Author Bikemarathon Súľovské skaly

Tento maratón s dátumom 19. 6. som si odfajkol už v zime. Aby som ho vynechal, musela by byť na štarte taká prietrž mračien, akú sme dnes ráno zažili v aute pri Strečne cestou do Súľova...

Hoci tento cyklomaratón je najväčší na Slovensku, v Predmieri cestári zabudli spraviť z diaľnice odbočku a tak z Liptova cestujeme cez Považskú Bystricu. Čas som mal našpanovaný aj bez toho. Do obce stále prichádza auto za autom, no všetko je dobre organizované. Registrácia bola bleskovka, pripnem číslo a čip, hodím do seba štvrťlitrový ovocný jogurt, zapijem tromi decmi čiernej kávy, pribalím harmasan a pár sekúnd pred výstrelom dobieham na štart.

V prihlasovacom systéme nás bolo zapísaných na 95-ke vyše osemdesiat, no podľa moderátora je nás tuším len 40. Je odštartované. Prvé kilometre hore asfaltkou do Hradnej sú pohodové, tu vzadu sa nikto neplaší. A vidím že ani vpredu, veď sú stále nadohľad. Popŕcha, ale nevadilo by mi to, keby mi nezmokol papier. Hoci hlásili na dnes len okolo 20 stupňov, nebral som si ani tielko, ani pláštenku. Mám len dres s krátkym rukávom a kraťasy. Verím, že poobede vyjde slnko.


V prvom stúpaní na Patúch sa štartovné pole natiahlo. Hneď v prvých kilometroch Jožo Sakala stojí pre problémy s prehadzovačkou a v prvom či druhom zjazde Roman Hulka mení dušu. Roman je moja méta. Na Fatranskom som sa mu priblížil na necelých 10 minút a tieto dva týždne som práve kvôli nemu v kopcoch tvrdo trénoval. Keďže Čertovica mi už ide na cestnom na veľkej píle, na Romana som sa tešil. A na žiadny defekt sa nespolieham. Predpokladám, že ma dobehne a ďalej pôjdeme spolu. Idem si teraz svoje tempo. Povedal by som že dosť pomalé, také pohodové. Trať je dlhá a nás je málo, zväčša ideme po jednom. Na prvej veľkej občerstvovačke sa neviem dojesť tých dobrôt. Maková štrudľa, obložené chlebíčky so šunkou, dyňa a kadečo iné. Do Súľova na dlhú sa oplatí už len pre toto. Kým sa napchávam, dofrčí Roman, ale nestojí. Natlačím si do úst koľko vojde, preložím chlieb na chlieb a šľapem za ním. V tom lúčnom stupáku za dedinou som uvážil, že toto tempo Roman nemôže hladný dlho vydržať a tak ho nechávam a venujem sa chlebíčkom. Hore pribúda blata a postupne prechádzame do takých blatistých úsekov, že sa to ani nedá opísať. Bicykel je taký nabalený, že po rovine ho tlačím s veľkou námahou. Keď vychádzam z lesa, v prednej vidlici pri véčkach mám toľko blata, že sa koleso prestáva točiť a zadné koleso pri tlačení ide do vzduchu. Odlomím papek a hodnú chvíľu čistím blato z bŕzd, stredu a prehadzovačiek. Pred dvomi rokmi mi pre blato v Prešove vytrhlo prehadzovačku zo závitu rámu a dnešné podmienky sú ešte horšie. Ak chcem dôjsť do cieľa a mať funkčný bike aj naďalej, musím čistiť častejšie. Celkovo som okrem tohoto miesta stál a čistil 2-3 krát pri potokoch, potom na druhej občerstvovačke mi ho vystriekali vapkou a naolejovali, v jednej dedine som si ho pri nejakom rodinnom dome s hadicou vystriekal sám a asi na predposlednej občerstvovačke sme ho vedrami pri potôčku dosť dlho čistili dvaja. Okrem toho som vyhľadával mláky a kde sa dalo som zjazdoval potôčikmi. Ako si bike po maratóne v garáži vyložím, tak ho o týždeň na ďalší maratón naložím. Cez týždeň sa ho ani nedotknem, nakoľko sa mi nechce prehadzovať plášte. Necentroval som ho dva roky a celá moja údržba spočíva v tom, aby bola pred štartom namastená reťaz a niektoré kĺby. Okrem blata mi pre osmičku dnes šúchalo koleso o prednú brzdu a zadná brzda nevracala, nakoľko som si kapsičku na ráme pripol jednorázovými zdrhovacími plastovými pásikmi cez lanko. Mal som aj náhradné pásiky, ale nemal som na štarte nôž ani čas. Takže dnes som bojoval nielen s blatom, ale najmä s vlastnou hlúposťou. 95 kilometrov som po každom brzdení poťahoval lanko pod rámom smerom k zadnej brzde. Napriek všetkému sa mi šlo veľmi ľahko. Zobral som si dva gely a štyri tabletky enervitu. Zjedol som však len jeden gel a dve tabletky aj to len od polovice trate ako prevenciu, hoci žiadnu veľkú únavu či kŕče som nepociťoval. Videl som však na trati niektorých úplne zničených a vyšťavených bikerov. Uvedomil som si, že mojich 40 kilometrov do cieľa dlhej je oveľa príjemnejších, ako ich 20 kilometrov do cieľa strednej. Mnohým dal dnešný pretek naozaj zabrať. V mojej hlave bol Súľov z pred dvoch rokov zapísaný ako veľmi ťažká dlhá trať aj bez blata. Dnes sa mi to však nepotvrdilo. Dlhá na Fatranskom a v Súľove boli moje najľahšie tohtoročné maratóny. Najťažší pre mňa bol v Partizánskom, to som dlhú ani nedošiel. Je to však o tréningu a o tom, že som Fatranský a tento nešiel naplno. Dnes to bola pohoda. Záverečné kopce som išiel aspoň tak rýchlo ako tie prvé, napriek tomu mi dal Roman v cieli 16 minút a ja som sa vzdal nádeje, že ho niekedy predbehnem.


Zhodnotenie

Súľovský cyklomaratón je, čo sa organizácie týka, luxusný. Podľa mňa v každom ohľade. Od neustále aktualizovaných informácií na http://www stránke cyklomaratónu a vo fóre mtbiker.sk cez prezentáciu pretekárov pred štartom, perfektné značenie trate (95 km!), občerstvovačky, obsluhu, jedlo v cieli, sprchy, množstvo vapiek (aj na občerstvovačke) až po ponuku suvenírov, program a tombolu. Ohľadom zlepšenia ma napadá akurát rýchlejšie zverejnenie výsledkov, nakoľko mnohí pretekári ešte ani v nedeľu večer nevedeli ako skončili.


Vyjadrenia účastníkov

MODERÁTOR Roman Barényi
Ja sem chodím rád. Počasie neovplyvníš ale takto ti poviem. Chýbajú mi tu pretekári zvučných mien, lebo sa pripravujú na zajtrajšie XC v Dohňanoch, ale o to viac dostali šancu hobíci a cykloturisti, ktorí chodia na cyklomaratóny preto, aby si to prešli a nie preto aby sa tu naťahovali s eliťákom, ktorý dá v cieli polhodinu druhému. Konečne to boli tie pravé preteky hobíkov. Lebo nie je dobre, keď sú spoločne hodnotení ELITE aj HOBBY. Pokiaľ usporiadateľ nájde 50 eur na poháre a oddelí eliťákov -a to by mohli do budúcna spraviť všetci poriadatelia, možno by im stúpla aj účasť na dlhých tratiach. Lebo v cyklomaratónskej sérii príde Rado Bíroš, príde Milan, príde Karel Hartl a vznikne diera. Tým pádom sa ostatní prehlasujú na iné trate a špekulujú. A stáva sa, že na tej dlhej sú potom na štarte len dvadsiati. Tu je ale iná situácia. Súľovské blato, keď zaprší, je povestné. Veď to vidíš.

ČASOMERAČI SportTiming Slovakia
Boli nejaké problémy s meraním? Napríklad keď si dá niekto naopak čip.
Na to tu máme špeciálnu kameru. Každý kto prejde cieľom je zaznamenaný z dvoch strán. A pozri sa: tu má číslo, tu má čip a čipový systém to kontroluje. Takže aj keď niekto nemá čip, tak my ho zachytíme a hneď aj vieme, že to prešiel. Keď niekto príde reklamovať, tak my ho hneď nájdeme podľa čísla, alebo podľa času.
Takže máte nafilmovaného každého pretekára v cieli aj zaznamenaného podľa čipu.
Áno. Toto je najlepšia technológia na svete. Lepšia zatiaľ neexistuje.

FOTOGRAF Jano Flajžík (root), mtbiker.sk
Ako vidíš dnešný pretek ako fotograf?
Brutálne, pretože dnes som zažil najväčšiu offroad jazdu vo svojom živote, kedy sme šli asi desať kilometrov po trati na lade nive s usporiadateľom na pekné miestečká. Ja som mal dnes štartovať, ale som rád, že som neštartoval, pretože tá trať bola dnes strašná. Povedal som si –vďaka Bohu, že som sa rozhodol dnes fotiť. Obdivujem všetkých, čo dokončili.
Miestečko si mal dobré?
Áno. Každý fotograf mal svoj úsek. Ja som fotil poslednú časť trate, v pohode.

ZDRAVOTNÁ SLUŽBA, pani doktorka
Jeden tím bol v sanitke. Okrem toho ja som tu bola od toho, že ak by bolo treba, pôjdeme džípom na trať. Ale nevolali nás. Bol tam vraj jeden úraz, podozrenie na zlomenú kľúčnu kosť, ale údajne rodičia si sami odviezli to dievča. Tu čo prišli, tak boli také menšie úrazy: narazené rameno, dosť hodne odreniny a škrabance, oko sme vyplachovali, nič vážne. Väčšinou išlo o vydenzifikovanie odrenín.

Jaro Buchtík, Bratislava, víťaz kategórie 40-49 r., 95 km
Jaro čo hovoríš na dnešný pretek?
Myslím si, že pre zlé počasie bola strašne slabá účasť.
Akú taktiku si zvolil na dnes?
Som sa zle vyspal a bol som unavený hneď ráno, viac-menej som to chcel iba prejsť.
Držal si sa niekoho?
Spravila sa 7-členná skupina, mohol som ísť s nimi, ale minulý rok som to prepálil, tak som sa trošku šetril a išiel som osmy, ale to bolo aj tak jedno, lebo mám véčkové brzdy a sa mi zapchával stále bicykel. Spolu minimálne pol hodinu som strávil čistením bicykla. Štyrikrát som ho poriadne vyčistil. Mohol som s mladými zabojovať o celkové piate miesto, ale nemal som motiváciu, tak som došiel v pohode šiesty.
Jaro, Ty si bývalý cyklista?
Hej.
Za koho si jazdil?
Najskôr za Dubnicu, potom za Trnavu, tiež na vojne v Dukle Brno.
Koľko máš najazdené?
Ja neviem, nepočítam to.
Mesačne 1500?
To určite. Ale to je skôr o kvalite.
Čo trénuješ?
Skoro všetko, podľa okolností. Na horských potrebuješ vytrvalosť, byť dobrý v kopcoch a technických zjazdoch. Ale jazdím hlavne na cestnom bicykli.
Máš pevný rám?
Odpružený, ale pevný by mi bol asi lepší. Môj bike má 12 kíl. Kilo a pol dole a bol by som v kopcoch rýchlejší.


Jano Prcín (janosik), 50 km
Ako?
Dobre sa mi šlo, stúpania boli OK, ale tie zjazdy. Zlý plášť som nahodil. Polozodratý Racing Ralph a ty brďo, to som lietal ako špinavá handra zo strany na stranu. Zadná brzda mi prestala brzdiť, tak som išiel so smrťou v očiach. Dvakrát ma prehodilo, ale raz tak, že úplne na chrbát ma rozčapilo ako žabu.

Marian Struhárik, Nové Mesto nad Váhom, 50 km
Dobré to bolo. Trať blatová, šmýkalo sa. Keby bolo sucho, bolo by to parádne, trochu blata by nevadilo.

Adelka Otevřelová, Český Těšín, 95 km, 2. miesto, čas 9:16 hod
Ako sa Ti šlo?
Bahna moc, ale jenom jeden kotrmelec.

Paľo Paprčka, 50 km, 4. miesto v hlavnej kategórii
Páčilo sa mi. Dobre sa mi šlo napriek tomu, že som bol minulý týždeň chorý. Bez krízy, akurát posledný kopec sa mi ťažšie šiel, lebo sa makalo naplno, ale inak v pohode.

Marek Moťovský, Brezany, 95 km
Čo sa ti stalo, ideš ako zbitý pes.
Idem z dlhej trate, trošku som sa zablatil ☺.
Ako sa Ti šlo?
Bolo veľa blata, takže bolo to dosť náročné. Ale inak som rád, že som tu bol, aj keď to bolo také ťažké.
Najazdené máš? Trápil si sa moc?
Najazdené mám, ale bolo to dnes naozaj extrémne náročné.

Marian Sabo, Bratislava, 50 km
Ako sa Ti šlo?
Strašne. Úplne hrozný terén bol. Nečakal som také blato. Strašné niečo, utrpenie pre mňa.
Čím to je? Terénom, tréningom, alebo dokopy?
Aj, aj.
Vytrápil si sa?
Strašne. Tam je môj čas: 7:52. 50 kilometrov som šiel skoro osem hodín.


Dušan Pelech, Nemšová, 50 km
Najhoršia trať, čo som zažil. Také blato.

Ivan Bažalík, Trek Sport Trade, s.r.o., 50 km
Ako sa Ti šlo?
Dosť blatovo. Najviac sa mi páčila tá štrudľa. Kvôli štrudli to robím ☺.

Jano Klimo, Košice, 25 km
Ako sa Ti šlo?
.........! (nepublikovateľné) V takom blate sa nikomu nemohlo ísť dobre asi. Normálny človek to nerobí. Ale keď sme tu prišli z Košíc, tak som si povedal, že idem.
Tiež bolo aj na krátkej toľko blata?
Veľa. Veľmi veľa. Toľko blata som mal, že ten bicykel nešiel ani dolu kopcom.

Zdenko Fáber, Košice
Včera mi praskol bovden po dĺžke, nemal som možnosť to opraviť. Neštartoval som, inak by som šiel dlhú.

Ľubo Žubor (Gebula), BEER INSIDE TEAM, 25 km
Išlo sa mi fajn, ale ako tirák som sa moc prepadal do toho blata. V tom doplnkovom úseku som sa ťapkal ako káčer Donald. Dosť podmočené to bolo.

Rasťo Balko (RaBa), BEER INSIDE TEAM, 95 km, 4. miesto v hlavnej kategórii
Nešlo sa dobre. Blata veľa. Minulý rok bolo lepšie. Tým že pršalo, to blato tieklo, bolo také riedke. A teraz to bolo hodne mazľavé, lepilo to na gumy, na reťaz, všade. Oproti minulému roku som si zlepšil čas skoro o hodinu a štvrť. Šlapalo sa mi lepšie, nebola žiadna kríza, ale nebol to pre mňa zážitok.
Vlani si netrénoval, alebo čo?
Trénoval, ale toho roku trénujem na dvadsaťštvorky, takže trénujem podstatne viac. Vlani som najazdil nejakých 6 tisíc, teraz už mám skoro 5.


Jaro Štrenger, KPHC Turčianske Teplice, 2. miesto nad 50 rokov, 25 km
Dneska úplná pohoda, ľahučko, lebo som sa prišiel len previezť.

Martin Vaclach, ČR, Podhostynští vrchaři, 13. miesto v hlavnej kategórii, 95 km
Ako sa šlo?
Naprd. Kolo nefungovalo. Jel jsem to potřetí.
Porovnaj to.
Náročné. Hodně náročné.
Spokojný s výsledkom?
Ale jó, dojel jsem, tak dobré.

Mišo, Bratislava, 50 km
Šlo sa mi v pohode.
Povedz niečo viac. Kotrmelce boli?
Asi osem, ale bolo to v pohode. Bál som sa toho, ale veľmi príjemné to bolo. Ťažká trať, veľa blata, ale páčilo sa mi.