Čergovská Stopa 2014

V sobotu 22.2.2014 v Raslaviciach začínal už v poradí 9. ročník tejto relatívne malej a skromnej akcie. Pri mojej spomienke na minulý rok a na tie snehové záveje, do ktorých som to v zjazde párkrát zapichol, sa teraz len usmievam. Tento rok prešla jeseň plynulo do jari. Už len dúfať, že jar zas neprejde plynulo do jesene...

Ale čo, zima-nezima, dážď-nedážď, potrebujem sa aj ja konečne prevetrať. Ja sa len obávam o moju mizernú kondičku. Čo som si minulý rok na škole užil a teraz som si často vravel: „Tento mesiac som už bol chvíľu na biku, do ďalšieho musím ešte vydržať.“ A keď som nevydržal, tak som mal veľké výčitky svedomia. Síce hmotnosť ostáva konštantná, ale svaly postupne atrofujú a zvyšuje sa % tuku a ten veľa pohybu rozhodne nevyvinie. Teraz som sa trošku posťažoval a je načase sa konečne nachystať na Čergov. Predpovede boli na sobotu veľmi nepriaznivé. Takže som sa musel psychicky a fyzicky pripravil na dážď a pribaliť nejaký ten suchý kus oblečenia navyše. A aj tak málo, ako som po pretekoch zistil. Na cestu z chaty do Raslavíc som si musel obliecť poslednú vrstvu ešte vlhkú a zablatenú, aby som aspoň vo vlaku mohol byť úplne suchý.


Na druhý deň po 3 hodinách spánku sedím v prvom vlaku z troch, hrozné cestovanie, ale za tie roky som si už zvykol. Keď sa blížim viac a viac na východ, kde vidím, že na staniciach stále prší, tak sa už definitívne zmierujem s tým, že celý deň bude minimálne mrholiť s premenlivou intenzitou. Čo sa aj naozaj nakoniec naplnilo. Od Kysaku do Raslavíc so mnou cestuje fórista Boris, nahradil Pištu z minulého roku, ktorý je najstarší a preto má z nás najviac rozumu, aby nešiel do toho dažďa. My mladí parobci sa ešte hádam potrápime. Na prezentáciu prichádzame v najideálnejšom čase. Keby sme prišli o 10 minút neskôr, tak čakáme hádam v trojnásobnom rade. Dlho sa čakalo, ľudia neboli nadšení, ale organizátori sľúbili, že do budúcna niečo vymyslia, aby sa to už neopakovalo. Viac účastníkov si už vyžaduje iný prístup k celej organizácii. Je iné, keď sa zíde 20 kamarátov, ako keď má účasť tendenciu v budúcich rokoch dosiahnuť aj 200 pretekárov.


Som tu na štarte už po tretíkrát, hoci teraz za trochu iných poveternostných podmienok. Stále mrholí, štart sa odkladá o 15 min. Nie pre počasie, ale aby sa stihli všetci odprezentovať. Účasť bola napriek počasiu vyššia ako minulý rok, bolo asi o 50 pretekárov viac. Prišlo približne 150 cyklistov. Boli vytýčené tradičné trate, dlhá a krátka a tradične označené ako 16 a 24 km (aj keď aspoň dlhá mala vždy 29 km). Na začiatku sa ide klasicky úvod Vaniškovce-Osikov-Fričkovce-Hertník. Je to v podstate stále mierne stúpanie. Pre moju absenciu najazdených kilometrov sa celkom dosť trápim. Tak sa aspoň snažím držať svoje tempo a nevšímať si tých, ktorí ma obiehajú, hádam väčšina odbočí na krátku. A začalo ma aj pichať v boku, si ani nepamätám, kedy sa mi to naposledy na biku stalo, ak vôbec niekedy. Už sa naozaj teším sa na Hertník, síce ešte neodbočujem na chatu, ale pokračujem zjazdom do Bartošoviec. Aspoň tam si trochu oddýchnem. Medzi Bartošovcami a Osikovom ma obehli asi ďalší 4 cyklisti. Ani sa radšej celý čas neobzerám dozadu, že koľkí sa na mňa doťahujú. To nerobím na žiadnych pretekoch, vie ma to pekne rozhodiť, aj keď v podstate o nič nejde. Keď prichádzam druhýkrát do Hertníka, tak už odbočujem na chatu, na záverečnú a najstrmejšiu časť trate.


Neviem si to nijako vysvetliť, ale v tomto stúpaní som nečakane chytil druhý dych a nasadil som na moje prekvapenie celkom vysoké tempo. Obiehal som cyklistu za cyklistom. Síce väčšina bola na krátkej trati, ale myslím si, že som takto dostihol aj zopár pretekárov z dlhej trate, ktorí ma predtým obehli. Dôkladne som to nesledoval, tak neviem presné číslo. Podstatné je, že s pribúdajúcimi výškovými metrami sa môj výkon stále stupňoval. Asi kilometer pred cieľom kulminoval a držal až do cieľa. Lepšie načasovanie rozloženia síl sa mi nemohlo pritrafiť, hlavne keď si spomeniem, ako som sa cez tie blbé dediny trápil. Možno si poviete, že som aj tak nič nedokázal a celá moja eufória je zbytočná, ale málokedy som takto spokojný sám so sebou. To je v podstate môj cieľ na každých pretekoch, byť aspoň spokojný so sebou, keď už nič nevyhrám. Inak by nemalo pre mňa zmysel ísť vôbec na nejaké preteky. Mimochodom, na chatu som prvýkrát nemusel pre sneh tlačiť bicykel. Dokonca o hodinu lepším časom 01:31:03, čo stačilo na pekné 10 miesto. Určite lepšie ako skončiť 4., hehe.


Na chate čakal mokrých pretekárov horúci guľáš, ktorý ma rýchlo zahrial. Už keď som ja prišiel, tak som bol v dosť stiesnených podmienkach a to ďalší ešte prichádzali. Chata očividne nie je stavaná na takéto kvantum ľudí, hlavne keď je vonku buď zima a sneh alebo prší a je blato, a v tomto období konania tejto akcie to iné asi ani nebude. Chcelo by tú chatu trochu nafúknuť alebo vymyslieť niečo iné. Na vyhodnotení a tombole bola tlačenica dosť nepríjemná, aj keď dobrých cyklistov sa všade veľa zmestí. Atmosféru to rozhodne nepokazilo, však sme dobrosrdečná komunita. Čo ma celkom potešilo bola tombola. Teda nie, žeby som niečo vyhral, ale tie praktické cyklistické ceny určite potešili každého cyklistu. Aj bez hlavnej ceny bicykla a veľa zbytočných nižších cien. Viem, že to závisí iba od sponzorov, ale výber cien bol tento rok skvelý.

Z výsledkov spomeniem len najrýchlejších. Na krátkej trati bol najrýchlejší Matuš Hajník s časom 00:50:55 a na dlhej trati zas Štefan Krasňan s časom 01:13:12. Samozrejme sa nedali zahanbiť ani ženy, juniori a veteráni, ktorí bojovali o miesta vo svojich kategóriach. Výsledky sú k nahliadnutiu tu: krátka trať a dlhá trať.


Cesta z chaty bola ešte horšia, viac pršalo a viac fŕkalo spod kolies. V Raslaviciach sa definitívne prezliekam do suchého a volám kamarátovi do Martina, či ešte zmoknem. Našťastie mi hlási celý deň bez dažďa, to ma veľmi poteší. Som rád, že som sa prekonal a došiel na Čergovskú stopu, nemám čo ľutovať. Akcia sa podarila. Len teraz bola najvyššia účasť ako som tu bol a myslím si, že aj celkovo za históriu. Preto dúfam, že na budúci jubilejný ročník sa podarí organizačne vyriešiť prezentácia, časomiera (bola trochu zmätočná) a možno aj zlepšiť priestorovú otázku. Hoci tu má táto zimná akcia menšiu nevýhodu, keď letné akcie majú väčšinou veľmi komfortné a široko otvorené priestranstvo. Ale to nemení moju celkovú spokojnosť s touto akciou. Však aj táto akcia postupne rastie a organizátori ochotne chcú zlepšiť a odstrániť nedostatky s ktorými sa ešte nestretli. Určite pomôže aj inšpirácia od iných menších slovenských akcii, kde niektoré veci už môžu mať inak vyriešené. Samozrejme aj bez nárastu finančnej náročnosti. Držím palce do budúcna.

O rok znovu tu na tejto akcii? Alebo ešte tento rok na Čergove? Rozmýšľam nad absolvovaním najvyšších čergovských vrcholoviek, ktoré ešte nemám v zbierke. Uvidím čo sa mi z toho podarí a hlavne kedy.


Tomáš Oľšavský, organizátor:
Ako hodnotíš dnešnú účasť na Čergovskej stope?
„S účasťou som bol prekvapený, že prišlo toľko veľa ľudí, som to neočakával vzhľadom na tie predpovede, ale hlásili aj oveľa horšie počasie. Je fajn, že neprišla búrka, ale prišlo cez 150 ľudí, ktorých počasie neodradilo. Minulý rok bolo veľa snehu a asi 94 ľudí. Nebola to tá pravá Čergovská stopa s nejakým tým snehom a ľadom.“

A ako organizačne hodnotíš akciu?
„Je spústa organizačných vecí, ktoré treba spraviť inak alebo neboli ideálne. Nejaké spätné väzby boli, takže sa to budeme snažiť odstrániť. Hlavne vymyslieť časomieru, aby novu nenastali nezrovnalosti ako kto kedy došiel. Keď siedmi preletia cieľom, tak je potom problém, aj keď sa to kamerovalo a fotilo, čo už nie je veľmi presné. Toto si už my z našej strany musíme nejako zabezpečiť.“

Štefan Krasňan, víťaz kategórie muži A na dlhej trati:
Aké boli tvoje pocity z trate?
„Trať bola rýchla, takže som sa snažil využiť ten začiatok, ktorý bol rýchly. A ten záver bol o tom či to vydá alebo nie. Nie je o čom, prídeš, postavíš sa na štart a ideš. Ja som tu prvý krát, ani trať som presne nepoznal, ale som spokojný.“

Vybral si si cyklokrosový bicykel len pre tento deň alebo jazdíš na ňom bežne?
„Ja som si cyklokros spravil ako zimáka a teraz som ho využil. Cyklokros bol podľa mňa ideálny na tieto podmienky.“