Slepé vetvy v histórii MTB: Shimano Airlines

V histórii MTB nájdeme určite mnoho technologických míľnikov, ktoré zmenili charakter tohto športu. No a potom sú tu rôzne riešenia, ktoré sa v praxi neosvedčili a postupne upadli do zabudnutia...

Posledné roky zažívajú rôzne “alternatívne” spôsoby radenia doslova malú renesanciu. Či už elektronické (Di2), bezdrôtové (AXS) alebo hydraulické radenie (ROTOR) nie je dnes nič, čo by sa nedalo zohnať. Odbúrať nevýhody klasického mechanického lankového radenia sa však snažili výrobcovia už aj v minulosti.

K jedným z najoriginálnejších a najkontroverznejších počinov patrí rozhodne sada Airlines (AR01), ktorá uzrela svetlo sveta na konci minulého tisícročia v roku 1999. Z môjho pohľadu je to stále úžasný technologický počin, ktorý som sa rozhodol pri výročí 20 rokov od uvedenia na trh trochu oprášiť a pripomenúť si ho týmto článkom.

Ako to celé začalo? Japonsko - americké tango

S myšlienkou vytvoriť špeciálnu DH sadu sa Shimano pohrávalo už od roku 1996, kedy bol vyrobený prvý prototyp na báze šaltra XTR M950. Vývoj malo v tom čase na starosti špeciálne oddelenie Shimano Kobo, ktoré vyrábalo prototypy v spolupráci s americkým zjazdovým tímom pod názvom The Skunk Team. Hlavným cieľom bolo vyvinúť radenie, ktoré by bolo ľahko ovládateľné a presné aj v náročných podmienkach zjazdových tratí, ktoré sa koncom minulého storočia jazdili na trochu iných zdvihoch, geometriách a radilo sa pomerne častejšie ako teraz. V roku 1998 jazdili prototypy sady Shimano Airlines aj v seriáli svetového pohára a najväčším úspechom boli dve prvenstvá Mika Kinga na stroji GT.

Nadčasová sada alebo nevydarený experiment?

Je pravdou, že tento systém sa v praxi moc nerozšíril a veľmi rýchlo sa vytratil z ponuky Shimana, no od samého začiatku bola táto sada prezentovaná ako “projekt”, z ktorej vzišla limitovaná séria tejto sady, ktorej komponenty sa nedali kúpiť samostatne, ale iba ako celok. Zaujímavosťou je, že všetky komponenty boli vyrábané “Made in Japan” s veľmi prísnymi toleranciami a v tzv. “čistých miestnostiach” (predstavte si sterilnú halu s ľuďmi v návlekoch, bielych plášťoch a sieťkami na hlave). Každý diel prešiel ručne kontrolou kvality.


Čo sa týka konštrukčnej stránky sady, tak tá do určitej miery doslova predbehla svoju dobu. Keď sa bližšie pozriete napríklad na prehadzovačku, môžete si všimnúť až nápadnú podobnosť s aktuálnymi šaltrami. Bočný paralelogram, aký predstavil Sram s revolučnou sadou XX1 v roku 2014 pod názvom “X-horizon acuation”, alebo výrazné odsadenie (offset) čapu hornej kladky, je pre dnešné “jedenkrát-niečo” sady úplne samozrejmé.

Rovnako sada bola určená len pre jednoprevodníkové systémy a ponúkala 7 prevodov s rozsahom 11-26 zubov (ale rozostupy ako na 9-rýchlostnej kazete), čo na zjazd stačilo a v podstate stačí aj teraz (viď sady Saint alebo X01 DH). Aj radenie bolo rozdelené na pravú a ľavú páku ako to má napr. systém Sram eTap. Páčky radenia sa dali posúvať predozadne v rozsahu pár milimetrov podobne, ako to dnes umožňuje systém i-spec EV. Regulátor tlaku vo svojej podstate veľmi nápadne pripomína tzv. “junction box”, ktorým disponujú elektronické radiace sady.

Ako to vlastne celé fungovalo?

Pravou páčkou sa radilo na ťažší prevod, ľavou na ľahší prevod. Do každého z radení smerovala dvojica hadičiek. Jedna slúžila na prívod tlaku zo zásobníka stlačeného vzduchu (tanku), druhá na jeho odvod do šaltra. Medzi tankom a radením sa nachádzal ešte malý regulátor, ktorý disponoval aj bezpečnostným pretlakovým ventilom a regulačným kolieskom.

Bola to v podstate taká malá riadiaca jednotka, na ktorej ste vedeli na dvoch minibudíkoch kontrolovať tlak v tanku aj šaltri. Regulátor menil tlak z 0,97 MPa v tanku na 0,22-0,25 MPa, ktorý bol potrebný na preradenie. Tlaková nádoba s objemom cca 300 ml, ktorá sa nachádzala na ráme sa dala opakovane natlakovať obyčajnou dielenskou pumpou na max. 0,97 MPa. To postačovalo zhruba na 400 preradení, pričom v balení sa nachádzali dve takéto tlakové nádoby.

Predurčené na neúspech?

Hlavná výhoda tohto pneumatického radenia spočívala v extrémne rýchlej odozve, minimálnej námahe potrebnej na preradenie a v podstate bezúdržbovému chodu v prípade, že si odmyslíte pravidelné dofukovanie tlakovej nádoby. Jazdci, ktorí ju mali možnosť jazdiť, porovnávali jej chod a prejav dokonca k automatickej prevodovke. Komerčné rozšírenie sady bolo limitované jednak štyrmi stovkami preradení na jeden tank a vysokou cenou v čase uvedenia (1 600 $) na strane druhej. Napriek všetkému je táto sada v dnešnej dobe cenenou zberateľskou raritkou a úplne novú nepoužitú funglovku s poradovým číslom 83 ponúka napr. nemenovaný zahraničný eshop za cenu tesne pod 5 000 € ! Ak by vám stačila aj ľahko použitá, na ebayi sa dá zohnať kúsok za 2 700 $.

Plusy

• rýchle radenie
• ľahké ovládanie
• nízka hmotnosť
• minimálny odpor
• nulová údržba

Mínusy

• obmedzený počet preradení na jednu tlakovú nádobu
• vysoká vstupná investícia
• absencia prešmykača
• tlaková nádoba skladovateľná do teplôt +40°C

História cyklistiky je plná rôznych riešení, ktoré sa snažili reagovať na potreby jazdcov. Niektoré upadli do zabudnutia, iné píšu dlhú históriu. Napokon aj o odpružených vidliciach, kotúčových brzdách a 29 palcových kolesách sa v začiatkoch viedli búrlivé diskusie, ako nemajú šancu na úspech.

Projektu s pneumatickým radením to v roku 1999 síce nevyšlo, no to isté sa stalo napríklad aj s prvým elektronickým radením Zap alebo Mektronic od značky Mavic, pričom dnes podobný koncept žne úspech. Ale o tom zasa niekedy nabudúce...

Zdroj fotografií: disraeligears.co.uk, shimano.com, r2-bike.de