XCM Slovak Paradise očami usporiadateľa

Zastavil sa čas ...
hodiny nabrali šialené tempo, odpočítavanie

Dom, byt, nové auto, dovolenka, to všetko ide nabok, čas stojí, ideme robiť maratón ... veď vieme ako má dobrý maratón vyzerať...

Jediný človek vie čo chce a ďalší ako na to, bez nich dvoch to nejde, majú však len sto peňazí, čas stojí a hodiny bežia ako bláznivé.

Minulý rok sme núkali cyklistom nulové štartovné, pripravili sme sa na 300 účastníkov, no prišlo presne 137 ... mali pripravené všetko a zadarmo ... prečo prišla necelá polovica? ... čas stojí, hodiny bežia.

Diskusné skupiny pár rokov dozadu odkrývajú tajomstvo, anfanterrible slovenskej cyklistiky a jeho preslávený spor s HORALOM ... čas stojí, hodiny bežia.

Dobre, dáme ľuďom to, čo nedá nikto, len za čo? Geniálna myšlienka, dáme im fotky z pretekov, veď nemá každý svojho fotografa ako junior. A zadarmo... čas stojí, hodiny bežia.

Dva týždne ako na prípravu 4. ročníka, to už nikdy ..., začíname 2 mesiace pred pretekami.

Oprášiť archív, nahodiť kód, pridať grafiku, odpočítavanie spustené.

Málo. Ľudia sú rozmaznaní, povedal klasik.

Dobre dáme viac, len za čo? Geniálna myšlenka ... Dám ti korunu dáš mi dve. Funguje to. Máme zo sto peňazí dvesto a vieme ich dať pretekárom, super, to nedá nikto.

Prihlásiš sa, dostaneš nazad viac a ja kľudne spím, lebo viem presne koľko mám pripraviť a neplytvám, super. Viem dať toľko do tomboly a na ceny ako nikto, lebo viem gazdovať.

Trať, ťažký oriešok, tam môžeš, sem nie. Urob to ale zaujímavo a vyhovej každému. Dá sa to vôbec? Dá. Trať vybraná, prejdená stokrát, pohľady a námaha pre bohov. Čas ale ďalej stojí a bláznivé hodiny prinášajú záplavy ...

Ideme pripravovať trať, nejdeme, všetko čo má ruky nohy ide zachraňovať čo sa dá a trvá to nekonečné hodiny a dni.

Geniálna myšlienka, ukážme ľuďom kde pôjdu, fotíme, softvér spája panoramatickú mapu, ktorú nemajú inde ... HORAL mixuje karty, nové XTRko dostáva po hube, termín 27.9. so zaručeným babím letom sa mení na polárny dvadsiaty september ...

Oldo, Oldo, kua se nežíká " title="
Kubín ukazuje ako sa dá žiť akciou pre ľudí, XTRko ľahá a po 10litrovej infúzii zdanlivo ožíva.

Ideme robiť trať. Nejdeme. Chlapi s technikou sprístupňujú Veľký Sokol a hodiny sa zbláznili.

Kráľovský chcú cyklisti bojkotovať, prečo? Lebo je prvý krát? Lebo sa robí akcia pre cyklistov? Znížené štartovné ... Našli zlatú žilu, môžu si to dovoliť, značenie na trati by ale vedelo rozprávať, to sa nevidí len tak, „zmiznutie“ ráno o štvrtej je sanované. Zázraky sa dejú.
Laťka postavená geniálne vysoko a nás je menej ako málo. Hodiny vypli zvuk ... ale my dávame lepšie ceny ... prídu cyklisti aj k nám?

Košice, XTR sa tvári, že žije. Trochu síce šuští a junior má prvú cenu. Super.

Hodiny sa zavreli do svojej búdky a nekomunikujú s nikým. Dobre. Trať idú čistiť cyklisti, chlapi sú stále v Sokole. Vyčistené. GPS meranie odhalilo ale zvláštny úkaz, „zmiznutie cesty“, je tam riečište, rozpaky. Trať bude super, prešiel som iné terény. Junior buble. Rozhodnuté.

Posledné úpravy na webe, platby nabehujú šialene „rýchlo“... hodiny si ma vychutnávajú.

Bystrica, XTR prestalo šušťať, prestalo na furt, ešte že junior došiel do cieľa.

Začal sa blázinec, hodiny začali neriadenú reakciu, dávame, čísla, mapy, diplomy, komunikujeme aktualizujeme, vo vzduchu visí 70 ľudí, počasie sa zbláznilo, nespíme, skracujeme trať, kreslíme a tlačíme novú mapu.

360 tašiek, polnoc, šialené ráno, vyčerpanie, 300 čudesných podpisov, nová horská služba na svojich miestach, štart dlhých, posunutie štartu, overené pravidlá nahrádzané ľudovou tvorivosťou ... obrovské otázniky... Aspoň že neprší.

Výbeh, odtrhnutie z reťaze hodín a 1616 fotografií je na svete, hodiny dostávajú na frak.
Čas sa začína hýbať. Pre to sme tu, pre radosť.

Prví sú už v cieli, hodiny sa nevzdávajú, prvé nedorozumenia na trati, ospravedlnenia, mapa nevie rozpávať, človek je len človek, zabúdam na hodiny, fotím a pripravujem ceny.

Kráľovské ..., vďaka ... , dali sme Vám všetko a príďte zas, snažili sme sa ale ... hodiny jednoducho ...

Čítam prvé reakcie ...zo štyroch maratónov sme boli najslabší. Na webe bolo napísané, kto, čo a za koľko dostáva. Snažili sme sa dať všetko. Nestačilo. Sú naozaj ľudia rozmaznaní?

Nie, len sa pozerajú na veci z inej strany. Z môjho pohľadu je to jasné. Zo štrnástich maratónov sme boli na štvrtom mieste ... a spoza hodín vychádzajú aj takí, čo ďakujú a prídu na rok.

Čas sa začína hýbať, ešte nespím, píšem a pomaly ale isto s hodinami vybabrem, dokončím domček, dokončím byt, vymením auto, zájdem do Rakúska na lyžovačku a na rok, keď bude maratón v Slovenskom raji, tak budem ako „správny" Slovák v Egypte pri mori ...

a hodiny sa môžu zblázniť...

Peter