Jarná cena

Predminulú nedeľu - 5. mája - sa konalo podujatie ideálne pre všetkých cestných cyklistov, ktorí majú chuť skúsiť nenáročné cestné preteky.

Toto podujatie sa svojimi parametrami radí k jarnej klasike – trať nie je náročná a na svojej dĺžke 90 km mala prevýšenie len cca 450 m. Aj preto som si ho zvolil ako moje premiérové pre prvú účasť na cestných pretekoch. Tentokrát predpoveď na zlé počasie vyšla, na rozdiel od soboty v Hronseku. Po príchode do miesta konania – obce Jesenské - to nevyzeralo zle, nepršalo, len bolo chladno.

Prezentácia + príprava

Prezentácia prebehla rýchlo, nečakali sme a razom sme mali v rukách taštičku s číslom, čipom a darčekom. Po návrate k autu zhodnotíme s kamarátom situáciu, že bude pohodlnejšie sa prezliecť vo vnútri v mieste prezentácie, nakoľko bolo slabých 9°C, pofukovalo a bolo zatiahnuté. Znovu nastávala dilema, čo na seba a ako sa obliecť, aj keď v prípade dažďa je to skoro jedno. Nakoniec vyhráva kombinácia dlhé gate, dlhý dres + vesta, dlhé prechodné rukavice, čiapka pod prilbu + bufka na krk a na tretry ešte návleky.

Niekomu to príde ako veľa, ale v danej chvíli by som zniesol asi aj zimnúbundu . Na trati mi potom táto kombinácia v podstate vyhovovala. Ešte nahodíme na bicykle čipy, štartovné čísla na vestu, fľaše s pitím a presúvame sa k štartu. Pýtam sa kamaráta, či sa nejdeme rozjazdiť, ten ma uisťuje, že to nie je potrebné a bude vraj dosť času. Vraj sa nepôjde naplno od začiatku – čo bol ale omyl, ako sa ukázalo už čoskoro.

Štart - ako utrhnutý z reťaze

Štart bol naplánovaný pôvodne na 10:45, no posunuli ho o 5 minúť na 10:50, na čo ale vopred upozornili. Na štarte nestojím vpredu, ako som zvyknutý z MTB podujatí, ale cca v polovici poľa. Po odštartovaní sa začalo naozaj celkom svižne, postupne sa to premieľa a keďže vidím kamaráta Andreja Kubiša, že vyrazil dopredu, šiel som hneď za ním. Na špici sme sa striedali, chvíľku som tam bol aj ja, po cca 3 km prichádzame k pravotočivej zákrute, za ktorou nasledovalo krátke stúpanie, v ktorom sa v podstate rozhodlo.

Víťaz totiž vzišiel z nástupu, ktorý nastal práve tu. Nástup a tempo bolo také vysoké, že na konci stúpania som sa ocitol mimo „pelotónu“ – prepískol som úvod a nerozjazdený proste nedokážem ísť také "bomby" ako ostatní. Následne sa mi podarilo dotiahnuť skupinku pred sebou a chvíľku som sa „vyvážal“ v závetrí, vydýchal sa a následne to už išlo lepšie.

Priebeh pretekov

Prehodil som pár slov s kamarátom Marekom, ktorý sa nachádzal v tejto skupine, následne som šiel dopredu, kde som sa striedal s asi 5-timi jazdcami a ťahali sme špicu. Nakoľko to bol ale stále len úvod, tak som sa radšej stiahol a na špicu sa moc nehrnul – predsa len nemám toľko skúseností a poznám sa už na toľko, že by som to nevydržal takto až do cieľa. Čoskoro začalo pršať, cesta bola mokrá od začiatku, no tento dážď podmienky ešte znepríjemnil – slabých 9°C, dážď a fŕkajúca voda z kolies jazdcov.

Vďaka dažďu sa „zarovnali“ všetky diery na ceste a teda v jednom mieste, kde bol horší úsek, to nebolo nič príjemné. Neustále zmeny tempa boli veru niečo nové, čo na MTB podujatí nezažijete – zrýchlenie pomaly na 45-50 km/h a následné úplné zvoľnenie – až také, že bolo treba brzdiť.

Túto „techniku jazdy“ som moc nepochopil, ale údajne je to na cestných pretekoch normálne, ako ma informovali neskôr skúsenejší jazdci . Taktiež som postrehol, že väčšina sa bála zjazdov a prechodu zákrut, kde brzdili podľa mňa až príliš. Každopádne bolo potrebné byť neustále v strehu a mať ruky na brzdách a včas reagovať.


Trasa viedla menšími dedinkami, pomocou ktorých sme sa dostali do mesta Fiľakovo, čo bola cca polovica pretekov. Odbočujeme doprava a dá sa povedať, že odteraz sa už vraciame smer Rimavská Sobota a Jesenské. Väčšinu trasy poznám a vedel som teda, čo ma ešte čaká. Prejazd hlavnými križovatkami bol zabezpečený a riadený políciou, na potrebných miestach boli regulovčíci a značenie bolo bezproblémové. Naviac ak ste sa udržali v pelotóne, nemuseli ste sa ani starať o smer, len točiť a byť v strehu. Za obcou Veľké Dravce prichádzalo stúpanie popri kameňolome, kde som očakával nejaký väčší „útok“. Ale dopredu išli asi dvaja jazdci, pridal som sa k nim a hore som bol ako prvý.

Akonáhle sa ale stúpanie položilo, išlo cezo mňa niekoľko pretekárov, priprel som sa, chytil sa ich a väčšina našej skupiny zostala pokope. Oddelila sa skupina cca 10-12 jazdcov, v ktorej zostal aj kamarát Marek. On mal snahu stiahnuť medzeru, ale pretekári v jeho skupine už na to nemali a tak sa prispôsobil. O dve dediny ďalej nasledovalo ďalšie stúpanie, kde sme na jeho konci už videli prvú skupinu (ak nerátam 3 osamotených jazdcov v úniku) – osobne som sa čudoval, že sme ich dorazili, lebo tá spolupráca nebola veľmi ukážková. Neskôr som sa dozvedel, že spolupráca v ich skupine bola ešte horšia a preto sme ich aj dostihli.

V stúpaní som sa nehrnul moc vpredu, napriek tomu som pravým krajom obiehal postupne balík a hore som bol opäť v čelnej skupine. Prišiel úsek z kopca, tu sa začalo veľmi dobre spolupracovať, striedalo sa, potom rovina, kde sme už mali „na dostrel“ skupinu pred nami, v ktorej bol aj kamarát Andrej. Na špicu som sa dostal na chvíľku aj ja, po mne ešte jeden borec, potom sme sa už spojili a vytvorili sme „hlavnú“ skupinu. Čakalo nás stúpanie dúžavskou cestou, kde som tiež očakával útok a zrýchlenie, ale išlo sa pekne pokope. Zjazd, potom rovina a nachádzali sme sa v meste Rimavská Sobota.


Tu sme však len prešli okrajovou časťou mesta a pokračovali ďalej smer Jesenské. Na konci mesta bolo železničné priecestie, za ktorým sa opätovne dosť zrýchlilo, aby sa mohlo o chvíľku zase spomaliť. Posledný km sa začalo zrýchľovať, ale ja som sa moc dopredu netlačil a držal si cca rovnakú pozíciu v skupine. Prejazd železničným priecestím na začiatku obce bol taký rýchly, že som ho poriadne ani neregistroval.

Vedel som, že nás čaká jedna ľavotočivá a obratom pravotočivá zákruta a záver mierne do kopca. Držal som sa viac vpravo, po poslednej zákrute som šiel zo sedla (bolo to posledných 200 metrov) a obehol razom niekoľkých pretekárov a hneď bol cieľ. Obratom som zistil, že nástup som mohol realizovať skôr, nakoľko väčšine v tom závere výrazne došlo.

Príjemná atmosféra

Po dojazde nasledovalo prehodenie pár slov s kamarátom Andrejom a presun k jeho autu po moju bundu s kľúčmi od auta. Medzitým dorazil do cieľa aj kamarát Marek, no keďže sme boli premočení, tak sa vyjazdenie nekonalo. Skočili sme do auta po veci a obratom do sprchy, v ktorej bola ešte v tomto čase teplá voda. Sprcha padla výborne, po nej sme museli opäť k autu po lístok na jedlo a cestou sme zistili čas vyhlasovania výsledkov – to sa konalo o 15-tej.

Výdaj jedla bol v školskej jedálni a posedenie vo vnútri v danom počasí bolo naozaj príjemné. Vyhlasovanie začalo načas, prebehlo rýchlo a tombola tiež netrvala „večnosť“, ako je tomu občas na rôznych MTB podujatiach, keďže tu bola jedna cena, no zato poriadne hodnotná – LCD televízor. Víťazom sa stal Štefan Nôta, ktorý finišoval tesne pred teamovým kolegom Stanislavom Bérešom a Tomášom Nagym. Kompletné výsledky nájdete tu a fotogalériu zase tu. Ďalšie video môžete vidieť na tomto odkaze.

Prídem aj nabudúce?

Podujatie ako také hodnotím veľmi pozitívne, nebyť horšieho počasia, tak je v podstate bez chyby. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť a ak si chce niekto skúsiť nenáročné cestné preteky, vrelo ho odporúčam. Netreba sa však nechať strhnúť hneď v úvode (ako ja) a radšej sa držať pekne v skupine.

Okrem hlavných pretekov sa tu konali preteky aj pre deti, takže podujatie je vhodné aj pre rodiny s deťmi. So svojím výkonom som viacmenej spokojný - som rád, že sa to zaobišlo bez pádu, či iných ťažkostí a priemerná rýchlosť 39,2 km/h na danej vzdialenosti bude asi dlho mojím „osobákom“. Záznam zo STRAVY nájdete na tomto odkaze. Pokiaľ bude o rok lepšie počasie, určite si to rád zopakujem.