Moje zážitky do tejto témy sa viažu s extrémnou absenciou zdravého rozumu. Patria do obdobia keď som ešte mal vlasy. Fyzicky bola ťažšia napríklad trasa na dlhej v Košiciach, alebo Súľov. Túžil som prejsť miesta kde som nikdy nebol, ale nechcelo sa mi peši (lepšie povedané bez bicykla). Lebo častokrát som sa neviezol je na bicykli, ale bicykel na mne aj dolu kopcom. A nikdy viac sa už tam s bicyklom vrátiť netúžim. Jednak sa už teraz nesmie, ale proste tam nie je vodný terén. A nejedná sa len o Vysoké Tatry. Ak to niekoho láka, odporúčam bajkom do doliny a na konci cesty ho dobre schovať do lopúchov ku potoku. (V Tichej a Kôprovej som už našiel tri bicykle. Na tom poslednom mi ale puká v ložiskách, tak odporúčam jazdiť len na bezvadných, najlepšie nových ).
Pripájam fotku z hrebeňovky. To som práve zišiel z toho kopca nad zadným kolesom. Vyzerá to na nej, že by sa aj dalo. V ten deň som prešiel cez tri dvojtisícovky, toto bol však len jeden z mála vhodných úsekov.
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre