Jazdenie so systémom BOA - prečo sa s ním nebáť začať

Zvažujete kúpu tretier s „kolieskom“? Sám som váhal, no už dve sezóny si ich neviem vynachváliť. Preto ponúkam svoju skúsenosť s týmto systémom.

Tvorca systému BOA, Gary Hammerslag, na začiatku tisícročia asi ani netušil, akú lavínu spustí. A že je výraz lavína namieste, keďže pôvodným plánom bolo nájsť jednoduchšie viazanie na obuv pre snowboardy. Nuž ale, keď je niečo praktické a dostatočne univerzálne, uchytí sa to aj v inom odvetví. A tak, cez turistiku až naprieč špeciálnou pracovnou obuvou, BOA systém nemôže obísť ani cyklistiku. Chvalabohu.

O kombinácii systémov si povedzme len zľahka – jednak preto, aby to nebola zbytočná spleť informácií pre tých, ktorí ich ešte nevyskúšali a jednak preto, že konkrétne kombá už rozoberali chlapci z MTBIKER-u vo videu.

Nič náročné, napriek tomu veľmi stabilné a cenovo celkom prijateľné.

Jednoducho povedané – môžeš sa stretnúť s „čistým" systémom (s jedným, alebo viacerými kolieskami), alebo kombináciou (najčastejšie) so suchým zipsom, prípadne klasickými klipsňami (resp. prackami). Je pritom jedno, či hovoríme o cestných tretrách, XC obuvi, či širšej enduro topánke. Každý si nájde to svoje, občas ale treba vyskúšať pár modelov. Mne osobne vyhovuje práve čisto kolieskový systém, hneď za ním by som volil kombináciu so „sucháčom“.

Keď easy, tak easy...

Pri nákupe tretier som bol na vážkach. Keďže som však v danom čase zvažoval aj prechod na kufrové SPD, vhodné pedále už boli v košíku a celý proces sa dal do pohybu. Nehľadal som však „pecky“ za tri stovky, volil som to najjednoduchšie, čo bolo možné – čistý BOA systém s jedným kolieskom. Veď keď sa osvedčí, časom tretry vymením za vyšší rad a keď nie, neinvestoval som zbytočne veľa. A tak som vo svojom repertoári privítal parťáka, ktorý ma už dve sezóny verne sprevádza - Shimano SH-MT701.


V potravinovom reťazci tretier s BOA systémom sú zrejme na samom spodku. Napriek tomu by som ich z nôh nedal. Myslím, že Shimano daný model vyrobilo presne pre prvý styk s novým typom viazania pre užívateľa - zelenáča. Nič náročné, napriek tomu veľmi stabilné a cenovo celkom prijateľné. Nestratia sa ani ako náhrada pre skúsenejších, napr. pri viacdňových výjazdoch v prípade, že bol výjazd mokrý a pôvodné tretry nestihnú cez noc plnohodnotne preschnúť. Shimano si väčšinou dá záležať aj na základných modeloch (nielen tretier), preto sa kvalita odráža aj v spodnej cenovej skupine.

Niečo na porovnanie

Všetko začalo dávať zmysel, až keď som sa začal „nacvakávať“ na pedál.

Aj keď sú tretry, a všeobecne obuv, veľmi subjektívnou záležitosťou, dovolím si menšie porovnanie s cenovo podobnými modelmi. Pri osobnom porovnávaní som mal možnosť na nohy nazuť aj niečo od Giro a Northwave. Práve kvôli subjektívnosti pocitu z nosenia nebudem konkretizovať modely od daných výrobcov, no Shimano mi v pomere všetkých aspektov vyšiel „na štart“ najlepšie. Nie, ani ďalšie dve spomenuté značky rozhodne nezaostávajú, každá má niečo svoje. Giro má z môjho pohľadu najtesnejšie šnurovanie, tým aj najpevnejší úchyt, za čo iste môže aj často úzky strih samotných tretier. Sú preto vhodné aj pre užšiu nohu a tú držia bravúrne. Naopak Northwave ma zaujal práve voľnosťou chodidla vo vnútri topánky. Obuv na nohách držala pevne, napriek tomu sa v nich krásne balansovalo v zákrutách. Práve model od tejto značky ma presvedčil o tom, že do budúcna pouvažujem práve o tretrách BOA + suchý zips.

Prečo som z troch možností nakoniec zvolil Shimano? Zaúradovalo niekoľko faktorov, medzi nimi spomeniem, že pri porovnateľných cenách šlo o model s (pre mňa) najlepšou kombináciou materiálov. Pevný, no napriek tomu flexibilný spodok z kvalitnej gumy pre poriadnu stabilitu a vrchná časť zo sieťoviny spolu s TPU (termoplastický polyuretán), vďaka ktorým je noha dobre odvetrávaná. Aj napriek použitej sieťovine a slušnej cirkulácii vzduchu však chodilo zbytočne neprefukuje. TPU sa zároveň (okrem iného) stará o to, že si tretry držia viac-menej svoj pôvodný tvar aj napriek tomu, že už so mnou čo-to zažili.

Prvé pocity

Najpodstatnejšou časťou pre užívateľa je, či mu produkt sadne. A to nielen pri prvom styku, ale aj pri dlhodobejšom používaní. Poďme teda postupne od prvého nasadenia po dlhodobejšie užívanie. Z môjho pohľadu bolo prvé obutie trochu zvláštne. Ani nie tak nepríjemné, jednoducho... iné. Už len postoj oproti klasickej obuvi mi prišiel rozdielny napriek tomu, že som zatiaľ ani nenasadil na spodok kufre. S ich inštaláciou prišiel ešte zvláštnejší pocit. Všetko začalo dávať zmysel, až keď som sa začal „nacvakávať“ na pedál. Prvotný rozbeh so zafixovanou nohou bol tiež zaujímavý. Keďže človek môže trochu odporovať gravitácii a využívať aj ťah pedála nahor, prišlo trochu iné vnímanie celého procesu šliapania.

Na rovinu, chvíľu som si zvykal. Práve fakt, že plnohodnotný pohyb nôh na pedáloch zrazu zahŕňal nielen tlačenie ale aj ťah, ma natoľko zaujal, že som sa na neho sústredil až príliš. Výsledkom bolo, že celý úkon bol namiesto prirodzenosti miestami trhaný, keďže som sa prehnane koncentroval na proces „tlačiť – ťahať“. Pri prvom výjazde som mal zároveň pocit (napriek perfektnej fixácii tretier na nohách), že mi pri silnejšom ťahu noha jednoducho vykĺzne. Túto nepríjemnosť sa mi podarilo vyriešiť počas servisu po dojazde, kedy som sa „vyhral“ s polohou kufrov na tretrách. Boli nastavené až príliš na špičku topánky a pocitovo sa mi zdalo, akoby som sa pedálu dotýkal príliš malou plochou chodila. Kufre som teda posunul mierne dozadu a problém bol razom fuč. Pri citlivých častiach tela ako sú práve chodidlá môže k dobrému pocitu dopomôcť aj nepatrná odchýlka.

Ako je to dnes?

Po viacerých mesiacoch odjazdených s BOA systémom môžem povedať, že investícia sa rozhodne oplatila. Nevravím, že inú obuv na bike neberiem, tretry s BOA systémom však našli svoje uplatnenie a pri výjazdoch ich preferujem. Navyše má kombinácia s kuframi na cvakanie aj jednu výhodu v nevýhode. Keďže sa v nich o niečo horšie chodí, než v bežnej obuvi, naučil som sa menej zastavovať a vytrvať dlhšie v sedle. Vráťme sa ale nazad k BOA.

BOA a iné typy viazaní

Keď si systém porovnáme s klasickým viazaním, uvidíme dve strany mince. Samozrejme všetko má svoju výhodu aj nevýhodu. Za praktické stránky klasického viazania spomeniem najmä jeho jednoduchosť a ľahkú dostupnosť aj v bežných obchodoch - samozrejme pokiaľ hovoríme o klasickej obuvi a nezameriavame sa na tú špecializovanú. Aby sme sa nepochopili zle, myslím to tak, že klasická teniska, aj keď nemá nič spoločné s cyklistikou, sa dá na jazdu použiť. Pokiaľ sa zameriame na obuv s klasickým šnurovaním, no určenú napr. na flat pedále, musíme navštíviť už obchod na to určený. Nič to však nemení na fakte, že na oboch typoch týchto topánok sú šnúrky, ktoré sa v prípade poškodenia dajú ľahko nahradiť. Ich najväčšou výhodou je preto univerzálnosť.

Za nevýhodu považujem nerovnomernejšie rozloženie viazania na nárte nohy. Šnúrky vedia chodidlo pekne obopnúť, no na konci viazania, približne v oblasti členku šnurovanie ukončujeme poriadnym zatiahnutím, nech je to „na fest“. Jedna mašlička, preventívne aj druhá, nech mám uzol a zbytočne sa nerozväzuje. Ukazuje sa, že práve naše klasické viazanie, a najmä bod, v ktorom „zaťahujeme mašličku“, vytvárajú bodový tlak práve na oblasť členku, na ktorom tak stojí väčšina úspechu celého viazania. Systém BOA tento proces rozkladá na nohu rovnomernejšie.


Za najprijateľnejšiu konkurenciu považujem podľa vlastného presvedčenia suché zipsy. Držia nohu slušne a tlak na konkrétne body nohy sa dá sympaticky regulovať. Musím ale podotknúť, že pohodlie pri „sucháčoch“ si však dokážem predstaviť jedine, ak sú na obuvi aspoň tri zipsy. Výber pre cyklistov sa rokmi rozšíril a najmä skvalitnil. Systém určite odporúčam aj v prípade, že chcete potešiť svoje ratolesti a zaobstarať im obuv špeciálne na jazdenie. V danej sekcii je ponuka veľká a čo príjemne poteší - aj kvalitná, ako napr. pri modely Five Ten Freerider VCS. Výhodou pri deťoch je rýchlosť viazania, aby ich (a samozrejme aj rodičov) zbytočne nič nezdržiavalo.


To je aj jeho najväčšia prednosť – rýchlosť viazania. Zapínanie však môže mať nevýhodu pre jazdcov s citlivejšími končatinami, ktorí potrebujú mať tlak rozložený v strede vrchnej časti nohy. Keďže sú očká na prevlečenie logicky na jednej strane, senzibilnejším môže prekážať pocit, že noha je síce fixovaná dobre, tlak však pociťujú mierne zo strany týchto očiek, keďže je jedna strana topánky priťahovaná k druhej.

Tým nechcem povedať, že je tomu tak vždy a mnohí podobné veci ani nevnímajú, nájdu sa však aj takí, ktorí sa často cítia vo viacerých typoch obuvi nepohodlne a sú nútení byť vyberaví už len na klasickú obuv, nieto ešte na tú cyklistickú. Ak medzi nich patríte, skúste práve BOA systém, ktorý „šnúrky“ zaťahuje naraz, zvrchu a najmä systémom „boky k stredu“. Ak aj napriek všetkému preferujete suchý zips, vyberal by som radšej čím viac bodov na zafixovanie, ako napr. pri Force MTB Tempo.


A máme tu prackové zapínanie. Systém, ktorý prví milujú a druhí nenávidia. Musím skonštatovať, že osobne patrím do tej druhej skupiny. Nenávisť je asi prisilné slovo, pracky mi však nikdy nevyhovovali. Veľkú revolučnú vlnu však u nás zažili už koncom minulého storočia, kedy mať pracku znamenalo byť pokrokový a v neposlednom rade aj vyvaliť nemálo peňazí za daný pokrok. Nepochybujem, že tie dnešné sú už sofistikovanejšie, nedokázal som sa však nikdy zbaviť pocitu, že si zapínam typické kolieskové korčule z 90-tych rokov. Napriek tomu som však prackové tretry zapol aj v dobe modernej a radšej hneď niekoľko párov. Nepomohlo.

Žiaľ, aj keď rozhodne nepochybujem, že ide o obľúbenú formu enormnej masy ľudí (inak by už bola dávno fuč), koľajnička vytvorená zo zubatých schodíkov proste nie je pre mňa. Naprieč rôznym strihom, veľkostiam topánok, počtom praciek, či ďalších faktorov som mal vždy pocit, že je tretra zatiahnutá až veľmi, alebo príliš málo. Navyše či už utiahnutá, alebo voľnejšia, vždy, keď sa „zacvakne“, pracka ma tlačí. Pravdepodobne som medzi skúšanými pármi aj našiel model, ktorý by bol pre mňa ako stvorený, keď však pocit nepustí, ostatné plusy idú bokom. No a načo sa trápiť s niečím, čo má svoje alternatívy, ktoré mi vyhovujú viac?

Neváhaj neváhať

Ideálny čas dopriať si niečo nové, nahradiť opotrebované doplnky a byť pripravený na novú sezónu...

Všetky predstavené systémy majú svoje plusy aj mínusy. Ja som sa pocitovo našiel práve v BOA viazaní a v budúcnosti možno zvážim aj nejakú kombináciu, koliesko však určite chýbať nebude. Ak ste danú obuv až doteraz obchádzali, mali ste na to isto svoje dôvody, no keď človek nevyskúša, tak nevie. Ak vás však trápia nejaké nezodpovedané otázky, ktoré vás zdržujú v rozhodnutí, odpoviem vám záverom na tie, ktoré som pred kúpou riešil ja sám:

• Oplatia sa BOA, keď môžem jazdiť aj s obyčajným viazaním? Áno, pokiaľ nie ste na výjazde raz za „uhorský" rok. Navyše takto môžete mať vyčlenenú špeciálnu obuv len a len na bike. No dnes je ponuka široká a platí to aj opačne – môžete mať športové topánky s kolieskovým systémom na každodenné nosenie (pokiaľ nenasadíte kufre pre SPD systémy). Môžete teda byť vo svojom okolí aj trendsetter.
• Obávam sa, že sa lanko v tretrách pretrhne, alebo sa zničí koliesko. Nebudem klamať, stať sa to môže. Za dve sezóny sa mi to však nestalo a roztrhnuté lanko som videl naživo len pri úmyselnom zničení počas testu, čo všetko BOA vydrží. Niekto má možno horšiu skúsenosť, ale pri bežnej manipulácii, aj náročnejších podmienkach v teréne sa mi nič podobné nestalo. Systém sa dá opraviť, dnes sa dajú zohnať samotné kolieska, alebo sety s lankami. Výmena nie je raketová veda a návody sú dostupné v desiatkach internetových videí. Pozor len pri výbere, či ide o ľavú alebo pravú nohu. BOA navyše ponúka doživotnú záruku v prípade vady materiálu na viazacom mechanizme, ktorú si viete uplatniť na stránke výrobcu.


• Musia to byť nacvakávacie tretry? No vlastne, nemusia. Keďže sa BOA teší veľkej obľube, trh je dnes plný rôznych modelov cyklistickej obuvi pre širokú škálu bikerov - určené na klasické pedále, ploché s pinmi, aj „zacvakávacie“ SPD. Výber je len na tebe. V ponuke môžeš natrafiť aj na iné alternatívne značky tohto typu upínania, ako je napríklad ATOP alebo UTURN. Tieto sa skôr používajú u cenovo dostupnejších výrobcov.
• Nestačia len obyčajné šnúrky? Stačia, ale ako som úvodom článku spomínal, systém prvotne ani nebol navrhnutý pre cyklistiku a dostal sa aj do priemyslu, kde sa používa aj na pracovnú obuv, kvôli rýchlej manipulácii, keďže sa dá pohodlne zapnúť aj jednou rukou. Aj vďaka tomu je v obľube mnohých bikerov, pretože všetko „dotiahneš“ aj počas jazdy.


• Potrebujem tretry zvlášť na cesťák, a zvlášť na horák? Dá sa o tom polemizovať. Sám by som to spočiatku asi neriešil. Ak máš doma aj cestný aj horský bike, nie je nutné investovať okamžite do dvoch nových párov. Zabehnutí „žiletkári“ asi súhlasiť nebudú, no dajme módny bontón bokom - prvotne postačujú v pohode MTB tretry, ktoré sú univerzálnejšie. Skúste si na ne najskôr zvyknúť, trochu sa zabehať, a keď budete mať pocit, že tomu cesťáku by ste dopriali niečo extra, rozhliadnite sa po tých správnych modeloch.

Tak ako? Ešte stále váhate? Možno vás presvedčí posledný argument, ktorý som si nechal na záver. Tým je načasovanie. Letná sezóna sa pomaly končí, čo znamená čas výpredajov, čiernych piatkov a podobne. Ideálny čas dopriať si niečo nové, nahradiť opotrebované doplnky a byť pripravený na novú sezónu s niečím, čo vás posunie na inú úroveň.