Rozhovor: MUDr. Milan Kulkovský – o cyklistike a zdraví v kocke

Ako jazdiť s čo najväčším profitom? Je strečing zbytočnosť? Platí, že dokážem chorobu „vybicyklovať“?

Cyklistika a zdravie spolu veľmi úzko súvisia. Aktivity na bicykli so sebou prinášajú množstvo benefitov, no niekedy aj isté riziká. O správnom športovaní a zdravom životnom štýle sme sa pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa zdravia rozprávali s MUDr. Milanom Kulkovským.

Štandardne zvykneme naše rozhovory začínať predstavením, no z titulu je toho veľa jasného. Tak teda aspoň takto: odkiaľ pochádzate a akému odvetviu sa v medicíne venujete?
Pochádzam z Oravy, z Tvrdošína. Štúdium medicíny som absolvoval v Martine, na Jesseniovej lekárskej fakulte. Po škole som začal pracovať na internom oddelení v NsP Považská Bystrica, kde som neskôr pôsobil ako primár interného oddelenia.

V súčasnosti sa venujem najmä ambulantnej činnosti, vediem jednu z častí interného oddelenia v Považskej Bystrici a piatky trávim v ambulancii vnútorného lekárstva v Poliklinike Váš lekár v Bratislave. Okrem internej medicíny, diagnostiky a liečby veľkej skupiny ochorení, vrátane kardiovaskulárnych, pľúcnych, metabolických, zápalových a onkologických, sa zaujímam predovšetkým o prevenciu a šírenie osvety o životospráve ako o komplexe zloženom z výživy, pohybu, duševnej pohody a oddychu.

Vybrať vás ako dnešného respondenta nebolo vecou náhody – nielen vďaka vášmu zameraniu, no i kvôli aktívnemu jazdeniu na bicykli. Čo vás na cyklistike baví najviac?
V mladosti som bicykel používal skôr ako presúvadlo, moja vášeň k cyklistike vzplanula až oveľa neskôr, keď som sa presťahoval a začal pracovať na Považí. Chcel som sa aktívne venovať nejakému športu, keďže štúdium medicíny sa podpísalo na mojom tele a váha neukazovala to, čo som chcel vidieť. Mojím novým domovom sa stala obec Jasenica, ktorá je ideálnym miestom pre cyklistické výjazdy do lesa i na cesty. V našom okolí je niekoľko tréningových trás bratov Saganovcov aj Velitsovcov a preto bolo otázkou času, kedy začnem bicyklovať.

Už 48 kilometrov za týždeň znižuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení na polovicu.

Prvá jazda bola takmer moja posledná. Keďže som na bicykli nesedel niekoľko rokov a moje ego to neregistrovalo, niekoľko dní som nemohol poriadne chodiť. Spojil som ale sily so svojím kolegom – kardiológom, ktorý bol už vtedy vášnivý cyklista. Postupne začali pribúdať kilometre, spoločné výjazdy a kopec zážitkov pri spoznávaní okolia. To bolo a stále je to, čo ma na cyklistike baví najviac – vetranie hlavy zo sedla bicykla a spoznávanie svojich limitov.

Minulý rok som prehodnotil svoje životné smerovanie, uvedomil som si, že musím niektoré veci v svojom živote zmeniť, keďže je mojím cieľom žiť a nielen prežívať. Okrem iného to viedlo aj k tomu, že som sa začal intenzívnejšie venovať cyklistike a prvýkrát som vyskúšal aj jazdu v pelotóne.

Prijal som pozvanie na úžasnú akciu na Orave, Faster Than a Train, pri ktorej sa cyklistický pelotón naháňa s regionálnym vlakom – Oravkou, na trase z Kraľovian do Trstenej. Účasť na tomto podujatí ma motivovala k tomu, aby som na sebe ešte viac pracoval. Výsledkom bolo a je to, že skutočným cieľom nie je cieľ, ale cesta k nemu. Za to som organizátorom Faster Than a Train veľmi vďačný. Dúfam, že ma telo nesklame a zúčastním sa aj tento rok.


Od takých začiatkov až po preteky s vlakom, to je slušný progres. „Nahlodajme“ však hlavnú tému – cyklistika a zdravie. Začneme tým pozitívnym, hoci sa to na nás častokrát valí z každej strany – aké benefity máme z krútenia pedálmi?
Pokiaľ to nepreháňame a nie sme profesionáli, šport v akejkoľvek podobe prináša len benefity. K „trvalej invalidite“ vedie len nezodpovedný prístup k športovaniu a nešťastie či náhoda. Cyklistika je krásny šport s množstvom benefitov.

Z medicínskeho hľadiska spomeniem aspoň tie najdôležitejšie. Aj keď sa bicyklu venujete len rekreačne, posilňujete viaceré svalové skupiny – nie iba nohy, ale aj ruky a ramená. Výhodou cyklistiky v porovnaní s behom je nižšia záťaž na kĺby, vďaka čomu môžu pedálovať aj tí, ktorí sú ledva schopní chôdze. Bicykel sa tak často stáva vstupnou bránou k zmene života tých, ktorí chcú schudnúť. Z tohto pohľadu oceňujem prínos elektrobicyklov, ktoré odštartovali premenu už mnohým ľuďom – tí neskôr prešli na klasický bicykel, turistiku alebo dokonca beh.

K hlavným zdravotným benefitom cyklistiky patrí priaznivý vplyv na kardiovaskulárne riziko. Už 48 kilometrov za týždeň znižuje podľa štúdie univerzity v Glasgowe riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení na polovicu. Podľa tejto štúdie mali tí, ktorí chodili do práce bicyklom, v porovnaní s tými, ktorí dochádzali autom, o 41 % nižšie riziko predčasného úmrtia, o 46 % nižšie riziko ochorení srdca a ciev a o 45 % nižšie riziko vzniku rakoviny.

Vďaka redukcii hmotnosti a znižovaniu stupňa obezity tiež znižujeme riziko vzniku cukrovky, vysokého krvného tlaku a množstva ďalších ochorení, ktoré priamo súvisia s obezitou, ktorej svetová pandémia práve prebieha. K ďalším benefitom patrí stimulácia a podpora imunitného systému, zvyšovanie vitálnej kapacity pľúc a v neposlednom rade priaznivý vplyv na naše duševné zdravie.

Je niečo, čo si cyklistika v oblasti zdravia naopak berie? Častokrát sa stretávam s názorom typu: „Však tí cestní cyklisti len dýchajú výfukové plyny...“ Prípadne, pomerne citlivou a častokrát medializovanou témou je vplyv na plodnosť.
Podobne ako aj iné športy, aj cyklistika môže pravdaže viesť k poškodeniu zdravia. Ak ale opomenieme nehody, pády, nešťastné náhody a prechladnutia, poškodenie zdravia v dôsledku bicyklovania sa týka najmä profesionálnych cyklistov a fajnšmekrov, ktorí ročne najazdia desaťtisíce kilometrov.

O svoje zdravie a imunitu sa treba starať počas celého roka a pripravovať sa tak na obdobia, kedy je väčšia pravdepodobnosť, že ochorieme.

Potvrdilo sa napríklad podozrenie, že existuje ľahko zvýšené riziko porúch erekcie alebo neplodnosti u mužov a zníženie citlivosti v oblasti vonkajších genitálii u žien. Týka sa to ale profesionálov. Naopak, rekreačné bicyklovanie zlepšuje prekrvenie v daných oblastiach a to spolu s lepšou kondíciou a lepším stavom kardiovaskulárneho systému prispieva k spokojnejšiemu sexuálnemu životu aj vo vyššom veku. Neuškodí ale, ak najmä pri dlhších trasách občas vysadnete zo sedla.

Ja som pre tento účel kedysi používal alarm na mojom cyklopočítači, ktorý ma každých 20 minút upozornil na to, aby som sa postavil. Prípadný súvis medzi cyklistikou a rakovinou prostaty sa nepotvrdil.


Ďalším problémom bývajú zapareniny v sedacej oblasti. Dá sa im predísť použitím cyklonohavíc s kvalitnými vložkami a čoraz častejšie sa používajú aj krémy a púdre, ktoré cyklozadkom lahodia. A čo sa týka dýchania výfukových plynov – z môjho pozorovania vyplýva, že sa výfukových plynov na cestách boja najmä tí, ktorí o tom diskutujú pri pive a borovičke v zafajčenej krčme. V našich podmienkach našťastie nie je miera znečistenia ovzdušia až na takej úrovni, aby to malo viesť k tomu, že by sme sa mali báť bicyklovania.

Väčšie obavy mám pravdaže ako väčšina cyklistov z netolerantných vodičov, ktorí svoju frustráciu z nedokonalého života a nedostatku nežnosti riešia tlačením sa na cyklistov. Napriek tomu, že jazdím po krajnici a používam cykloradar, aj mne sa už stalo, že ma šofér úmyselne vyblokoval a skončil som v garáde v žihľavovom kúpeli.

Takou „trinástou komnatou“, ktorú väčšina cyklistov obchádza oblúkom, je skracovanie svalstva. Nakoľko veľký problém to je a ako sa dá voči tomu účinne bojovať?
Je pravdou, že cyklistika patrí k športom, ktoré spôsobujú skracovanie a tuhnutie svalstva. Netýka sa to len svalov nôh, ale tiež chrbta, ramien a krčnej chrbtice. Svaly fungujú na princípe skracovania – kontrakcie a následného návratu k pôvodnej dĺžke. Pri dlhodobej záťaži sa môže sval dostať do trvalej kontrakcie, čiže sa „skráti“.

Výsledkom je stuhnutosť a bolesť, ktorá výrazným spôsobom limituje výkon a v horšom prípade môže viesť k odloženiu bicykla. Bicyklovanie je preto potrebné spojiť so strečingom po jazde. Strečingom precvičíme aj menej namáhané svaly, zlepšíme ich prekrvenie a naštartujeme regeneráciu celého organizmu. Preto ho určite doporučujem – a nielen ako prevenciu skracovania svalov, ale aj zbytočných zranení.

Ak sa ešte povenujeme strečingu, stretol som sa aj s názorom, že ak strečingujeme nesprávne, účinok je skôr opačný a krajnou situáciou je zranenie. Vie v tomto pomôcť pár „sedení“ u fyzioterapeuta, alebo sa netreba báť jednoducho skúšať cviky, ktoré nájdem na internete?
Podobne ako pri silovom cvičení, a koniec-koncov aj pri cyklistike, zlá technika cvičenia a vykonávaného pohybu môže viesť k zbytočnému zraneniu. Pri strečingu je to v porovnaní so silovým cvičením menej pravdepodobné, no ak máte tú možnosť, určite by bolo lepšie nechať si poradiť od fyzioterapeuta. Ten môže naviac pri rozhovore a vyšetrení odhaliť aj také problémy, ktoré sami nevnímate a pomôcť vám.

Okrem strečingu sa často hovorí aj o kompenzačných cvičeniach či športoch. Aký je ich cieľ a čo napríklad môže cyklista zaradiť do svojho tréningu?

Telo vám denne posiela správy, vy sa len musíte naučiť ich prečítať.

Neplatí to len pre cyklistiku, ale pre šport všeobecne, že je želané kombinovať hlavnú aktivitu s inými, doplnkovými. Vhodným celoročným doplnkom pre každý typ aeróbnej športovej aktivity je silové cvičenie. WHO ho odporúča aj starším ľuďom, dokonca tým nad 65 rokov. Je to obrat oproti minulosti, kedy bolo silové cvičenie v úzadí.

Dnes už vieme, že cvičenie vlastnou váhou alebo vo fitku dva- či trikrát týždenne priaznivo ovplyvňuje náš život, vrátane kardiovaskulárneho rizika. Zlepšuje mobilitu, svalovú silu, ktorá vekom klesá, tiež obratnosť a tým znižuje riziko pádov a zlomenín. Preto je silové cvičenie vhodné aj pre ženy aj pre starších ľudí. Čo sa týka športov, mnohí cyklisti v zime lyžujú a bežkujú, v lete zlepšujú svoju kondíciu a vytrvalosť behom a plávaním.

Dôležité je tiež mentálne zdravie a rodinný život, preto považujem za potrebné venovať sa aj takým aktivitám, ktoré môžete vykonávať spolu s rodinou, deťmi a priateľmi.


Možno okrajová téma, no verím, že zaujme množstvo ľudí, jazdiacich celoročne: ako dopomôcť lepšej imunite? Prípadne, ako neochorieť hneď po prvom jarnom či jesennom výjazde?
Platí zásada, že o svoje zdravie a imunitu sa treba starať počas celého roka a pripravovať sa tak na obdobia, kedy je väčšia pravdepodobnosť, že ochorieme. Najrizikovejším obdobím sú jeseň a jar. Jar je obzvlášť rizikové obdobie, pretože naše ego má pocit, že po zime pokračujeme tam, kde sme na jeseň skončili. Motivácia zbaviť sa prebytočných zimných kíl a obnoviť svoj kondičný level nás občas núti robiť hlúposti. Jednou z najčastejších je zlé oblečenie a príliš dlhé prvé tréningy v ešte nie najvhodnejšom počasí.

Extrémom je tréning napriek prebiehajúcemu ochoreniu a nepostačujúca regenerácia po chorobe. Tí najmenej trpezliví na to môžu doplatiť zápalom srdcového svalu, ktorý sa typicky objavuje u cyklistov na jar. Ako sa teda starať o svoju imunitu, telo a predĺžiť si tak počet aktívnych dní na bicykli? Ako sa hovorí, neexistuje zlé počasie, len zle oblečený cyklista.

Dbajte teda na to, aby ste boli dobre oblečení. Menej je niekedy viac, preferujte viac vrstiev, aby ste mali čo zložiť, keď je vám teplo a zbytočne sa nepotili len preto, že máte na sebe „kožuch“. Hlavne nech vás „neprefúkne“. Z dlhodobého hľadiska je pre správne fungujúcu imunitu dôležitý dostatočný odpočinok, spánok a relax.

Ak sa necítite dobre, nie je hanbou bicykel na niekoľko dní odložiť a venovať sa odpočinku. Telo vám denne posiela správy, vy sa len musíte naučiť ich prečítať. To je cesta k úspechu. Vhodná je pravdaže celoročná podpora imunity vitamínmi v podobe ovocia a zeleniny, v prípade aktívneho športovania aj v podobe suplementov (vitamíny, minerály, antioxidanty). Neublíži vám, skôr pomôže, občasné užívanie probiotík. Ako otužilec musím spomenúť aj túto formu podpory imunity. Otužovanie je všeobecne vhodnou doplnkovou aktivitou pre akýchkoľvek športovcov.

A čo taká sauna? Odhadujem, že striedanie tepla a chladu bude mať vplyv nielen na imunitu, ale napríklad aj na stav svalstva a regeneráciu po tréningu…
Určite, rovnako ako otužovanie, tak aj sauna je vhodným doplnkom k športovým aktivitám. Okrem pozitívneho vplyvu na imunitu priaznivo pôsobí nielen na regeneráciu svalstva, ale aj organizmu ako celku.

Kedysi som sa v súvislosti s náročnejším tréningom stretol s čarovným slovným spojením „imunosupresívne okno“. Vysvetlenie, samozrejme, nechám na vás. No rovno dopĺňam aj otázku – treba vtedy niečo zmeniť z hľadiska imunity a obranyschopnosti organizmu?
Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie strednej intenzity niekoľkokrát za týždeň má na imunitný systém stimulačné a výrazne pozitívne účinky. Naproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning, ktorý je súčasťou vrcholového športu bez nedostatočnej regenerácie, môže pôsobiť imunosupresívne – teda znižovaním obranyschopnosti jedinca.

Po akútnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobá prechodná imunosupresia – obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. – imunosupresívne okno – „the open window“), ktoré môže pretrvávať približne 3 – 12 hodín. Vtedy je vyššie riziko napríklad nachladnutia a preto by som nedoporučoval ani otužovanie po intenzívnej športovej aktivite. Vhodnejší je pohyb a cvičenie po otužovaní.

Z hľadiska imunosupresívneho okna je pri intenzívnom športovaní potrebné plánovanie regenerácie a pravdaže celoročne podpora imunity rôznymi doplnkami výživy a vitamínmi.

Čo cyklistika a strava? Sedliacky rozum hovorí, že do seba netreba pchať každý „bordel“ typu energetické nápoje, no ak sa na to pozrieme z opačnej strany, čo by v jedálničku cyklistu určite chýbať nemalo?
Stravovanie pri aktívnom športovaní je hotová alchýmia. Venujú sa mu skúsení výživoví poradcovia, ktorí dokážu individuálne prispôsobiť stravu potrebám športovca a zabezpečiť mu tak aj z pohľadu výživy priaznivé podmienky pre rast jeho vytrvalosti a kondície. Za úspechmi športovcov nie je len tréning. Ten je len jednou zo zložiek, ktoré spolu tvoria celok. Patrí tu tiež okrem výživy regenerácia, spánok a duševná pohoda.

Téma stravovania športovcov je veľmi obsiahla, spomeniem teda aspoň tie najdôležitejšie body. Základom stravy by mali byť sacharidy, proteíny, prospešné tuky, vitamíny a minerály. Zaradil by som tu aj pitný režim, ktorý je veľmi dôležitý, a to nielen počas samotnej aktivity, ale aj pred ňou a po nej.

Na rozdiel od nešportujúcej populácie, u športovcov je potrebný zvýšený príjem sacharidov, ktoré sú zdrojom energie – tá je pre športový výkon nevyhnutná. Keď hovoríme o sacharidoch alebo cukroch, je potrebné odlíšiť prirodzene prítomný cukor v potravinách a ten pridaný - v sladkostiach, sladených a energetických nápojoch.

Najvhodnejšou formou príjmu cukru sú zelenina, ovocie (ďatle, banány), strukoviny a prílohy k jedlám, ako sú celozrnné obilniny, ryža a zemiaky. Sacharidy by mali tvoriť približne polovicu jedálnička. Druhou dôležitou zložkou stravy u športovcov sú proteíny. Sú nevyhnutné pre rast svalov a ich správnu funkciu.

Bielkoviny môžeme prijímať v podobe živočíšnej aj rastlinnej potravy. Ideálne je ich kombinovať. Najviac bielkovín obsahuje biele a červené mäso, ryby, mliečne výrobky, vajcia, v rastlinnej forme najmä strukoviny, orechy, sója, mak, obilniny a cereálie. Pri zvýšenej záťaži je možné zvýšiť príjem proteínov formou doplnkov stravy.

Náš jedálniček musí obsahovať aj tuky, predovšetkým tie nenasýtené. Z potravín sú najlepším zdrojom „dobrých“ tukov napríklad avokádo, orechy, ľanové semienka, ryby, strukoviny, špenát, olivy alebo sója.


MUDr. Milanovi Kulkovskému ďakujem za obsažný a poučný rozhovor, zároveň držím palce pri pretekoch aj iných podujatiach. Ak vás zaujíma téma zdravého životného štýlu a výživy, odporúčam sledovať jeho instagramový kanál, kde šíri osvetu v tejto oblasti.

A keď už teda máme ten deň zdravia a pekné počasie, šup ho do sedla a vytočiť nohy…