Breitling Transocean Yellow Gold, remienok black leather, klasické zapínanie yellow gold

Asi som mal dnes veľa času, a tak som objavil aj túto tému, vopred sa ospravedlňujem za rozvláčnosť, ale tak čo už, keď príbeh, tak príbeh. Hovorí sa predsa, že nadobudnutie hodiniek je spojené vždy s nejakým konkrétnym príbehom. U mňa bol fenomén hodiniek ako takých spojený s istou životnou etapou, ktorá sa už dávno uzavrela. Už roky nosím len športové hodinky a špacírujem sa po svete v teplákoch, mikine a teniskách ako “posledný sedliak” (citujem maminu, zvykla to za života hovorievať). Pár fóristov, čo ma stretli, vedia😂😂.

Avšak nebolo tomu vždy tak, okolo roku 2004-2005, bol som v podstate primladý, keď už bolo zrejmé, že moje podnikateľské snahy nie sú úplne na zahodenie, a začínajú sa vyvíjať k bodu, kedy už v podstate budú bežať aj bez mojej priamej ingerencie. Vtedy som si postupne začal nachádzať cestu k hodinkám. A keďže som typ, ktorý sa v oblastiach mimo svojej expertízy vždy spolieha na špecialistov, postupoval som vždy po konzultáciách s klenotníkom v BA a jeho kolegom z Viedne. Prvé kúsky boli viac emocionálnou kúpou, avšak vždy nimi odobrenou. Neskôr išlo už len o investíciu, plánovanú a objednávanú na relatívne dlhšiu dobu vopred. Krízové roky 08-09 predstavovali vcelku dobrú príležitosť na investičné kúpy, niektorí “hraniční” kupujúci, ktorí si len tak-tak mohli dovoliť raritnejšie hodinky ako šperk, rušili objednávky, a tak sa to dalo.

Prosto, život bol gombička, nič negatívne sa ma (v mojej obmedzenosti) netýkalo, všetko bolo ako malo byť. Koncom roka 2013 počet hodiniek u mňa dosiahol číslo označujúce vek získania občianskeho preukazu. A prišiel 14.január 2014, neviem, nejako mi nebolo dobre v ten deň, potom bolo ešte horšie, a v podstate si pamätám až apríl 2014, keď som sa vrátil domov, ľahší o 25 kíl, s ubezpečením lekárov, že do budúcna som bez fyzických následkov. Keď som si sadol v dome do pracovne, pohľad mi padol na hodinky točiace sa vo winderoch, a zrazu mi prišli všetky tie strojčeky banálne, neprimerané, ba až hlúpe. Hoci sa inak nič nezmenilo, naopak navonok všetko išlo ako predtým, v skutočnosti už nič nebolo ako predtým. Tak ako si moje podnikateľské deti našli iných rodičov, našla si v priebehu rokov 2014-2019 iných majiteľov aj väčšina zlatých strojčekov na remienkoch. To torzo, čo zostalo, si dovolím vložiť do prílohy, sú to len kúsky, ktoré nevynikajú investičnou hodnotou, ale majú pre mňa osobitný a osobný význam, hoci som ich už 8 rokov nemal na ruke. Ak už nič né, syn bude mať čo nosiť keď dorastie a doštuduje. Momentálne to odmieta, ale tak, tempora mutantur et nos mutamur in illis..

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
keyboard_arrow_up