Hornohradský MTB maratón

Termín konania 4.7.2009. Jeden report z toho maratóniku už máme (Červo), ja ho doplním dianím z čela pretekov na dlhej trati (90 km, 2 okruhy).

Deň pred pretekom som robil šoféra na jednej guláš párty. Neskoré večerné balenie na pretek, únava bola značná ale tá zábava stála za to. Moc som toho nenaspal, ráno som si dal kávu, niečo pod zub a vyrážame.

Tento maratón som absolvoval asi pred troma rokmi, takže som vedel do čoho idem. Trať bola posadená v oblasti Slovenského Rudohoria, časti Stolických vrchov v okolí obce Ozdín, vodnej nádrže Málinec, Hradište a Rovňan.

Maličká obec Ozdín neponúkala veľa miest na parkovanie, tak sa parkovalo ako sa dalo. Prezentácia prebiehala bez dlhého čakania, zástupy sa tvorili skôr na WC (však to poznáme - predštartová atmosféra).

Štart dlhej trati bol naplánovaný na 9:30. Zišlo sa nás približne tridsiatka. Zo zvučných mien na štarte by som spomenul Tomáša Hausera, Miroslava Kováčika a Matúša Pribelu. Letmý štart predpovedal, že prvé kolo si budeme vychutnávať (príroda, trať...). Začnem pekne od začiatku. Krátky asfaltový začiatok (cca 300m) vystriedalo šotolinové stúpanie so širokými rýchlymi zjazdmi. Prvých päť kilometrov sa balík držal spolu. Potom prišlo prvé a asi jediné vážnejšie stúpanie na celej trati, bahnitý podklad, na ktorom to kĺzalo a brzdilo zároveň - nesedel každému. Na vrchole sme ostali štyria (Ja, Tomáš, Miro a Ján Gálik) v tesnom závese bol Matúš. Tempo nebolo smrteľné, dokonca sme si aj dobre pokecali. Trať smerovala ďalej po hrebeni a pekným rýchlym zjazdom k vodnej nádrži v Málinci. Lesnú cestu vystriedal asfalt a my sme si vychutnávali prejazd po priehradnom múre (pekný pocit), následne sme zišli do Málinca a pokračovali v lesnom podklade. Trať od tohto bodu bola rýchla, žiadne strmé výjazdy len mierny profil cez les v Hradišti, po hrebeni ponad Hrabovskú do Rovňan. To už do cieľa prvého kola ostávalo 6km širokou lesnou cestou a pol kilometra po poli a bol tu cieľ prvého kola. Po prejazde do druhého kola sme išli v trojici Tomáš, Miro a Ja. Druhé kolo zhrniem krátko. Jediné dlhšie blatisté stúpanie časom oschlo a práve tu som skúsil šťastie a nastúpil som. Podarilo sa, neobzeral som sa za seba a len som ťahal. Môj náskok narastal až do cieľa. Tomášovi som na moje počudovanie nadelil skoro 13min, no on záver vypustil. Na treťom mieste prišiel Ján Gálik, štvrtý Miro (prvý v kategórii 40 – 49r) a piaty Matúš Pribela.

Keď to tak hodnotím, druhé kolo som išiel rýchlejšie ako prvé, čo nebýva zvykom. Trať bola veľmi rýchla, jednoduchá, až monotónna.

So značením nebol problém, regulovčíkov bolo na trati dosť. Občerstvovačky mohli byť zabezpečené viac a aj nejakými technickými pomôckami (ako olejom na reťaz), ten potreboval hádam každý v druhom kole. Každý si pomáhal ako vedel - niekto použil na premazanie ionťák, iný vodu ja osobne Redbull.

V cieli si každý mohol umyť svoj stroj. Sprcha bola v stane na hornom konci dediny a pravdu poviem bola studeno osviežujúca, v tom teple to až tak nevadilo.

Samotné vyhlásenie ma trochu pobavilo, pripomínalo to skôr samoobsluhu alebo blší trh. Organizátori pri odovzdávaní pomiešali trofeje.

V tombole bolo hádam 200 cien. Čas ma tlačil tak som sa vykašlal na tombolu, rozlúčil sa a šiel domov. Maratónik to bol pekný ale stále na takej dedinskej úrovni, majú sa ešte čo učiť.


Viac v reporte od Červa: http://www.mtbiker.sk/index.php?modul=clanky&id=1198