Peter Sagan a pamätné dni jeho kariéry

Slovensko malo priemerných športovcov. Malo dobrých športovcov. Malo vynikajúcich športovcov. A potom je tu Peter Sagan.

Priznajte sa, kto z vás začal s cyklistikou práve vďaka Saganovi? Moja ruka letí hore ako prvá. Mám v živej pamäti, ako sme v roku 2013 počas letnej dovolenky hrali v hoteli Permon bowling a popri tom sme sledovali prenos z Tour de France. V tej dobe už jeho meno začínalo byť pojmom, mal na konte zelený dres z roku 2012 a niekoľko víťazstiev na „renomovaných“ pretekoch.

Zhrnúť jeho kariérne úspechy? To by bolo aspoň na desať článkov. Možno bude lepšie zaspomínať si na špeciálne dni, kedy nás Peter Sagan prekvapil (niekedy možno aj samého seba) – či už pozitívne, alebo negatívne...

Deň, keď celý svet spoznal meno Sagan

Asi každý „bežný“ človek povie, že Sagan je šprintér. Tí, čo vidia do cyklistiky viac, ho označia možno za klasikára, či nie až tak čistokrvného šprintéra – jednoducho, vždy mu sedeli hromadné dojazdy po náročných etapách. Ak dáme bokom jeho začiatky na horskom bicykli, je vcelku úsmevné, že o prvé víťazstvá vo World Tour kalendári bojoval v kráľovských etapách. Raz darmo, príprava v kopcoch bola dobrá a svoje prvé WT víťazstvo si Peťo pripisuje v tretej etape pretekov Paríž – Nice, vo veku 19 rokov. O tom, že to bolo už poriadne dávno (konkrétne v roku 2010), svedčí aj fakt, že záznam vyzerá, ako keby bol natočený na kalkulačke.

Dni, keď Sagan dostal svoje prezývky

Pôvod prezývky „Three-Pete“ bude asi každému jasný. No taký „Tourminator“ má počiatky hlboko v histórii a dávno predtým, než si Žilinčan začal pripisovať na Starej dáme jedno víťazstvo za druhým. Pôvodné znenie „Terminator“ si Sagan vyslúžil kvôli množstvu zdemolovaných horských bicyklov počas jeho začiatkov v tíme Liquigas-Doimo. Napriek víťaznému gestu v 3. etape Tour de France 2012 mu žiadna prezývka, súvisiaca s Forrestom Gumpom, neprischla. A tak to v tíme zvrtli aspoň na paródiu.


Medzi jedno z najznámejších gest a následných prezývok jednoznačne patrí Hulk. Zelený dres, zelený superhrdina, následne špeciálne lakovanie Saganovho Cannondale SuperSix Evo... Táto kombinácia sa jednoducho žiadala.

Deň, keď Petrovi Saganovi ušla medaila

Olympijské hry v Riu de Janeiro 2016 a Saganovu účasť na nich asi veľa ľudí vníma ako „výstrel do tmy“. Namiesto cestnej cyklistiky sa totiž rozhodol štartovať v cross-country pretekoch. Roky s minimálnou praxou, chvost štartového poľa... Neskorší víťaz Nino Schurter sa vyjadril, že za takýchto podmienok by na medailu ani nepomýšľal. No a potom je tu Peter Sagan, ktorý bol po ani nie dvoch minútach na 4. pozícii v spoločnosti takých velikánov, akými sú Schurter a Kulhavý. Ktovie, čo by bolo, nebyť tých dvoch defektov... Odpoveď sa nikdy nedozvieme, hoci osobne som veľmi zvedavý na Paríž.

Deň, keď Peter Sagan zažil aj nespravodlivú tvár cyklistiky

Ak mnoho Saganových fanúšikov niečo nestrávilo, tak to bola ona legendárna Tour de France 2017 a Saganovo vylúčenie po kontakte s Markom Cavendishom v 4. etape. Pamätám si vlastné rozhorčenie a to množstvo rámčekov na facebookových profilovkách – „No Sagan, no Tour“. História zostane históriou, no dnes už vieme, že Sagan bol z Tour de France vylúčený neprávom a celý incident zapríčinil nenápadný poklop kanálu.


UCI aspoň trochu slúži ku cti, že po niekoľkých mesiacoch Sagana rehabilitovala. Dodnes však nechápem, ako je možné, že verdikt bol vynesený tak rýchlo a bez možnosti odvolať sa...

Deň, keď Peter Sagan prepísal históriu

Ak odchádzal Peter Sagan z Francúzska sklamaný, už o niekoľko desiatok dní si chuť naplno napravil. Dúhový dres majstra sveta v roku 2015 nás všetkých potešil, no možno až tak neprekvapil – trať v Richmonde Saganovi sedela a po útoku prišiel do cieľa s niekoľkosekundovým náskokom. Hoci by som sa stavil, že keď mu 800 metrov pred cieľom zahaprovalo radenie, „zatrnulo“ nielen nám, ale aj jemu.

Keď rok na to v Dohe vyzrel v hromadnom dojazde nad Cavendisha a Boonena, mnoho ľudí sa možno začudovalo. Koniec koncov, na tak rovinatej trati sa očakávala jasná prevaha čistokrvných šprintérov. Bočný vietor a poctivá robota belgického tímu však osekala vedúcu skupinku na zopár jedincov. A „Sagain“ majster sveta...

Majstrovstvá sveta v nórskom Bergene si pamätám veľmi dobre, a to i napriek tomu, že som preteky nemohol sledovať. Aspoň som tak nemusel prežívať tie chvíle hrôzy, keď vypadol televízny prenos. Priznám sa, že som bol jeden z tých, čo do toho dňa išli s nulovými očakávaniami. Predsa len, byť majstrom sveta trikrát po sebe... Saganovi veľmi nefandila ani choroba, ktorá ho postihla krátko pre pretekmi. Keď som sa dozvedel, že to zvládol tretíkrát po sebe (a ozaj tesne), až sa mi nechcelo veriť. V ten deň to bol pre mňa najkrajší narodeninový darček a Sagan prepísal históriu. Vyhrať dúhový dres trikrát po sebe sa doteraz nikomu nepodarilo, tak skoro asi ani nepodarí a toto video si budeme asi všetci púšťať ešte veľmi dlho.

Deň, keď Peter Sagan znova prepísal históriu

Zelený dres k Petrovi Saganovi prislúcha asi tak ako martini k Jamesovi Bondovi, zaklínadlo Expelliarmus k Harrymu Potterovi, či henryovka k Old Shatterhandovi – skrátka, poznávací znak. Ten prvý získal už pri svojej premiérovej účasti na najslávnejších etapových pretekoch sveta. Víťaznú šnúru prerušila len diskvalifikácia v roku 2017, no pri návrate skrátka pokračoval tam, kde aj skončil.

Vo finále má na konte rekordných sedem zelených dresov, prvenstvo drží aj v počte dní, počas ktorých maillot vert viezol (tu sa počítadlo zastavilo na čísle 130). Pre mňa je najpamätnejším jednoznačne dres z roku 2018, ktorý bol zároveň aj najvýraznejšie ohrozený – po páde v 17. etape si v nasledujúcej horskej skúške prešiel peklom a bol to jeden z mála dní, kedy pomerne výrazne bojoval s limitom.

Deň, keď Peter Sagan vyhral nad kliatbou a aj vlastným predstavcom

„Kliatba dúhového dresu“ je v profi pelotóne stará známa vec. Nie že by úradujúci majster sveta naraz prišiel o výkonnosť, no práve vďaka dúhovému dresu je všetkým na očiach a málokto ho v nástupe pustí ďalej ako len niekoľko metrov. Výborným príkladom môže byť taký Julian Alaphilippe, ktorému sa v majstrovských rokoch 2020/2021 pomerne výrazne stenčil zoznam víťazstiev. Zato robil kotrmelce do priekopy...

Sagan však môže nejaké kliatby „okašľať“, a tak sa v roku 2016 stáva prvým slovenským cyklistom, ktorý vyhral monument – konkrétne okrúhlu, 100. edíciu Okolo Flámska.

Peklo severu, teda Paríž – Roubaix, bolo odvekým Saganovým snom. Pri svojich prvých šiestich účastiach sa však do prvej desiatky prebojoval len jedinýkrát – 6. miestom z roku 2014. Známym je jeho bunny-hop ponad Fabiana Cancellaru v roku 2016, pričom mal v pedáloch zacvaknutú len jednu nohu.


Treba povedať, že k výhre na francúzskych kockách nestačí mať natrénované. Obrovskú úlohu tu zohráva jednoducho šťastie – svoje o tom môže hovoriť aj taký Wout van Aert, ktorý práve v rozhodujúci okamih tento rok dostal defekt a napokon skončil tretí. Dostávame sa do roku 2018, 55 km do cieľa. Zaujímalo by ma, čo sa pretekárom preháňalo v hlavách, keď uvideli Sagana, ako sa odlučuje od stíhajúcej skupinky a trieli preč.

Myslím, že v tom čase nikto ani nedúfal, že by tento útok mohol niekam viesť – čelo pretekov malo náskok len niečo vyše pol minúty, do cieľa zostávala slušná porcia kilometrov a len niekoľko stoviek metrov dlhý podobný útok nevyšiel Gregovi van Avermaetovi.


Zatiaľ čo však Sagan dotiahol čelo a malým imbusákom doťahoval skrutky na svojom predstavci, zvyšok sveta už stráca takmer minútu. Tí, ktorí ste čítali Saganovu autobiografiu, ste sa na danom momente určite museli pousmiať – Saganove riadidlá vraj zostali vychýlené zhruba 30° doľava a keďže nechcel meniť bicykel, asi trikrát zboku vrazil do zadného kolesa Jelleho Wallaysa. Keď som videl minútový náskok pri nájazde na velodróm, bolo už viac-menej jasné, ako to dopadne. A „najviac“ bolo aj tak pódium...

Deň, keď nás Peter Sagan pobavil

Špeciálny odstavček jednoducho treba venovať Saganovej povahe. Nikdy sa na nič nehral, ostal skromný a vždy bolo vidieť, že jazdí tak, aby ho to v prvom rade bavilo – a presne preto ho máme radi. Rovno prvé video paradoxne nesúvisí s cyklistikou. Úprimne, keď som to prvýkrát videl, myslel som, že je to fake...


Samostatnou kategóriou sú popretekové rozhovory. V mojich očiach bol Peťo Sagan vždy taký Kimi Räikkönen cyklistiky, vždy a za každých okolností mal pozornosť novinárov „na háku“. Jeden z najzábavnejších rozhovorov vznikol po pretekoch Omloop Het Nieuwsblad v roku 2017.


A dalo by sa samozrejme pokračovať. Napríklad tým, ako si z trofeje spravil v roku 2015 na pódiu v Paríži guľomet, strieľaním si z Chrisa Frooma, či legendárnym komentárom po finiši Miláno – San Remo 2017. Dobre si pamätáme, s kým sa to Peťo preteká... Na záver však radšej dáme priestor niektorým jeho hláškam:
„Keby pes nes*al, tak vybuchne.“
„Moja angličtina je perfektná. Mňa iba baví mrmlať rôzne hlúposti, aby ma ľudia neotravovali.“
„Ja si každý rok dávam želanie, že chcem mať pokoj, no ten neprichádza. Keď už neprichádza to, tak si želám uhlie, no nechodí ani to.”

Áno, posledné roky už možno Sagan nebol tým, čím býval. Znášal vlny kritiky a asi neviedol najpríkladnejší život profesionálneho cyklistu. Zároveň som však presvedčený, že si teraz ešte úplne neuvedomujeme, o čo sme 1. októbra 2023 prišli. A takisto som presvedčený, že na uplynulých 13 rokov slovenskej cyklistiky budeme ešte veľmi dlho spomínať.

Koniec koncov, v dobe dnešných profesionálov, ktorí sú niekedy takmer robotickí a k jazdeniu majú vedecký prístup, je niekto, kto si to takto očividne užíva, skôr vzácnosťou. Ďakujem, že som mohol byť svedkom toho všetkého. Ďakujem, Peter Sagan.