Jarný šprint

Cyklistická sezóna sa postupne rozbieha a už po 4. krát patrí k obľúbeným stáliciam jarných pretekov Quick Sport Jarný šprint v Bystričke. Štvrtý ročník sa konal 28.04.2013, kedy sa v Bystričke zišli cyklisti zo širokého a blízkeho okolia, aby si zmerali sily po dlhej zime. Síce už nejaké tie maratóny začali, ale minimálne pre mňa bola Bystrička vždy začiatkom hlavnej sezóny. Tak je tomu aj tentoraz.

Na začiatok ma zastihla smola, keď som si vo štvrtok pri detailnom zoznamovaní sa s traťou urval prehadzovačku, tak som s potešením spoznal aj ten osudný hrubý konár. Našťastie vďaka pomoci a ochote dobrých ľudí (jeden ani nevedel, že mi veľmi pomohol), sa mi podarilo deň pred štartom spojazdniť bicykel. Do Bystričky sme sa nakoniec z medického intráku vybrali traja. Ráno pršalo a tak sme za dažďa trochu zmokli. Som sa v smial, že je už dlho teplo a že v nedeľu možno zaprší. To ako naschvál! O počasí pred dôležitým pretekom nehodno vtipkovať. Na štarte našťastie začal skoro vykukovať Oskar a z ruksakov začali všetci vyťahovať UV faktor 60. Mne sa Jarný šprint doteraz tiež spájal vždy s prvým jarným spálením kože, teraz som to našťastie stihol vychytať o niečo skôr v Ľubovni.


Na to v akom dlhom rade som stál, odprezentoval som sa celkom rýchlo, že to ani možné nebolo. Na štart sa postavilo 223 pretekárov. Zase sa prekonal rekordný minulý ročník, prišlo o 6 ľudí viac ako pred rokom a to napriek tomu, že možno niektorí neprišli pre raňajšie daždivé počasie. Štartovalo sa jednotlivo od 10:00 v 30 sekundových intervaloch podľa štartovného čísla. Keďže som mal tak hodinku a pol čas do ostrého štartu, tak som sa aspoň previezol po tankodróme, betónovej časti trate. Na štartovnú čiaru som sa preto postavil celkom svieži a rozjazdený. Slovenskú nádej, deti, hlavne tie s neskorým štartom, celkom rozumne dali štartovať skôr s nejakým dospelákom. Bolo to hlavne preto, aby prišli skôr do cieľa a neboli dlho na trati. Po čase som už aj ja mohol konečne odštartovať.


Už ma to ani nebaví, stále dookola písať o tom istom, trať už fakt poznám dokonale naspamäť. Aj keď som z Oravy, považujem sa za miestneho, bol som na každom ročníku a vždy keď som niekedy šiel tankodrómom, vybehol som si aj hore, nech ešte naťahám nejaké kilometre a výškové metre k tomu ako bonus. A napriek tomu som mal zas horší čas ako minulý rok, toto už fakt nechápem. Stále horšie a horšie, asi starnem. Kašľať na to, raz to príde. Úvod trate ide cez obec a za ňou sa napája na betónovú cestu, ktorá je na otvorenom priestranstve a tak silný južný nárazový vietor dal o sebe znať. Podobne fúkalo aj minulý rok, ale stále menej ako v sobotu pred pretekmi. Postupne obieham pomalších, ktorí odštartovali predomnou, dupem do pedálov a snažím sa tu získať čo najviac sekúnd k dobru. Z orientačných medzičasov mám celkom dobrý pocit. Toto je prvá časť trate, ktorá je mimo môj hlavný odbor MTB, ale za tie roky mám už túto cestu aj úprimne rád.


V druhej, trochu menšej polke vstupujeme i do lesa. Tento rok je les asi najviac zničený ťažbou dreva. Napriek dlhej zime stihla rozbitá trať aj tak pekne vyschnúť. Voda sa držala len na tých miestach, kde vždy, každý ročník šprintu je tam blato, tak ma vlastne ani nič neprekvapilo. Začiatok lesnej časti je strmší, tam si vždy ponadávam a hádžem ľahšie prevody. Ale potom sa trať mierne položí a záver posledných metrov ide vlastne skoro z kopca. Síce mi idú tepy roztrhnúť tepny v hlave a pľúca vyskočiť z hrudníka, vždy si to nakoniec vychutnám. Prečo potom mám s časom 27 min a 12 s o 8 s viac ako minulý rok? A prečo som mal v roku 2011 čas 25 min? Neviem, vietor mi hádam nerobí stratu až 3 minúty. Nie a nie to odjazdiť lepšie, niekde je stále chyba. Keď v cieli rozdýcham kyslíkový dlh a počkám na kamarátov, tak ideme niečo zahryznúť. Skvelé medovníky a perníkové koláče, pagáče nehovoriac. Kamarát by si pagáčmi najradšej naplnil ľadvinku okolo pása, aby mal ešte aj na raňajky. On je aj nádherný príklad silového jazdca, nikdy neprehadzuje, len mení frekvenciu šliapania, hehe. Maroš bol proste celý deň terčom takýchto našich trápnych vtipov, je to proste vďačný objekt. Cestu dole si vyberám ako vždy zelenú značku, môj obľúbený, síce krátky, pre mňa miestami dosť nebezpečný, ale naozaj pekný a výživný zjazd.


Dole v Bystričke si dáme cestoviny a popijeme pifko, proste typická popreteková pohoda. Počkáme na vyhodnotenie výsledkov. Sprievodným programom bol Festina Chrono Bike Tour 2013, kde si mohli účastníci na cyklotrenažéroch vyskúšať šprint na simulovanej trati. Táto Tour chodí po rôznych cyklopodujatiach na Slovensku a najlepší v ten ktorý deň sú samozrejme ohodnotený vecnými cenami. V hlavnej kategórii mužov od 18 do 39 rokov vyhral domáci Rastislav Balko s pekným časom 23 min a 22 s. Za ním sa umiestnili Tomáš Kojtál a Jozef Martiška. Týchto dvoch delila od seba len jedna sekunda. V kategórii žien od 18 do 39 rokov bola najrýchlejšia Martina Šichtová s časom 28 min a 24 s. Ďalšie miesta na stupňoch víťazov obsadila druhá Zuzana Dudášová a tretia Zuzana Žideková, ktoré došli s výraznou stratou viac ako 3 min na prvú Martinu. Kompletné výsledky si môžete pozrieť tu.


Jarný šprint ma ešte nikdy nesklamal, maximálne ma sklamali moje výkony, respektívne momentálne nevýkony. Držím palce tímu beer inside team, nech udržia toto podujatie čo najdlhšie na mape cyklistických pretekov. Prístup organizátorov je viac než príkladný a hádam nie je nič, čím by nevedeli pomôcť a vyhovieť pretekárom. Ako sa vraví: cyklisti pre cyklistov, bikeri pre bikerov. Osobne musím konečne pokoriť môj starý rekord trate, takže som ešte Bystričke nedal konečné zbohom.

Martina Šichtová, celková víťazka žien a kategórie žien od 18 do 39 rokov:
Plánovala som si viac času, no nevyšlo mi to nejako. Mali sme včera časovku do vrchu, takže možno tie nohy boli také unavenejšie. Ale tak som spokojná, na to, že to bolo trošku rozbitejšie ako vlani, hlavne ten vrch. Človek už nič nenarobí, buď tie nohy idú alebo nejdú, ťažko potom hodnotiť, že to mohlo byť aj lepšie.

Milan Kirn, organizátor:
Štvrtý ročník Quick Sport Jarného šprintu prebehol z našej organizátorskej stránky veľmi dobre. Na štart sa nakoniec postavilo 223 súťažiacich, keďže sme si mysleli, že máme 225, dvaja nenastúpili, vraj bolo blato. Ako sme mohli sami vidieť, na trati bolo toho blata minimum a všetko bolo výborne zjazdné. Pozitívne hodnotím, že celé podujatie sa obišlo bez akýchkoľvek problémov. Boli nejaké drobné úrazy odreniny, ale to býva každý rok, nič vážne. Takže my sme spokojný. Myslím, že všetci môžu byť spokojný s celým priebehom podujatia. Ráno nás trochu vystrašila prehánka a búrka, ktorá mala prísť až poobede, ale počas celého dňa bolo ozaj ideálne cyklistické počasie. Vyhlásenie prebehlo v príjemnom letnom počasí. Mysleli sme si, že nebude fúkať vietor, ale nakoniec bol dosť značný, ako som aj ja sám pocítil. Rád by som vyjadril taký dobrý pocit z toho, že sa nám hlási dosť účastníkov z tých mladších vekových kategórii do 13 rokov, od 14 do 17 rokov a má to vzrastajúcu tendenciu. Jarný šprint je určený aj pre nich a sme radi, že mladí ľudia si nájdu cestu k nám a postavia sa na štart a zažijú tie preteky s nami dospelákmi, že ako to vyzerá.

Foto: Peter Bugáň