pokiaľ je lanko upevnené v bode A (radenie) a v bode B (prehadzovač) a meria 1,5 m tak s nim môžem robiť čokolvek aj ho omotať okolo trubky :P stále bude mať 1,5 metra.
27.09.2007 - 13:07:57
00
Neviem ale pokiaľ je lanko upevnené v bode A (radenie) a v bode B (prehadzovač) a meria 1,5 m tak s nim môžem robiť čokolvek aj ho omotať okolo trubky :P stále bude mať 1,5 metra.


:shock: :shock: :shock:

asi ukoncime tuto debatu...
27.09.2007 - 13:11:07
00
tadeas.. ale ono v bode B nie je pevne upevnené.. ono sa vlastne celý bod B pohybuje v závislosti od toho, koľko povolí bod A. Si jednoducho skús takú vec.. chyť niekde lanko od prehadzovačky, kde nie je v bowdene a skús ho potiahnuť hociktorým smerom. Uvidíš, že prehadzovačka sa Ti pohne. ;) Tu popisované pruženie je vlastne opak potiahnutia lanka, v prípade zapruženia by sa mala prehadzovačka posunúť presne opačným smerom.

Ale ako už bolo písané.. pravdepodobne to sú len minimálne zmeny a na náhodné preskočenie to nestačí. :)
27.09.2007 - 13:17:30
00
toto tu ma fakt baví :P
To lanko v bode B je dotiahnuté, mne je jasné že ten bod B sa pohybuje lebo je na prehadzovačke, ale to nič nemení na tom že lanko samotné má stále rovnakú dľžku, jedine že by bolo zo žuvačky :P
alebo inak: zober špagát odmeraj 30 cm a odstrihni, polož ho na podložku a v strede špagátu (15cm) ho potiahni smerom hore. Vzdialebnosť medzi koncami sa skráti ale špagát bude mať stale 30 cm.
27.09.2007 - 13:48:10
00
tadeas.. ja som myslel, že tu sa jedná o to, že či zapružením sa zmení poloha prehadzovačky alebo nie. Ale ak Ti ide o dĺžku lanka, tak máš pravdu, dĺžka lanka je nemenná.. už mi len povedz, že čo sme tým dokázali? :)
27.09.2007 - 13:55:01
00
Ved nič, sme si pokecali :lol: ale logicky to plati aj opačne nie :?:
27.09.2007 - 14:01:47
00
A ako opačne? :)
27.09.2007 - 14:03:49
00
tadeas, neber to osobne, ale tvoje argumenty, akokolvek spravne, nijako nesuvisia s problemom, ktory sa tu riesil
27.09.2007 - 14:07:27
00
už som ticho, niekedy je mlčať zlato... :oops:
27.09.2007 - 14:19:07
00
zdvih kolesa o 2cm moze znamenat skratenie vzdialenosti medzi uchytenim bowdenov radovo v desatinach mm, co na radenie nema vplyv, najme ked je to prepruzenie otazka tak kratkeho casu, ze sa kazeta aj pri frekvencnom sliapani otoci o nepatrny uhol, ktory na samovolne preradovanie nestaci


To som akosi zabudol spomenut v tom mojom prispevku - dakujem za doplnenie. :) Samozrejme ze som nemyslel, ze sa horne vzpery ohnu tak extremne, aby vznikol na ich "prepone" rozdiel napr. 1 cm a tym padom by lanko ziskalo tak velku volu. Jedna sa max. o 1-2 mm, ale to nestihne pri tom kratkodom trvani spravit nic.
27.09.2007 - 17:48:40
00
a comu patril ten centimeter potom?
27.09.2007 - 18:08:20
00
vcera som na biku skusil co najrychlejsie podradit a potom dat ten isty prevod naspet pocas jazdy a cuduj sa svete ked sa to spravi velmi rychlo neni nic citit. takze zahada asi vyriesena ... aspon pre mna.

inak ... ked tvrdite ze to lanko moze mat pohyb maximalne tak desatiny milimetra ... skuste mi povedat kde som spravil chybu :?: :?

Prílohy:

02.zip [989.42 KiB]

27.09.2007 - 19:46:45
00
Konecne nazorna ukazka. :) Podla mna je logika slavonava spravna, aj ked si netrufam povedat kolko mm na lanku moze vzniknut pri praci tej zadnej stavby a nechcem sa matematike venovat az tak, aby som to vypocital. :) To, ze to funguje dostatocne dobre suvisi asi naozaj s tym, ze cas, za ktory sa dokaze stavba pri naraze ohnut do maximalnej vychylky a vratit spät je prislis kratky (desatiny sekundy?) na to, aby to prehadzovac stihol preradit.
28.09.2007 - 13:16:01
00
no neviem...asi by som tym palcom nestlacal tu hornu (akoze planzetu), skor by som to skusal len tak, ze zdviham tu spodnu cast, (pricom je zatazena akoze sedlova trubka) ale nie som si isty, ze ci vlastnosti karbonu mozno simulovat pomocou dreva...je mi jasne, ze ide len o princip, ako to mysli, ale podla mna sa to takto neda simulovat, takisto aj tie spoje sa nedaju takym sposobom nasimulovat
28.09.2007 - 13:34:29
00
Ano, nie je to presne, ale aspon vysvetlil tu logiku ako na to isiel a ze nie sme uplne mimo. :)

Este som nad tym rozmyslal a dopracoval som sa k niecomu takemuto:

Hlavna nepresnost tej uvahy je v tom, ze pracuju len horne vzpery - ak by bola zadna stavba navrhnuta tak, aby spodna zadna vidlica pracovala len na plochej planzete za stredovym zlozenim (na zvysnej dlzke by bola neohybna) a zvysok prepruzenia by bol na hornych vzperach navrhnuty ich zoslabenim/splostenim len na jednom mieste niekde v strede ich dlzky, tak urcity ohyb na hornych vzperach vznikne a moze dojst k väcsiemu uvolneniu lanka, ale aj to len na prilis kratky okamih (netrufam si povedat, kolko mm vole by to lanko ziskalo).

Ale ak by bola zadna stavba navrhnuta tak ako ta planzetova PELL'S kde pracuje v podstate cela dlzka dolnej vidlice aj hornych vzpier sucasne, tak by v podstate k uvolneniu lanka nedochadzalo takmer vobec, lebo ohyb tam je rozlozeny na prilis velkej dlzke s malym uhlom a tym padom je rozdiel na lanku naozaj takmer zanedbatelny.

Snad som to napisal zrozumitelne, lepsie to uz asi nedokazem. :) Ale koncim s uvahami, dolezite je, ze to funguje.
OFF
28.09.2007 - 18:01:35
00
keyboard_arrow_up