Intersport Stupava Trophy 2010

Poslednú júlovú sobotu bol na programe, v poradí už 8 ročník stupavského maratónu. Tak ako jeho zimná verzia tak aj letná sa niesla vo veľkom štýle. Bohatý sprievodný program s tanečníkmi, hudobnými skupinami a rôznymi atrakciami pre deti.

Maratón ponúkal dve trate náročnejšiu 75km a polovičnú verziu 40km.

Príchod

Dva týždne pred Stupavou som na biku okupoval Malé Karpaty, takže som sa celkom oboznámil s miestnymi podmienkami (klíma, hory, ľudia ). Dokonca som si s kamarátmi z BA bol prejsť aj singel-tracky, ktoré sú na trati a veľmi sa mi páčili. Posledné dva dni pred štartom dážď výdatne zvlhčil trať, núdza o mláky a blato nebola. Polhodinová jazda na pretek v spoločnosti priateľky ušla ako voda.
V Stupave to pri mojom príchode (cca 8:00) už šlapalo. Stánky s bicyklami, oblečením, občerstvením to všetko fungovalo. Nečakal som dlho a šiel som sa prihlásiť bol som vybavený asi do minúty. V taške z prezentácie si človek odniesol štartovné číslo, čip, reklamné letáky, časopisy, pamätné tričko a vodu.


Preteky

Dlhá trať na štart prilákala na môj obdiv veľké množstvo bikerov. So 75km sa prišli popasovať pretekári zo Slovenska, Českej republiky a XXX. Pár minút pred štartom (9:30) dorazil vrtuľník s kamerou a snímal štart maratónu a prvé kilometre. Takéto niečo zažije človek jedine na tomto maratóne. Ale spať k preteku. Od štartu sa v čele usadila dvojica českých jazdcov Superioru, za ktorou sa držala pätica jazdcov aj so mnou. Začalo sa naozaj svižne. Musím sa priznať, že od štartu som sa trápil, miestami som sa držal zubami-nechtami. Prvých 45min preteku sa vpredu nič vážne neudialo. Po hodine a pol spoločnej jazdy sa na čelo dostal domáci jazdec Martin Kostelničák. Znalý trate to pustil v jednom zjazde, čo natiahlo sedem člennú skupinu ale následné strmé stúpanie to úplne roztrhalo. Práve v tomto mieste sa čiastočne rozhodlo o konečných pozíciách. Na čele sa usadila silná trojica jazdcov - už spomínaný Martin Kostelničák, Nikola Ivanov (ČR) a Karel Hartl (ČR). Túto trojicu som stíhal Ja s Dávidom Kozielom (ČR). Náskok vedúcej trojice po dvoch hodinách narástol na cca 5min. Na dorazenie som nemal sily a tak som sa šetril aspoň na tretie miesto medzi mnou a Dávidom. Na 60km pri poslednom dlhom stúpaní od vodnej nádrže v Lozorne som skúsil nastúpiť na asfaltovej ceste. Videl som, že sa Dávidovi vzďaľujem, tak som dal do toho všetko (buď to vyjde alebo nie). Podarilo sa mi dôjsť na 4 mieste celkovo a 3 v kategórii, no posledné 2km v kŕčoch stáli za to. Opäť som sa raz presvedčil, že cyklistika bolí, kto znesie viac bolesti ten je vždy kúsok bližšie k stupňom víťazov. Ako sa povie bolesť pominie ale výsledok ostane navždy " title=". Teší ma, že som v cieli stiahol nejakú minútku na vedúcich jazdcov. Víťazom sa stal Kostelničák, ktorý vyhral špurt s Nikolom, tretí došiel Karel. ktorý mi v cieli povedal, že ich nechal vyblázniť sa keďže on už bol jasný víťaz svojej kategórie.

Čo sa týka trate mne osobne sa nepáčilo - hrozne to kĺzalo a naopak niektoré miesta boli pomalé. Pre menej technických jazdcov to bol isto problém. Za sucha by to bolo 100% lepšie.


Hodnotenie

Celkovo hodnotím tento maratón veľmi kladne. Podobnú bikovú akciu na SR asi nenájdete. Organizátori pripravili skvelý program pred aj po preteku. Zdravotné zabezpečenie bolo výborné. Záznam z preteku sa bude vysielať aj na STV3.
No po rozhovore s pánom Jurajom Jánošíkom a mojich dojmoch o slabšom značení trate a slabom poučení regulovčíkov, si zobral moje slová a slová ostatných bikerov k srdcu a prislúbil, že nedostatky odstránia.
Inak nemám nejaké výhrady sprchy aj umytie bicyklov bolo k dispozícii. K jedlu bolo na výber rizoto alebo guláš. Pre všetkých tu bola tombola so zaujímavými cenami.
Rečou obdarený moderátor bol super no viacerí si sťažovali, že niekedy to preháňal a naťahoval čas. Každopádne sa mi tento maratónik veľmi páčil a na rok sa tu zastavím opäť. Respektíve sem zavítam aj v zime " title="