GT Marathon - i:drive system

Vidím že Ťa zaujíma aj GT i-drive. Tak skúsim čo to k tomu systému napísať. Možno Ti to pomôže. Nepjazdil som síce tento bike a ani kamaráti nie (pokým nerátam DHI staré kde bolo niečo podobné ako i-drive). Budem písať skôr podľa programu linkage, kde sa dá vyčítať charakteristika zadnej stavby a pruženia.
Budem ho tak trochu porovnávať zo spomínaným Lp X-control.

Tak halvný rozdiel medzi bikami je v systéme pruženia. Lp funguje na princípe virtuálneho štvorčapu a GT na princípe jednočapu s plávajúcim uchytením kľúk (tiahlo drží na samostatnej časti rámu kľuky na jednom mieste). Veľkým rozdielom medzi týmito systémemi bude miera pedal kickback. Zjednodušene povedané uhol o ktorý potiahne reťaz kľuky pri prarpužení na plný zdvih pri určitom prevode. Logicky sa to meria na najľahšom prevode tam bude miera tohto efektu najvýraznejšia. Kôli tomuto má aj GT kľuky upevnené na samosstatnej časti rámu a prichytenej tiahlom. V reále sa ten uhol zmenší asi o 10° čo už môže občas cítiť. U Lp je ten uhol napríklad pri prevode píla 22 kazeta 32 .. cca 32° u GT cca 24° na tom istom prevode. V praxi sa to vlastne prejavuje ako blokovanie pruženia reťazou, pri väčších nárazoch ako potiahnutie kľúk proti smeru šlapania (pri prepružení potiahne reťaz cez kazetu kľuky späť). Je to vlastne sila ktorá pôsobí proti šľapaniu. Tento efekt má svoje negatíva a pozitíva. Hlavným negatívom je už spomínaná určitá blokácia pruženia ale len pri zábere. Pozitívom naopak lepšia akcelerácia pri odomknutom tlmiči a teda zníženie hojdavosti. Toto jsa dá u GT riešiť len propedalom na tlmiči. Preto GT bez tlmiča s propedalom/lockom by som asi nebral. U Lp je teda výhoda že je tam použitý tlmič ktorý nemá ani lock a zadná stavba je stále ochotná akcelerovať (nehojdavosť systému). Z osobnej skúsenopsti sa táto ochota neznižuje ani pri veľmi mäkkom naladení zadnej stavby, teda pri nízkom tlaku v tlmiči (SAG cca 25-30%). Takže máš zároveň veľmi komfotný bike ktorý po zábere do pedálov trochu stuhne a potom začne ochotne zrýchľovať. GT má zas výhodu že pri stúpaniach na ľahkom prevode je zadná stavba o niečo citlivejšia a pri šlapaní do pedálov v teréne o niečo lepšie reguje na nerovnosti. Teda tak to je len teoreticky, lebo otázny je chod zadnej stavby GT.
V spomínanom programe to vyjadruje krivka pomeru prepákovania. Tu je ďaľší zásadný rozdiel týchto systémov. Pomer prepákovania vlastne vyjadruje aké je prepákovanie na tlmič počas celého zdvihu. Ono sa táto veličina zvykne počas priebehu meniť a nieje konštatná, pri najlepšom len lineárne narastá/klesá. Do detailov nejdem zachádzať ale v skratke ak krivka klesá ide o zníženie pomeru prepákovania teda citlivejší chod a naopak ak krivka narastá ide o progresívny zchod. A tu je to u GT vs. Lp úplný opak. GT má spomínanu progresívnu krivku ktorá narastá a teda prepákovanie bude narastať až niekde k hodnotám 3,02 (pomer zdvih kolesa/zdvih na tlmiči). U Lp ide krivka presne opačne, od hodnoty niekde okolo 2,75 až k hodnote 1,8. Takže v praxi sa to prejaví tak že pri rovnakom SAGu na oboch bikoch budeš u GT cítiť akoby si tých 100mm nemal pod zadkom a u LP zas naopak akoby tam oblo viac ako an tom GT. Ďaľšie + je logicky pre nižší pomer prepákovania aj životnosť rámu a ložísk. Čím menšie prepákovanie tým menšie sily namáhaju čapy, rám a tým nižšie tlaky bude potrebné voziť v tlmiči.

Vybrať si z týchto systémov musíš na základe + a - čo Ti viac sedí a vyhovuje, no najlepšie je skúsiť oba biky a potom uvidíš.

Vo VELO 1/2009 je na strane č. 66 článok SOUBOJ ČTYŘ, XC fully specialisté na maraton zdvih 100-120 mm, porovnané Focus Super Bud Team, GT Marathon Elite, LAPIERRE X - Control 310, MERIDA Mission HFS 1000-D. Celkom slusne rozpitvane biky a mozete hadat ktory obisiel v teste najlepsie.

nie som si isty ci mam posledne velo doma, ale skus

Pomer prepákovania vlastne vyjadruje aké je prepákovanie na tlmič počas celého zdvihu. Ono sa táto veličina zvykne počas priebehu meniť a nieje konštatná, pri najlepšom len lineárne narastá/klesá. Do detailov nejdem zachádzať ale v skratke ak krivka klesá ide o zníženie pomeru prepákovania teda citlivejší chod a naopak ak krivka narastá ide o progresívny zchod. A tu je to u GT vs. Lp úplný opak. GT má spomínanu progresívnu krivku ktorá narastá a teda prepákovanie bude narastať až niekde k hodnotám 3,02 (pomer zdvih kolesa/zdvih na tlmiči). U Lp ide krivka presne opačne, od hodnoty niekde okolo 2,75 až k hodnote 1,8. Takže v praxi sa to prejaví tak že pri rovnakom SAGu na oboch bikoch budeš u GT cítiť akoby si tých 100mm nemal pod zadkom a u LP zas naopak akoby tam oblo viac ako an tom GT. Ďaľšie + je logicky pre nižší pomer prepákovania aj životnosť rámu a ložísk. Čím menšie prepákovanie tým menšie sily namáhaju čapy, rám a tým nižšie tlaky bude potrebné voziť v tlmiči.

Nechcem, aby to vyzeralo zaujato ale cisto matematicky zratanim hodnotiacich bodov je na tom najlepsie Lapierre X -Control 310. Samozrejme to beriem s rezervou pretoze vsetky maju svoje + aj - ale kedze sa moj zadok vozi na 310 mozem vysledok testu potvrdit. Dalsim velkym + pre LP je design ktory pri porovnani vsetkych styroch modelov vinika.

Mne v principe viac vyhovuje charakteristika ked ma bike zo zaciatku citlivejsi zdvih kvoli zehleniu malych nerovnosti (to su tie najneprijemnejsie otrasy) a neskor progresivita pri väcsich narazoch narasta, nie ze na zaciatku je progresivita väcsia a zadna stavba menej citliva a potom zacne zadok aj pri priemernom naraze zbytocne prepadavat do zdvihu.

Skoda ze netestovali v porovnani s Meridou 96, bolo by to objektivnejsie - to je totiz model ktory patri do toho porovnania viac kedze nahradza povodny LRS system.