MTBIKER Hornonitrianska Enduro séria - Veľká Lehôtka

Po blatistom kole v Jasenskej doline nám predpoveď nadelila slnko a pomerne vysoké teploty na stred septembra.

Tretie a zároveň predposledné kolo seriálu enduro pretekov na Hornej Nitre nás tentokrát zaviedlo do dedinky Veľká Lehôtka. Organizátori si pre nás nachystali tri rýchlostné skúšky s celkovou dĺžkou cez 4 km s prevýšením okolo 520 výškových metrov.

Sobota – neskorý príchod

Pracovné povinnosti mi nedovolili doraziť na tréning včas. Na miesto prichádzam okolo 14:00, vybavujem registráciu v Krčme u Coľa a snažím sa zorientovať v zázemí. Veľká Lehôtka ponúka kemp aj parkovisko, ja volím nateraz najjednoduchšiu cestu a parkujem na oficiálne značenej lúke. Skáčem do chráničov a presúvam sa na prvý transfer, kde moju kondíciu preverí niekoľko strmých úsekov. Teplo nepridáva na komforte a ja v duchu ďakujem za všetky kilometre strávené na cesťáku.


Po príchode na štart prvej rýchlostnej skúšky nás víta malý rockgarden. Ambiciózny mladík skúša preskakovať nepríjemný kameň v druhej časti, ale rýchlosť ho vynáša až na ľavý kraj trate a zavrie mu ďalší výjazd. Ja vyberám cestu najmenšieho odporu a čo najpriamejšiu stopu. Aj napriek pokročilému času je v lese dobrá viditeľnosť. To som ešte nevedel, že svetlo zohrá pre mňa celkom zaujímavú úlohu, ale o tom neskôr. Fotím si kritické úseky na mobil, chcem si ich pozrieť na druhý deň ráno a osviežiť si pamäť.

Druhá rýchlostná skúška má zaujímavý charakter s nečakanými stúpaniami, ale aj strmšími pasážami. Stále však jazdíme na príjemnom podklade, len miestami má trať prašné zákruty. K tretej rýchlostnej skúške vedie najkratší transfer, ktorý zároveň križuje samotnú trať.

Hneď za zákrutou však čosi nie je v poriadku. Veď ja to zrazu vôbec nespoznávam!

Šprint cez lúku v strede trate bude v pretekovom tempe výživný. Druhá časť poslednej RS je naozaj pekná s odklopenými a technickými pasážami. Zábavný je výjazd na mostík, predné koleso na neho zmestím len tak tak. Za zmienku stojí aj posledná prachová strmá zákruta tesne pred cieľom. V tréningu ju poriadne vybrzdím a hovorím si, že takto to musím ísť aj zajtra. Iste…


Po tréningu si to v areáli kempu rozdajú na lyžiarskej zjazdovke bikerky aj bikeri v dual slalome. Mrzí ma, že som sa ani tentokrát nestihol zúčastniť. Atmosféra super, všetkých zapojených to evidentne baví a ja na ďalšie kolo skúsim prísť načas.

Večer prebehne štandardná socializácia v duchu „ako veľmi si to chcem na zajtra sťažiť”. Ja si to sťažujem len mierne, predsa len je občerstvovačka až v strede prvého transferu. Pri väčšom večernom prísune by mi v tej úvodnej stojke nestačil ani liter vody.

Nedeľa – kde to vlastne som?

Štartujeme vo väčšej skupine, výšľap nám ubieha popri kecaní rýchlo. Občerstvovačka praská vo švíkoch, aj keď preteky ledva začali. Vysoké teploty si vyberajú svoju daň a ionťák ide na dračku. Ja si pozerám fotky z tréningu a pripomínam si kritické miesta.

Ihneď po brzdení mi predné koleso vbehne do jamy pod trávou a ja letím cez rameno k zemi.

Na RS1 nás čaká štandardný rad pretekárov, tomuto sa na enduro pretekoch s vyššou účasťou v podstate nedá vyhnúť. Prichádzam na rad a triedim myšlienky v hlave, od rána mám dobrú náladu, trate sa mi v tréningu páčili a na jazdy sa vyslovene teším. Prvý minirébus prechádzam dobre, obdobne ako v tréningu. Hneď za zákrutou však čosi nie je v poriadku. Veď ja to zrazu vôbec nespoznávam!

Trate som trénoval neskoro poobede, odštartovali sme, samozrejme, doobeda. Slnko pomedzi stromy vrhá tiene, ktoré na pohľad úplne zmenili charakter trate. Ani som si neuvedomil, že som v zákrute, ktorú som si prešiel viackrát a vedel som, že ju treba ísť na vnútro. Stiahlo ma do prašného spodku zákruty a horko ťažko som sa točil okolo nasledujúceho stromu.


V druhej RS-ke sa mi asi splašili kone, idem zbytočne rýchlo do nájazdov, asi sa podvedome snažím dohnať stratu. Miestami idem bez kontroly, ale nejakým spôsobom do prebijem až to cieľového šprintu. Kameň úrazu prichádza v RS3. Tak peknú trať si pokazím práve na spomínanom šprinte cez lúku, ktorý končí ľavou pravouhlou zákrutou. Z absolútne nepochopiteľných príčin volím vnútornú stopu.

Ihneď po brzdení mi predné koleso vbehne do jamy pod trávou a ja letím cez rameno k zemi. Zodvihnem sa, skontrolujem či sú páky na svojom mieste a začínam šliapať, pretože výšľap pokračuje aj za zákrutou. Vzápätí si uvedomujem, že mám príliš otočené rajdy, brzdím, zosadám z biku a naprávam ich. Čerešničkou na torte bolo absolútne komické OTB-čko v poslednej zákrute pred cieľom. Čo k tomu napísať, padnú aj hrubšie slová.

V zázemí pri vyhlasovaní výsledkov vystrieda frustráciu príjemná únava a pocit parádne stráveného víkendu. Pády sú neoddeliteľnou súčasťou pretekania a asi som si to potreboval iba pripomenúť. Organizátor pripravil perfektné trate, všetko šlapalo celý víkend ako hodinky. Ani táto nevydarená nedeľa mi nepokazila chuť a už teraz sa teším na posledné kolo v Bojniciach 7. - 8. 10.

Výsledky

Po dlhšej dobe rekonvalescencie zo zranenia sa pretekov zúčastnil aj náš Ľuboš Staňo, ktorý skončil na prvom mieste v kategórii muži. Kategóriu e-bikov vyhral Adam Milo za CTM racing team. Juniorov ovládol s prehľadom Jakub Lachkovič – CK Stupava a kategóriu ženy s veľkým náskokom na prvom mieste vyhrala Kristína Galušková – Enjoy the ride. Celkové výsledky nájdete na stránke mobilnej časomiery.