VAUDE AM Moab Tech tretry, čierna

Keď si človek nájde niečo, čo mu pasuje a je spokojný, ťažko sa odhodlá na niečo nové. Život je ale zmena. K lepšiemu?

Odkedy som začal cyklistiku brať trochu vážnejšie a nešlo už len o dochádzanie do práce, dal som na rady ostatných a kúpil si prvý pár cyklistických flat tretier. Išlo o 510 Freerider. Tie to so mnou ťahajú už šiesty rok a boli zrelé na výmenu. Nie všetko mi na nich však vyhovuje, tak prečo neskúsiť niečo nové?

Vaude – nepoznám, tak ako vybrať?

Nedávno nám v ponuke na e-shope pribudla nová značka Vaude. Doteraz som o nej vôbec nepočul a keď som si prechádzal sortiment, zistil som, že majú celkom zaujímavé kúsky aj pre trail/enduro jazdcov. Keď som si o nich trochu prečítal, zistil som, že sú na trhu už nejaký ten piatok a majú naozaj široký záber sortimentu.

Voda po nich stečie a materiál sa nenapije.

Som zástancom flat pedálov a aj keď som skúšal prekonvertovať na nášľapy, nejak som si nezvykol. Vyberal som si z modelov AM Moab, AM Moab Tech a AM Moab Gravity. Vizuálne sa mi páčil práve tretí model Gravity. Odradila ma ale nechránená špička a podrážka tiež nevyzerá úplne vhodne na tlačenie biku do mokrého kopca. Naopak, Moab Tech som zvolil vďaka spomínanej ochrane špičky, BOA zapínaniu, zvýšenej ochrane v okolí členka a v neposlednom rade kvôli podrážke.

Pocity a dojmy

Na prvý pohľad tretry vyzerajú byť veľmi kvalitne spracované. Mám rád skôr voľnejšie topánky, hlavne na špičke, aby sa mi prsty netlačili. V tomto sú na tom rovnako ako Freerider-y, proste „skatový“ strih. Ďalej už ale budú rozdiely. Staré 510 som nosil veľkosť UK 12,5 a pri Vaude mi sadla moja klasická veľkosť UK 12. Na nohe sú pohodlné, no vďaka materiálu sú pevnejšie a tuhšie.

Sieťovina dobre odvetráva nohu, aj keď tropické horúčavy sú už za nami. Taktiež prechod cez kaluže a blato zvládajú výborne. Voda po nich stečie a materiál sa nenapije. Ak by intenzívne pršalo alebo sa topánka namočila pri brodení potoka, tak myslím, že sieťovina na špičke by predsa len vodu prepustila. S materiálom súvisí aj ich ľahké čistenie, stačí mokrá handrička a je vybavené.


Čo sa strihu týka, tak nesmiem opomenúť vyvýšenú ochranu členka z vnútornej strany. Komplet členok neprekrýva, takže ak si ho trafíte o rám, bolieť to bude. Našťastie ani nezavadzia pri jazdení a nikde netlačí.

Veľkým plusom za mňa je systém BOA. Ten mám vyskúšaný z nášľapov a veľmi sa mi páči. Spoľahlivo dotiahne nohu po celej dĺžke, je hlavne rýchly, či už pri zapínaní alebo odopínaní a nikde mi nezavadzajú šnúrky.


Vec, ktorú by mali mať každé topánky na bike, je pracka na prekrytie. V tomto prípade chráni BOA systém pred nečistotami a poškodením. Viem si ju predstaviť aj na verzii so šnúrkami, kedy by som si práve tie mohol prekryť a nelietali by mi kade-tade.

Podrážka – najdôležitejší kúsok topánky

Pre dokonalý prenos by podrážka musela byť predsa len o čosi tvrdšia, ale aj tak ma jej tuhosť prekvapila.

Zatiaľ topánka vyzerá solídne. Všetko ale stojí a padá na podrážke. Freerider-y majú super grip, o tom niet pochýb, veď tým sa 510 preslávili. V čom ale zaostávajú, je grip mimo bicykla, hlavne vo vlhkom počasí. Na Moab Tech ma podrážka zaujala svojím rozdelením. Špička a päta majú rovnaký vzor, ktorý sa lepšie zahryzne do terénu, hlavne ak tlačíte bike do kopca. Stred, na ktorom stojíte na pedáloch, má šesťhranný vzor s priestormi pre zapadnutie pinov.

Ja by som uvítal, keby bol vzor menší, hustejší s väčšími medzerami. Tak by si piny ľahšie našli svoje miesto. Takto chvíľu hľadám správnu polohu nohy. Keď ju však trafím, tak grip sa približuje k 510. Okrem toho sú tieto šesťhrany usporiadané aj do akýchsi „malých schodov“, takže pri chôdzi sa zahryznú do terénu.


Samotná guma podrážky je označená ako mäkká SUPtraction®, no mäkkosť sa na model Freerider nechytá. Tie keď boli nové, tak som sa doslova lepil na plávačku. V tomto prípade si ale myslím, že to nie je vôbec na škodu. Očakávam, že vydrží dlhšie a lepšie drží v teréne. Celkovo by som podrážku pri Vaude Moab Tech zhodnotil ako univerzálnu.


Najväčší problém som paradoxne mal s tuhosťou topánky. Ako aj výrobca udáva: „Vložka má tvrdšiu PU penu v strednej časti chodidla pre dokonalý prenos sily na pedál.“ Pre dokonalý prenos by podrážka musela byť predsa len o čosi tvrdšia, ale aj tak ma jej tuhosť prekvapila. Pri obyčajnom chodení mimo biku sa mi topánka zdala byť vcelku poddajná, nemal som pocit, že by bola o toľko tvrdšia od Freeriderov. O tom svedčí aj fakt, že som v nich vybehol na menšiu túru a nepociťoval som žiadne obmedzenie v pohybe.


No pri nasadnutí na bike som začal cítiť „disconnect“ medzi nohou a pedálom. Prirovnal by som to k tomu, keď som si prvýkrát namiesto Vansov dal na nohu 510. Topánka bola tuhšia, pedál som už toľko necítil a chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol. Po tom, ako som pár hodín mal na nohe Moab-y, som skúsil obuť 510 a bolo to, akoby som si obul cvičky. Proste podrážka je tuhšia a ja som si prvých pár jázd zvykal, kým som pedál správne našiel.

Na tuhosť nášľapných tretier sa však určite nedoťahuje. Je to taký pocit medzi. Ocenil som to, keď sme boli z roboty na výlete na Lysej Hore, odkiaľ sme si to dali dole trailom, kde kamene a korene nemali konca kraja a voľné kamene spod lístia len tak strieľali. Topánky pekne izolovali nárazy, vďaka ochrane špičky som sa toľko nebál nárazu od kameňa a BOA systém sa nepovoľoval. Ak by ste aj potrebovali počas jazdy poupraviť si pozíciu nohy, nie je to problém.

Išiel by som do nich znova?

Na enduro a zjazd, kde noha dostáva zabrať, sú skvelým spoločníkom. Tuhosť vložky izoluje vibrácie a nárazy, ochrana špičky aj päty odolá zatúlaným kameňom, BOA systém je praktický a spoľahlivý, vzor a mäkkosť podrážky podrží ako na pedáloch, tak aj mimo nich. Sú to univerzály na každodenné „drtenie“ trailov. Cena je vyššia, no v rámci konkurencie porovnateľná. MOC testovaných tretier je 179 € a vaša cena je 143 €.