Kráľovské BajkoBranie

Pred dvomi rokmi som traily v pohorí Branisko navštívil na pretekoch oficiálnych majstrovstiev SR v endure. Tu sa jazdili rýchlostné skúšky tak netypické, že buď si ich človek zamiluje, alebo sa na nich poriadne vytrápi. Tento rok som sa zamiloval.

Vtedy som patril k tej druhej skupine. Striedavé úseky so strmím zjazdom striedali šliapavé rovinky po koreňoch a kameňoch. Nechýbali rýchle paľby medzi stromy, presne tak akurát na šírku gripov. Samozrejme, neboli to len rýchlostné skúšky, ktoré ma vycvičili. Ale aj dlhé prechody medzi jednotlivými rýchlostnými skúškami v horách Braniska. Odchádzal som však s tým, že túto lokalitu musím znovu navštíviť. Asi pre tú jednoduchú výnimočnosť trailov. Akási zmes všetkého, čím si MTB prešlo a čím sa v súčasnosti stalo. A pre mňa osobne niečo, čo som našiel v disciplíne enduro.  

Zanietená crew „BajkoBrancov“

Pozvánka na Kráľovské BajkoBranie prišla veľmi vhod do mojej odpočinkovej sezóny. Spoločný prejazd s lokálnymi bikermi, ktorí udržujú a stavajú kráľovské cyklotrasy Branisko, večerné posedenie v motoreste, pečené prasiatko, pivo... (aj keď ja veru tomu mäsu a pivu neublížim). Ale hlavne pohodička, rodinná atmosféra a spájajúca pozitívna droga – bike, hory a výzvy.  Druhý ste si mohli predošlý deň zopakovať na meranom pojazde.

Ubytovať sa dalo v chatkách alebo kempovať priamo pri základni BajkoBrania - motorestu Branisko. Takže, človeku nič neušlo. Hlavne, čo sa týka večernej zábavy . V sobotu ráno sa štartovalo z motorestu na 3 rôzne dlhé okruhy, s celkovým počtom cca 100 bikerov:

• 20 km / 700 m vhodný pre rodinky s deťmi.
• 40 km enduro okruh s 1 400 prevýšením.
• Maratónsky okruh s dĺžkou 60 km spájajúci všetky krásy kráľovských cyklotrás. 

O 9:00 celá grupa bikerov vyštartovala na trasu po stopách nedeľňajšieho endura. Kto mal akú chuť, tak si volil trasu dlhšiu, alebo samozrejme skrátil podľa vlastných síl. Celý sprievod mali pod palcom lokálni „guider-i“. Niečo som si z posledného ročníka pamätal. A to, že aké je to krátke, tak je to dosť výživné. Traily majú už nejaký ten rok a tie najťažšie časti si dokonca pamätajú 26“ kolesá s tvrdým chvostom (rozumej hardtail). To len keby náhodou niekto namietal, že tej techniky je až príliš.

Od vysielača k vysielaču

Čo musím hneď na začiatok priznať a pozitívne oceniť – značenie trate - odbočky, strmé úseky, skratky, označenie začiatkov rýchlostných skúšok a voda zo studničiek na parádu. Povedal by som, že aj pre veľmi neznalého bolo označenie prehľadné. Skupinky sa vytvorili pomerne rýchlo a keďže som sa ocitol v partii „mtbiker ťahačov“, už sme ako trio pokračovali až do konca. Vďaka za spestrenie .  Prvý trail štartoval pod Rudníkom do Braniska priesmyk.

Kľukatý trail striedavo pretínal cestu, po ktorej sme vychádzali na jeho štart. Musím povedať, výjazd zo strany motorestu oceňujem. Z druhej strany si pamätám, že bolel viac. Priesmyk Braniska, ktorému sa inak hovorí „Chvalabohu“, rozdeľuje pohorie na Smrekovickú a Sľubickú časť. Nazvané sú podľa ich najvyšších vrcholov. Z pamätníka „Chvalabohu“ štartovala 2. rýchlostná skúška. Lokálnymi nazývaná tiež ako „Žiletka“. V lese trail kľučkoval ostro medzi stromy a vystupoval na ostrú skalnatú hranu. Zjazd končil v obci Korytné, odkiaľ sme mali nasmerované už len hore. 

Smrekovica a jej skryté nástrahy

Čakalo nás 700 metrov výškových stúpania na vrchol Smrekovica. Stúpa sa najskôr po ceste, ktorá spája Spiš so Šarišom až do priesmyku a odtiaľ po lesnej a turistickej trase, až na vrchol 1 200 metrov vysokej Smrekovice.

Z vrcholu štartovali dve rýchlostné skúšky. Hrozivo znejúci „CarbonKiller“ a „Marková skratka“. Výhľadom sa tu dá kochať do nekonečna. A keby som nebol nastavený na jazdu, viem si tu predstaviť, akoby mi tu myseľ postupne zablúdila do sveta ničoho. 

„Ak nie si z kartónu, tak to dáš“

Na celú trasu som sa veľmi tešil, ale asi zo všetkého najviac na „CarbonKiller“. Je to trail, ktorý má rozhodne nádherný flow. Ale len v prípade, ak nehľadáte flow na trati, ale v sebe. Jednoducho povedané – ak na to máte, tak si ho fakt užijete. Naposledy som meraný CarbonKiller zvŕtal. Tento rok som chcel zažiť to, keď srdce nestíha pumpovať a trail za vami mizne v prachu a kamení.

Hmm… ako najlepšie opísať CarbonKiller? Sled kameňov položených na mierne zvažujúcom hrebienku s minimálnou možnosťou voľby stopy . Takýto kameňolom končí na lesnej ceste, odkiaľ sme vstupovali do lesíka s finišom pri studničke. Tie studničky boli v sobotu naozaj spása .

2. kolo

Z vrcholu Smrekovice sa dostáva na rad štvrtý trail sobotného pojazdu a 4. rýchlostná skúška nedeľných meraných pretekov. Marková skratka mala s predošlým trailom totožný štart a prvých 100 metrov. Potom už prechádzal trail do kamenitej sute, ktorá bola nepríjemná a trošku znepríjemnila začiatok dobrého trailu. Zvyšok bol hravý, rýchly, cez prírodné vlnky a klopky.

Prejazd cez cestu a následný šprint v riedkom lese. Po hrebeni sme sa dostali na trávnatú lúku, z ktorej bol namotaný predposledný trail. Jazda chodníčkom vrasteným do trávy vysokej po ramená, prečistí hlavu od zbytočností. Trail by som nazval aj Stop & go. Zákrutami sa rozhodne nešetrilo. Trail bol jasný, no sem-tam vysoká tráva skrývala nástrahy, ktoré nebolo možné si všimnúť. Na trati stretávame skupinku mladých cyklistických nádejí s rodičmi. A, že si to dobre dávali! Ale hlavne som videl, že ich to baví.

Posledná najčerstvejšia

Opäť prechádzame priesmykom na posledný trail štartujúci z pod vysielača pod Rudníkom. Na facebooku som videl fotky nadšených kopáčov tohto nového segmentu enduro trate. Tak som bol zvedavý na ich dielo. Good job . Najskôr prekvapil mierny výšľap hneď po prvom krátkom zjazde. Ten však bol plynulý, mierne technický v traverze, ktorý ma nakoniec na druhý deň bavil a prišiel mi ďaleko kratší ako pri prvom prejazde. Nasledovala zábava. Prírodné skočky, točky, pasáže medzi stromy, rýchle traverzové prelety lesom, ostré switchbacky. Trail v tréningu vyzeral dosť uzatvorene. Na meranej jazde to bolo skvelé plynulé. Koniec trate končil pri motoreste, takže čakalo už len občerstvenie, registrácia na meraný pojazd a pohoda pri pečenom prasiatku. 

Meraný deň

I keď sa všetko nieslo v uvoľnenej atmosfére a o pretekoch nikto nahlas nehovoril, bolo vidieť, že akciu robí skupina ľudí, ktorí už majú niekoľko cyklistických akcií za sebou. Bufety, zdravotný dozor na trati a koho som sa spýtal, vedel mi povedať, čo som potreboval, prípadne ma vedel usmerniť. Jediný zmiešaný pocit som mal z časomiery, ktorá vyzerala ako projekt študenta elektrotechnickej univerzity. Predošlé pocity to však nezmenilo. Krabičky na snímanie čipov na riadítkach pípali tak, ako som bol zvyknutý z iných pretekov, takže nakoniec psychológia zaúčinkovala a dostavila sa mierna súťažná nervozita. A tu som si obľúbil . 


Nečakane sme odštartovali za dažďa. Ten sa rýchlo rozplynul a podmienky až na prvú rýchlostnú skúšku boli suché. Až na jednu chybu na prvej RS som išiel na istotu, žiadne hrotenie. Opäť sa stretávame parta zo včera v priesmyku, kde tesne pod pomníkom štartuje druhá RS. Tu nás trošku zaskočili s tým, že štart v strede kopca a prvých 15 metrov si musíme vybehnúť. Netradičné, musím priznať... ale také sú pokyny. Takže beriem nohy a bike na ramená a po pípnutí utekám. Tesne za horizontom naskakujem a užívam Žiletku. 

Vydarená Smrekovica

Na Smrekovici rozdýchavam. Celkom ma ten výšľap vycucal a pred sebou mám reparát na CarbonKiller. Snažím sa ísť od začiatku na istotu a hlavne neprepáliť nohy. Jazda až na pár vykoľajení a šmyk v jednom strmom úseku vyšla skvele. A som spokojný, že to vyšlo tak, ako som to na pocit chcel mať. Marková skratka mi taktiež sadla. V šľapajových úsekoch som mal silu, takže flow som udržal od hora až dolu. Akurát jednu časť trate som deň predtým prechádzal presne naopak .  

Zradná tráva

Piatu rýchlostnú skúšku som myslel, že zvládnem lepšie a 2-krát padám. Vo vysokej tráve nevidím kraje trate, kde sa schovávala nejaká pasca a padám bokom na zem. Pred výstupom na poslednú RS máme čas. Keďže štart je definovaný na konkrétnu hodinu, čakáme a dopĺňame energiu na občerstvovačke. Krása endura na takejto akcii sú práve tieto chvíle. Podeliť sa o silný zážitok z trate, kedy ste pred chvíľkou pretekali..

Radar ma strašil už od rána, že niečo príde, ale ako mi povedal Peťo… presne pre toto radary nepozerá. Keď príde, tak príde . Poslednú RS štartujem s búrkou za chrbtom (našťastie, až také zlé to nebolo). Štart priamo z pod vysielača vedie na traverz a už užívam prvý výšľap. Výšľapy sa mi v tom „race mode“ zdali akési krátke – dokonca ma bavili. Až na dve chyby v lese som si trail krásne užil. Po 5 hodinách v sedle je to za mnou.

Na prvý ročník s jednou chybičkou? Nádhera a o rok opäť!

Postupne k motorestu prichádzali ďalší BajkoBranci kráľovských cyklotrás. Zdieľanie zážitkov z trate, výborný pocit z jazdy, bikovanie na jedinečných trailoch sú pocity, pre ktoré som vlastne na ten východ Slovenska prišiel. Síce moje súťažné „ja“ bolo mierne sklamané, keď sa organizátorom v deň pretekov nepodarilo zaznamenané údaje z čítačiek čipov vyhodnotiť, ale to je jednoducho technika. Mal som z konca tejto akcie pocit, že každý si našiel to svoje, a preto si myslím, že akcia splnila to, čo mala splniť. Mimochodom, 5 l súdok piva potešil asi každého . Mňa rozhodne. BajkoBrancom držím palce k tvoreniu jedinečných trailov a samozrejme o rok opäť!

(zdroj fotiek: Facebook Kráľovský MTB Maratón)