+29
+31
matt •
12. 1. 2019 o 18:43
🥶
+29
+31
+29
+31
Viem, ze radsej sa na internete pochvalime nasimi uspechmi, velkym poctom najazdenych kilometrov, vyssimi wattmi a podobne, ale bohuzial k treningu a sportu patri aj jeho odvratena stranka a to strata vykonnosti, pretrenovanost, celkova unava, vycerpanie organizmu atd...takze kto ma zaujem, moze sa tu "pochvalit" svojimi skusenostami a mozno tym pomoze niekomu inemu ktory tak zisti kde mohla nastat chyba.
Tak teda nemam problem v tom zacat ja sam...
Zacnem asi tym ze cely zivot sportujem...od svojich styroch rokov som hraval hokej, po zraneni v dvadsiatke som sa dam najskor len pre radost na cyklistiku ktora ma chytila tak ze som v minulosti bol mnohokrat na bedni ci uz v XC, maratonoch alebo aj na par cestnych pretekoch ( samozrejme na amaterskej urovni ). Co to o treningu viem aj sam nakolko som na vyske studoval telesnu vychovu/trenerstvo ladoveho hokeja. Sam na sebe som vsak posledne roky sledoval ze pri mnozstve pracovnych povinnosti, rodine a popri tom snahe ako tak trenovat, ide moj vykon dole vodou az mi definitavnu facku dalo toto leto a "jazdenie" vo francuzskych Alpach ( to jazdenie som dal do uvodzoviek naschval, pretoze to uz nemalo nic spolocne s nejakym normalnym jazdenim )...a to pisem z pozicie cloveka ktory si kopce vo francuzskych Alpach uzival a myslim ze s prehladom presiel etapak Haute Route kde som napriklad skoncil 22. v casovke na Bonette ( na Alpe d Huez mam napr svoj najlepsi cas z minulosti 48:49 min ). Ten rapidny upadok vykonnosti som zacal sledovat cca posledne dva-tri roky, az to skoncilo tym ze som v spominanych Alpach nedokazal poriadne vyjst nejake stupanie bez toho aby ma nevyplo a nemal som potrebu si na nom aspon raz oddychnut. To ze som sa raz dokonca ani nedostal naspat na chatu na Alpe d Huez a skoncil svoju put kusok pod dedinkou Huez, to bola uz len taka ceresnicka na torte...samozrejme priznavam ze tento rok som uz tolko nenajazdil ( nieco menej ako 6tis km ), hmotnost som mal o cca 4-5kg vyssiu ako v casoch "najvacsej slavy", avsak tempo som nijako nehrotil, takze v tychto cislach problem byt nemohol.
A kedze takto zle som sa citil postupne, snazil som sa to riesit posledne dva roky po doktoroch a vysetreniach. Vsade som vsak iba pocuval ze vysledky, merane hodnoty mam vyborne, obcas mi iba kusok namerali mierne zvyseny tlak, odporucili trosku orazit a vsetko vraj bude fajn. Moj vykon, pocity a vsetko okolo toho vsak isli stale dole a dole a ja som si uz zacinal pripadat ako nejaky hypochonder...
A ani neviem ako som sa k tomu nahodou dostal, raz pri nejakej debate o poklese vykonu som zapocul slovne spojenie "vysoky kortizol". Hned som to teda zacal studovat a sedelo na mna snad 90% priznakov a tie zvysne sa nijako logicky nevylucovali. V skratke...denno denný pracovný stres a obličky začali produkovať kortizol vo väčšom množstve akoby mali ( a pravidelne ). Najlepšie na tom, že kortizol u nas v krvnom obraze asi vôbec nemerajú ( teda aspon ja som ho vo vysledkoch nikdy nemal ), co v dnešnej uponáhľané dobe absolútne nechápem. Napr v tomto clanku si o danom probleme mozete precitat aspon nieco... https://danielmarko.blog.sme.sk/c/294979/Zabijak-kortizol-ovladnite-stresovy-hormon-a-ovladnete-svoje-telo.html
V tom clanku mi okrem vacsiny priznakov ktore som uz mal ihned udrela do oci suvislost medzi sodikom a draslikom v tele : "Zaťaženie sodíkom intenzívne zvyšuje vylučovanie draslíka kortizolom a kortikosterónom je porovnateľná s kortizolom v tomto prípade [24]. Za účelom presunu draslíka von z bunky, kortizol presunie rovnaký počet sodíkových iónov do bunky."...a jedine hranicne hodnoty v mojom krvnom obraze mam sodik ( vysoky aj ked jedla napr doma nesolime ) a naopak draslik mam na nizkych hodnotach...proste som mal asi akosi smolu ze si tieto dve hodnoty nijako nevsimol ziaden doktor a nedal ich do vzajomnej suvislosti :/ Samozrejme meranie kortizolu potvrdilo jeho hodnoty ustrelene do stratosfery...
Takze ak mate niekto podobne problemy ( staci iba ze systematicky trenujete a aj tak sa nezlepsujete ), moze byt v dnesnom uponahlanom svete aj toto jedna z pricin preco to nejde. A kedze napr na znizenie kortizolu neexistuju ziadne preparaty, asi ma caka trosku dlhsia cesta k tomu kym si ho v organizme upravim aby som opat mohol mat raz dobry pocit zo sportoveho vykonu
Takze mali ste aj vy niekedy podobne problemy? Co ste zmenili, pripadne co vam pomohlo? Mozno vdaka skusenostiam druhych by sme si tu v tomto smere vedeli navzajom pomoct
Zobraziť celý text
Tak teda nemam problem v tom zacat ja sam...
Zacnem asi tym ze cely zivot sportujem...od svojich styroch rokov som hraval hokej, po zraneni v dvadsiatke som sa dam najskor len pre radost na cyklistiku ktora ma chytila tak ze som v minulosti bol mnohokrat na bedni ci uz v XC, maratonoch alebo aj na par cestnych pretekoch ( samozrejme na amaterskej urovni ). Co to o treningu viem aj sam nakolko som na vyske studoval telesnu vychovu/trenerstvo ladoveho hokeja. Sam na sebe som vsak posledne roky sledoval ze pri mnozstve pracovnych povinnosti, rodine a popri tom snahe ako tak trenovat, ide moj vykon dole vodou az mi definitavnu facku dalo toto leto a "jazdenie" vo francuzskych Alpach ( to jazdenie som dal do uvodzoviek naschval, pretoze to uz nemalo nic spolocne s nejakym normalnym jazdenim )...a to pisem z pozicie cloveka ktory si kopce vo francuzskych Alpach uzival a myslim ze s prehladom presiel etapak Haute Route kde som napriklad skoncil 22. v casovke na Bonette ( na Alpe d Huez mam napr svoj najlepsi cas z minulosti 48:49 min ). Ten rapidny upadok vykonnosti som zacal sledovat cca posledne dva-tri roky, az to skoncilo tym ze som v spominanych Alpach nedokazal poriadne vyjst nejake stupanie bez toho aby ma nevyplo a nemal som potrebu si na nom aspon raz oddychnut. To ze som sa raz dokonca ani nedostal naspat na chatu na Alpe d Huez a skoncil svoju put kusok pod dedinkou Huez, to bola uz len taka ceresnicka na torte...samozrejme priznavam ze tento rok som uz tolko nenajazdil ( nieco menej ako 6tis km ), hmotnost som mal o cca 4-5kg vyssiu ako v casoch "najvacsej slavy", avsak tempo som nijako nehrotil, takze v tychto cislach problem byt nemohol.
A kedze takto zle som sa citil postupne, snazil som sa to riesit posledne dva roky po doktoroch a vysetreniach. Vsade som vsak iba pocuval ze vysledky, merane hodnoty mam vyborne, obcas mi iba kusok namerali mierne zvyseny tlak, odporucili trosku orazit a vsetko vraj bude fajn. Moj vykon, pocity a vsetko okolo toho vsak isli stale dole a dole a ja som si uz zacinal pripadat ako nejaky hypochonder...
A ani neviem ako som sa k tomu nahodou dostal, raz pri nejakej debate o poklese vykonu som zapocul slovne spojenie "vysoky kortizol". Hned som to teda zacal studovat a sedelo na mna snad 90% priznakov a tie zvysne sa nijako logicky nevylucovali. V skratke...denno denný pracovný stres a obličky začali produkovať kortizol vo väčšom množstve akoby mali ( a pravidelne ). Najlepšie na tom, že kortizol u nas v krvnom obraze asi vôbec nemerajú ( teda aspon ja som ho vo vysledkoch nikdy nemal ), co v dnešnej uponáhľané dobe absolútne nechápem. Napr v tomto clanku si o danom probleme mozete precitat aspon nieco... https://danielmarko.blog.sme.sk/c/294979/Zabijak-kortizol-ovladnite-stresovy-hormon-a-ovladnete-svoje-telo.html
V tom clanku mi okrem vacsiny priznakov ktore som uz mal ihned udrela do oci suvislost medzi sodikom a draslikom v tele : "Zaťaženie sodíkom intenzívne zvyšuje vylučovanie draslíka kortizolom a kortikosterónom je porovnateľná s kortizolom v tomto prípade [24]. Za účelom presunu draslíka von z bunky, kortizol presunie rovnaký počet sodíkových iónov do bunky."...a jedine hranicne hodnoty v mojom krvnom obraze mam sodik ( vysoky aj ked jedla napr doma nesolime ) a naopak draslik mam na nizkych hodnotach...proste som mal asi akosi smolu ze si tieto dve hodnoty nijako nevsimol ziaden doktor a nedal ich do vzajomnej suvislosti :/ Samozrejme meranie kortizolu potvrdilo jeho hodnoty ustrelene do stratosfery...
Takze ak mate niekto podobne problemy ( staci iba ze systematicky trenujete a aj tak sa nezlepsujete ), moze byt v dnesnom uponahlanom svete aj toto jedna z pricin preco to nejde. A kedze napr na znizenie kortizolu neexistuju ziadne preparaty, asi ma caka trosku dlhsia cesta k tomu kym si ho v organizme upravim aby som opat mohol mat raz dobry pocit zo sportoveho vykonu
Takze mali ste aj vy niekedy podobne problemy? Co ste zmenili, pripadne co vam pomohlo? Mozno vdaka skusenostiam druhych by sme si tu v tomto smere vedeli navzajom pomoct
Diskusia (80)
Podobné témy
posledný komentár: 6. 5. 2025 o 0:14
arrow_outward
Nebral si vtedy napr. nejaký proteín? To bola moja skúsenosť.
V lete v špitáli som mal zrazu nízku hodnotu draslíka, tak do mňa vopchali infúziu. Pekne do kanyly na krku, sem-tam kvapka, možno decová flaštička tiekla do mňa 3 hodiny. A na druhý deň opäť. Pýtal som sa dochtorky, že čo by sa mi mohlo stať. Riziko fibrilácie srdca... A čo na zvýšenie draslíka? Nech vám manželka donesie banány a každý deň jeden-dva.
Pozrel som si prepúšťaciu správu - pri príjme 3,9, pri prepustení 4,1 mmol/l. Kvapkačka aj banány pomohli. Odvtedy si preventívne dávam banán 2-3 krát do týždňa.
Do ust?
Ak nemáš čím prispieť k tejto téme tak sa radšej zdrž podobných komentov
tu magneziu si pamatate guaranovu?
Prikladam zaujimavu tabulku, aj ked uz je trochu stara.
Asi mi neuveríš ale je to možné
Pokial si niekto mysli, ze staci 60 mg vit.C/den - co je DOD, tak verim ze to s trochou ovocia dosiahne a nedostane skorbut.
Mne sa osvedcilo 1-3 g /den a chory som nebol ani nepamatam (predtym cca 2x /rok).
Inak davnejsie som sa rozpraval s jednych pestovatelom jablk, mal taky vacsi sad a bol hrdy nato, ze nepouziva ziadne postreky.
Tak ten kupil jablka v supermarkete preto, aby dal porovnat rozborom kolko je v nich vitaminov v porovnani s jeho jablkami.
Neviem uz presne cisla, ale bolo to priblizne 50% percent oproti doma dopestovanym.