Najprv sa chcem ospravedlnit Audinovi ze som unahlene napisal, ze robi zasadnu chybu v uvahe. Nerobi, uvaha je spravna a tyka sa radenia na pastorkoch. Cize cim vacsi zaradeny pastorok, tym mensia sila je potrebna na retazi, t.j. tym mensie vytahanie by malo byt. Takisto namahanie zubov kazety by malo byt mensie.
Moja uvaha sa vsak vztahuje na radenie na prevodnikoch, co sa obvykle povazuje za silove slapanie, t.j. ak niekto jazdi trvalo velku pilu, pripadne strednu. Sila, posobiaca na retaz Fr=l/r*Fk, kde Fk=sila posobiaca na kluku (mozme povazovat za konstantu, pretoze je max. rovna hmotnosti jazdca m*g), l=dlzka
kluky (konstanta), r=polomer zaradenej pily, odvodenie vzorca vynecham (jednoducha paka). Z uvedeneho vyplyva, ze sila posobiaca na retaz Fr je tym vacsia, cim je mensi polomer zaradenej pily, t.j. cim mensia pila je zaradena.
Priklad pre tych, ktorym fyzika nevonia:
a/ Mam zaradenu velku pilu a nejaky
pastorok vzadu (nie je dolezite, aky). Stojim na takom kopci, ze ak sa postavim na pedal celou svojou hmotnostou, bike sa nepohne. Zaver 1: Nedokazem tlakom na pedal vyvinut taku silu prenasanu retazou, aby som sa pohol.
b/ Prehodim retaz napr. na malu pilu (vzadu pastorok ostava). Postavim sa na pedal a bike sa pohne. Zaver 2: Dokazal som vyvinut rovnakou silou na pedal vacsiu silu, cize retaz sa namahala viac.
Retaz je namahana tym menej, cim vacsiu pilu dokazem tahat alebo cim vacsi pastorok je zaradeny. Samozrejme uvaha nezohladnuje krizenie retaze. Prax u silovo jazdiacich bikerov potvrdzuje, ze im retaz vydrzi dlhsie (skusenost).