Dovolím si reagovať ako žena-biker. 
Páčil sa mi cocov príspevok, veľa vecí výborne vystihol. Ja som sa ako cyklista a biker tiež "vyvíjala", a ako dlhooo...a ešte stále vývoj trvá. Vývoj je niečo, čo cyklistu alebo bikera nepustí počas celej bikovej praxe! Ja osobne som mala dvojročné obdobie, keď už som síce mala horský bicykel, ale najlepšie bolo, keď nikde nebol horekopec a už vôbec nie prudší dolekopec, a tempíčko tak veľmi mierne a veeeeľa prestávok....Toto dvojročné obdobie bolo skôr obdobie stagnácie ako akéhokoľvek vývoja...bike bol síce kvalitný, ale teraz s odstupom času si dovolím tvrdiť, že pre mňa absolútne nevhodný.Zlom nastal v 2007mom, kedy som sa zo zúfalstva či recesie rozhodla spáchať svoj prvý maratón. Až tam to celé nabralo úplne iný smer, a hlavne 
až tam som pochopila, čo vlastne chcem a čo nechcem. A až na tom maratóne som zistila, ako veľmi ma baví makať do kopca a že aj keď bol panický strach z dolekopca, nie každý zjazd ma hneď zkaličí alebo zabije. Aj to, ako veľmi záleží na vyjazdenosti a technike, a aj ako veľmi záleží na dobrom výbere stroja. Musela som to urobiť - presadiť si svoje. Lebo už som začínala mať pocit, že buď si presadím svoj výber - alebo končím s celou cyklistikou. Bolo mi do zúfania, že môj výber sa ani v domácich ani v predajných kruhoch nestretol s pochopením - ale šiesty zmysel mi hovoril, že ak sa znova podriadim všetkým tým dobrým radám, budem to ľutovať. Tak som sa rozhodla poslúchnuť inštinkt - a ani raz som neľutovala. Bikovanie nabralo nové rozmery, a ja mám konečne pocit, že môže cyklisticky rásť a napredovať.A z ufňukanej a ufrflanej baby, čo na 50tich kilometroch vyzerá každú lúčku, bojí sa z kopca a všetko ju bolí som dnes JA, za ktorú sa konečne nemusím hanbiť. A vývoj? Baba, čo mala paniku z jazdy z kopca, dnes rozmýšľa, ako navštívi domovskú predajňu a vyskúša si mamutieho dovnhilla...Baba, ktorú bolel celý človek už po 20tich kilometroch, dnes spraví bez problémov len tak z pasie 60, 80, hľadá si podujatia, učí sa a vyjazďuje - a má z toho ukrutnú radosť...
Páčil sa mi cocov príspevok, veľa vecí výborne vystihol. Ja som sa ako cyklista a biker tiež "vyvíjala", a ako dlhooo...a ešte stále vývoj trvá. Vývoj je niečo, čo cyklistu alebo bikera nepustí počas celej bikovej praxe! Ja osobne som mala dvojročné obdobie, keď už som síce mala horský bicykel, ale najlepšie bolo, keď nikde nebol horekopec a už vôbec nie prudší dolekopec, a tempíčko tak veľmi mierne a veeeeľa prestávok....Toto dvojročné obdobie bolo skôr obdobie stagnácie ako akéhokoľvek vývoja...bike bol síce kvalitný, ale teraz s odstupom času si dovolím tvrdiť, že pre mňa absolútne nevhodný.Zlom nastal v 2007mom, kedy som sa zo zúfalstva či recesie rozhodla spáchať svoj prvý maratón. Až tam to celé nabralo úplne iný smer, a hlavne až tam som pochopila, čo vlastne chcem a čo nechcem. A až na tom maratóne som zistila, ako veľmi ma baví makať do kopca a že aj keď bol panický strach z dolekopca, nie každý zjazd ma hneď zkaličí alebo zabije. Aj to, ako veľmi záleží na vyjazdenosti a technike, a aj ako veľmi záleží na dobrom výbere stroja. Musela som to urobiť - presadiť si svoje. Lebo už som začínala mať pocit, že buď si presadím svoj výber - alebo končím s celou cyklistikou. Bolo mi do zúfania, že môj výber sa ani v domácich ani v predajných kruhoch nestretol s pochopením - ale šiesty zmysel mi hovoril, že ak sa znova podriadim všetkým tým dobrým radám, budem to ľutovať. Tak som sa rozhodla poslúchnuť inštinkt - a ani raz som neľutovala. Bikovanie nabralo nové rozmery, a ja mám konečne pocit, že môže cyklisticky rásť a napredovať.A z ufňukanej a ufrflanej baby, čo na 50tich kilometroch vyzerá každú lúčku, bojí sa z kopca a všetko ju bolí som dnes JA, za ktorú sa konečne nemusím hanbiť. A vývoj? Baba, čo mala paniku z jazdy z kopca, dnes rozmýšľa, ako navštívi domovskú predajňu a vyskúša si mamutieho dovnhilla...Baba, ktorú bolel celý človek už po 20tich kilometroch, dnes spraví bez problémov len tak z pasie 60, 80, hľadá si podujatia, učí sa a vyjazďuje - a má z toho ukrutnú radosť... 
A keď budú chcieť, odpadnú sami. 
