S úsmevom narolovaných 9 633 km

Stále som to ja. Ani s 1. januárom 2018 ma neopustila potreba hýbať sa na čerstvom vzduchu, tak hor sa s vášňou na bicykle!

Podmienky na to boli pri novom malom synkovi ťažšie, no v rámci hesla všetko sa dá, len treba chcieť, sa mi podarilo narolovať o 233 km viac ako pred rokom – 9 633 km. Strávil som v sedle o 20 hodín menej – 435 hodín a nastúpal o cca 25 vertikálnych kilometrov viac – cca 185 km.

A presne 299 jázd. To všetko popretkávané 1 300 km chôdze do konca marca s kočíkom, potom výlučne v nosiči po lese, keďže drobec si to tak želal. A ak náhodou nebol žiadny bicykel poruke, aj trochu behu – tuším 150 km. Minuloročný článok som končil konštatovaním, že si asi kúpim žiletku a splnil som si sľub aj s bonusom navyše.

Moja stajňa prešla značnými zmenami. Z dvoch bicyklov sa stali tri a z pôvodnej dvojice zostal len jeden – fullík, ktorý má doslova čosi preskákané, no ani vysoké prevádzkové náklady na jeho udržanie pri živote ma nedonútia ho vymeniť, tak parádne mi ten stroj sedí.

Január – 512 km

Rok som začal bezcieľne, no v polovici mesiaca prišla korekcia formou záväzku dávať po 500 km mesačne v zimných mesiacoch a počas hlavnej sezóny po 700 km. Tak nejako mi to vychádzalo reálne pri dvojitej šichte, najskôr práca v práci, potom práca doma s deťmi. A tým pádom som aj videl celkové číslo niekde okolo 7 500 km.

Druhým cieľom sa stalo dať Strava Climbing Challenge každý mesiac v roku. Jazdilo sa prevažne cez týždeň po večeroch a po hodinke cez víkendy, keď ešte zvýšila energia po 20-25 km kočíkovania za víkend. Dali sme aj niekoľko jázd s juniorom, ktorého ešte držal vianočný darček – cyklokrosový Giant.


Február – 500 km

A hneď vo februári som takmer nedal svoj cieľ, lebo som to prehnal pri jednom behu a začiatok mesiaca som liečil priedušky, svoj cieľ som doklepol 28.2. v dosť hustom počasí. Po mesiaci váhania či si kúpiť cesťák, som si jeden konkrétny rovno aj vybral a objednal.

Nebudem napínať, aké všetky značky boli v hre, prezradím len víťaza – gravelom ošmahnutý Trek Domane SL6D, t.j. na 32-kách plášťoch a kotúčoch odolný stroj, vhodný na naše rozmlátené cesty. A odolný veru je, zatiaľ bez defektu a až na poslednej tohtoročnej jazde nastala prvá nepríjemnosť – prasknutý špic.


Marec – 737 km

V obchode ma prekvapili, avizovaný príchod stroja bol koncom marca, no už koncom februára bol doma. To som ešte nestihol mať ani kúpené tretry a pedále, tak slávnostná 1. jazda sa uskutočnila 7.3. Pocity to boli neskutočné. Roviny sa stali zjazdami a kopce rovinami. Hneď ako zmizol bodrel z Karpát som ho začal jazdiť aj tam a osobák predbiehal osobák.

Raketové zrýchlenie, v kopcoch to ide samé, lietal som ako elektrón okolo jadra. Neporovnateľné s crossovým Cannondaleom dovtedy určeným na asfalt. Ten som si pôvodne určil na zimné jazdenie a na vozenie drobca, no až tak veľmi som ten bicykel nemal rád, že som ho nakoniec predal a za utŕžené peniaze si na jeseň kúpil nový zimno-rodinný bicykel, HT-čko od Meridy.


Apríl – 767 km

Napriek eufórii z prekonávania osobákov a získavania pohárov v kopcovitých segmentoch na žiletke, sa jazdilo aj na horáku - fullíku a to najmä cez víkendy, keďže po robote za svetla som chodieval s drobcom do lesa. Bicykel až po ôsmej, keď šiel spať, t.j. po tme. V apríli chytila staršieho juniora bikroska, tak aj tam sa krúžilo.


Máj – 1 057 km

Naberanie formy na cesťáku mi pomohlo zlepšovať sa aj na MTB segmentoch, kde tiež padali osobáky. Napriek neustálemu jazdeniu bez regeneračných páuz to šliapalo krásne, isto k tomu pomáhal aj strečing chôdzou po kopcoch s drobcom, veľmi často sprevádzaný aj starším synátorom. Konečne vďaka dlhému svitu už aj jazdy cez týždeň za denného svetla.


Jún – 854 km

Začul som, že hneď za rohom na rakúskej strane existuje nenápadný kopec, kde sa dá v priamom zjazde dosiahnuť aj 100 km/h. Nebol by som to ja, keby som to neskúsil, tak hor sa do Edelsthalu. Moje maximum bolo 78 km/h, ale stovka je istotne s vhodným vetrom reálna. Nechal som sa ukecať a po podpísaní priepustky manželkou sa vybral na preteky, a to MTB 24-ka v Terchovej, kde som šiel ako náhradník za autom prejdeného člena štvorčlennej štafety.

Bohužiaľ kvôli mega blatu sme to vzdali, no aj tak som si vychutnal pár kôl po čerstvom pobúrkovom blate. Také tance na bicykli som už dávno nezažil. Párkrát ma zhodil, a od týchto pretekov sa mi začali trampoty s fullíkom. Dal som neodborne vyčistiť vidlicu, čo ma stálo niekoľko týždňov bez horskej cyklistiky, pár stovák peňazí a kopu nervov. Odvtedy už len a len poctivý servis na citlivé komponenty.


Júl – 1 140 km

Jeden dôkladný plánovač a motivátor na fóre pod menom edy34 zorganizoval famóznu akciu – na cesťákoch okolo Tatier. Keďže som v danom čase zariadil rodinnú dovolenku v Liptovskom Jáne, nič nebránilo priepustke od manželky na túto jednodňovku. Dali sme to v smere hodinových ručičiek s finálnym číslom pre mňa 215 km, čo bola absolútne najdlhšia jazda v živote, ktorú som vďaka super partii absolvoval bez akýchkoľvek problémov.

V júli sa hecol aj synátor a dal jednu kopcovú etapu u nás v Karpatoch, kde na 60 km natiahol 1 300 výškových metrov. V rovnaký mesiac som konečne prijal nekonečné pozvania od jedného borca zo Starej Turej okoštovať ich traily v okolí Čachtíc a musím povedať, že to tam majú miestni borci fakt na úrovni. Poznávačky nových trailov a ciest sú vždy perfektným osviežením.


August – 1 201 km

Vcelku časté jazdenie do roboty väčšími či menšími “skratkami“ mi pre zmenu vynieslo rekordnú mesačnú vzdialenosť. Občas aj s borcami. Po jednej jazde na fóre s veľmi známym borcom, som po jeho štandardnej priemerke na rovine – 36 km/h vyklepával v robote nohy až do obeda. Veru, nie som rovinár, ja zaberám v kopcoch. Rovnako sme dali aj s juniorom zaujímavú jazdu. Jednu šesťdesiatku cez miesta, ktoré bežne nejazdíme – Záhorská Ves a cez Rakúsko naspäť.

Pred teplom som sa skrýval prevažne po lesoch, tak sa nazbieralo dvadsať vertikálnych kilákov. Koncom mesiaca sa mi podarilo dostať na jednom pre mňa srdcovom segmente Vojenská nemocnica – Biely Kríž do top 10, za výdatného hecovania borca z top 3, ktorý ma zozadu neustále informoval o medzičasoch, zatiaľčo som ja skrz pot ledva videl pred seba. Bohužiaľ už ma ktosi vytesnil z pohárovej pozície, tak je motivácia napraviť to budúcu sezónu.


September – 877 km

Na lokálnom virtuálnom klube West End Bratislava na Strave sa objavila výzva od dievčiny z Anglicka, že je tu nová a či jej ukážeme naše trasy. Keďže jej nevadilo zajazdiť si aj neskoro večer, najskôr som jej osobne ukázal pár trás, neskôr iní borci z WEB klubu a teraz je neoddeliteľnou súčasťou každého nášho cyklo výjazdu, kde nám dáva lekcie slušného správania pri jazdách v balíkoch. Nevie sa dočkať, kedy si zoženie aj horák a poobjavuje lokálne traily.

Moje jediné regulárne preteky tento rok - vysnívaný bratislavský maratón, ktorý nahradil zrušené preteky na Kobyle, na ktorom som si v Karpatoch vychutnal známe aj menej známe úseky na 50 km trati s vyfučanou vidlou v závere. Škoda, že som štartoval z chvosta, lebo moja klasika - načo prísť na štart s časovou rezervou... Kúpil som si spomínanú Meridu Big Nine 300, taká základná mašina na zimu a na detskú sedačku, lebo dávať ju na fullíka alebo karbónový cesťák sa nepatrí.

Už len dúfať, že mi od jari dá manželka zelenú na tú sedačku resp. vozík na vozenie drobca. Bicykel aj poslúžil v septembri na MTB výjazdy, lebo som neúspešne čakal 3 týždne na patrónu do vidly na fullíku, v jednom bike shope so špecifickým prístupom majiteľa k zákazníkom. Nakoniec ma zachránil iný obchod, ktorý mi ju dodal do 24 hodín a po servise u nich vidla pracuje zasa ako má. Aspoň môžem porovnať HT-čko s fullíkom – pohodlím neporovnateľné, rýchlosťou tiež ale tentokrát v prospech HT-čka.


Október – 777 km

Druhá epická jazda organizovaná edym34. Konkrétne 160 km cez Podpoľanie a Horehronie. Absolútna nádhera. Zasa super partia, ktorej jadro tvorilo pelotón aj okolo Tatier a asi najkrajšia trasa, akou som kedy išiel. Každému odporúčam. Dali sme kolečko Kokava nad Rimavicou - Hriňová - Drábsko – Brezno – Predná Hora – Muráň – Hnúšťa – Kokava.

Znova zdolané bez akéhokoľvek zaváhania a paradoxne na oboch výjazdoch o počte členov 7 resp. 8 bez defektu alebo inej poruchy. Dlhotrvajúce teplo dovolilo jazdiť v krátkom drese do konca mesiaca a nebol problém zohnať spolujazdcov aj na nočné asfaltové Karpaty.


November – 607 km

Veľký absťák po výjazdoch na fullíku bol kompenzovaný víkendovými popoludňajšími jazdami v čase spánku drobca, občas s doprovodom staršieho juniora, keďže na narodeniny obdržal nový – väčší horák, rovnakú Meridu ako mám ja, no na 27,5-kách a samozrejme s menším rámom. Okrem toho, neskoré večerné jazdenie asfaltom okolo Kobyly a po Karpatoch občas aj v teréne, keď sa občas našli spolujazdci.


December – 604 km

Tu sa už striedali fullík na snehu so zimákom po asfalte. Neničil by som fullíka na snehu, ale aj tak potrebuje vymeniť stred a zadný náboj, tak či ich dorazí rozpustený sneh, alebo nie, je mi už jedno.

Okrem dvoch alebo troch jázd, cesťák po cca 5 500 km zaslúžene odpočíval. Nechcel som ho soliť ani obúchať karbón od kamienkov, rovnako ako sa šmyknúť na ľade. V zime poslúži len pri absolútnom suchu a plusovej teplote. Zoceľujem teda morálku na zimákových 2,2kách plášťoch a 36tke píle aj na asfalte .


Ani neviem, ako som naroloval 9 633 km

Keď sa jazdí celoročne, sype sa to samo. Začiatkom novembra som aj poškuľoval po okrúhlej 10-tke, no bolo by to na úkor MTB jazdenia, po ktorom som mal absťák po nekonečných peripetiách s vidlou. Podstatné je, že som sa nemusel nútiť ani do jednej jazdy, práveže naopak, jazdil by som aj viac, ak by mal deň o pár hodín navyše. Junior to tento rok ukončil na čísle 1 150 km. A čo do budúceho roka?

Využiť každú možnú chvíľu na jazdenie bez kvantifikácie cieľov. Istotne bude menej chodenia s drobcom, keďže už sám behá o 106. Jeden tajný cyklo cieľ tu ale je, no potrebujem naň dostatočnú dávku šialenstva. Tak mi prosím držte palce, nech to dám. Keď som tento text dal čítať juniorovi, on si na jeho základe dal cieľ, aby ho znova začalo baviť jazdiť, tak jemu pre zmenu držím palce ja!

Nech sa vám dobre roluje aj v roku 2019!
report_problem Našiel si v texte chybu?
reactor 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Test: Vesta, dres a nátelník Isadore - jar a jeseň v pohode

Test: Vesta, dres a nátelník Isadore - jar a jeseň v pohode

Čo na seba, keď je teplo, zima, sucho aj mokro? Dlhý dres Isadore Signature v kombinácii so spodnou vrstvou a vestou.
Video: Triky, skryté funkcie a vychytávky - elektronické radenie SRAM eTap AXS

Video: Triky, skryté funkcie a vychytávky - elektronické radenie SRAM eTap AXS

Ani majitelia elektronického radenia SRAM často nepoznajú všetky skryté funkcie a vlastnosti cestných, gravel a MTB sád s prívlastkom eTap AXS.
Test: ALPINA Sonic HR QV – Rolls Royce medzi okuliarmi

Test: ALPINA Sonic HR QV – Rolls Royce medzi okuliarmi

„Ako chceš testovať okuliare?“ „Ešte neviem. Veď uvidím…“ To, či som naozaj uvidel, ako a čo som uvidel, si môžete prečítať v teste okuliarov od výrobcu Alpina.
keyboard_arrow_up