Od základu: Rozdiely v rámoch cestných bicyklov

Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, cestné bicykle sa delia na rôzne podkategórie. Ako si vybrať ten pravý?

Aj keď sa v profipelotóne rozdiely medzi určitými bicyklami zmenšujú, hobby cyklistovi sa pod ruku dokážu dostať desiatky rôznych modelov, ktoré sa vzájomne líšia. Vo finále môže byť problematické vybrať ten správny a človek sa v ponuke stratí. Časy, kedy stačilo, že má bicykel barany, sú, zdá sa, nenávratne preč a aj preto rozbiehame sériu článkov, ktorá pomôže začinajúcim cestným cyklistom.

Hranica medzi tým, čo sa mi páči a čo potrebujem

Keď sa povie cestný bicykel, hlavne milovníkom Instagramu zasvietia oči pri predstave aero stroja. Výrazne profilované rúrky, vysoké ráfiky, integrovaný kokpit... no, vrátime sa nohami na zem. Veľa ľudí tvrdí, že pri cestných bicykloch je aero všetko.

Prvé, čo ale treba povedať, je, že ak ste sa doteraz vozili povedzme na krosovom bicykli, tak aj pri lacnejšom modeli „klasického“ konceptu bude zlepšenie aerodynamiky podstatné. Prvá otázka, ktorú by si mal človek skôr zodpovedať, je: „Načo budem bicykel používať?“


A tu sa dostávame k základnému rozdeleniu. Ak „oholíme“ širokú ponuku napríklad o taký fitness bike, ktorý predstavuje akýsi medzistupeň, zostanú nám nasledujúce kategórie:

• Endurance cestné bicykle
• Aero cestné bicykle
• Časovkárske/triatlonové špeciály

Každý bicykel sa hodí na niečo iné, jednotlivé kategórie si teraz postupne rozoberieme.

Stvorené na dlhé výjazdy

Endurance cestné bicykle sú pravdepodobne najrozšírenejšou kategóriou. Zároveň kategóriou, ktorá bude pre začínajúceho cestného cyklistu asi aj najvhodnejšou. Jedna z prvých otázok, ktorú si človek pri výbere prvej „žiletky“ kladie (a kládol som si ju aj ja), je, či ten posed nebude príliš „pretekársky“. Práve tu prichádza na scénu endurance bicykel. Vzpriamenejší než pretekárske stroje, no zároveň športovejší, než gravel. Zmena posedu nebude krutou „fackou“ a neprekáža ani menšia pohyblivosť cyklistu.


Ak máte radi dlhé výjazdy či objavovanie nových lokalít, endurance geometria bude správnou voľbou. Vzhľadom na kratší reach (horizontálnu vzdialenosť od stredového zloženia po hlavové zloženie), kratší rám a dlhšiu hlavovú rúrku je posed uvoľnenejší, rám môže obsahovať rôzne tlmiace prvky (príkladom je technológia IsoSpeed od Trek-u, Future Shock z dielne Specialized, DDS, za ktorým stojí Pinarello a ďalšie). Určité nerovnosti dokáže odtlmiť karbón, no tejto téme sa povenujeme v samostatnom článku.


Signifikantným znakom endurance rámov je pomerne vysoká priechodnosť pneumatík – bežne sa hýbeme v rozmedzí 35 – 40 mm. Širšie plášte rovnako napomáhajú vyššiemu komfortu pri dlhých jazdách a ak ich spojíte s kvalitne nadizajnovaným rámom, tak aj tlmiace prvky sú zbytočné.

V znamení rýchlosti

Pokiaľ si vyberáte cestný bicykel s tým, že na ňom chcete seriózne trénovať a časom možno aj pretekať, viacero benefitov dokáže poskytnúť drahší stroj. Pretekať sa síce samozrejme dá aj na endurance bicykli, treba však rátať s vyšším aerodynamickým odporom a častokrát aj s slabšou „odozvou“ rámu. Kategória pretekárskych bicyklov by sa dala členiť aj naďalej - aero modely pre čo najvyššiu redukciu odporu vzduchu, vrchárske modely cieliace na nízku hmotnosť...

V poslednej dobe však už neplatí, že aero modely sú tie „ťažítka“ a množstvo výrobcov sa snaží bicykle navrhovať univerzálne. Čo však všetky tieto kategórie zdieľajú, je tuhosť rámu.


Opäť sa budem odkazovať na jeden z budúcich článkov, no pokiaľ človek vyžaduje maximálny prenos sily, jasnou voľbou je karbón. Spôsob ukladania vlákien a ich hustota určujú finálne vlastnosti rámu. Väčšinou však platí, že čím je rám tuhší, tým je menej pohodlný a pri jazde výraznejšie cítiť nerovnosti na ceste. Na druhej strane, straty energie sú minimálne a jazdec môže doslova cítiť odozvu pri šliapaní. Ak sa bavíme vyslovene o aero modeloch, hliník by sme tu hľadali asi márne. A nebudeme si klamať, aero krivky sú nielen praktické, ale aj dobre vyzerajú.


Pretekárske bicykle sa vyznačujú aj agresívnejšou geometriou a výrazným „dropom“ (rozdiel medzi výškou sedla a výškou riadidiel) – schválne, skúste sa niekedy pri sledovaní pretekov zamerať na cyklistov, ktorí sa držia za oblúky riadidiel. Ich chrbtica býva veľakrát vodorovná s vozovkou. Takýto posed býva docielený dlhším reachom a kratšou hlavovou rúrkou. Okrem zlepšenia aerodynamiky ponúka ďalší benefit, a tým je efektívnejší prenos sily a šliapanie. Tu prikladá ruku k dielu aj strmší sedlový uhol.


Lahôdkou, ktorá sa od zvyšku cestných bicyklov odlišuje naozaj výrazne, je časovkársky, resp. triatlonový špeciál. „Kozy“ sú stavané pre čistú rýchlosť. Prispieva k tomu výrazne aerodynamický profil rámu, nadstavce na riadidlách, geometria, offset sedla, špeciálne kolesá. Na druhej strane, je určený pre úzky okruh ľudí a málokedy pre začiatočníka, takže bicykle tohto typu si rozoberieme, hádam, inokedy.

Základom je správny posed

Aj ten najkrajší či najfunkčnejší rám by bol cyklistovi na nič, ak by nemal správne zvolenú veľkosť. V prípade cestných bicyklov sa ich veľkosti udávajú v centimetroch – čiže povedzme 54, 56, 58. Pri výbere konkrétneho modelu si však treba dať pozor, čo toto číslo vyjadruje – kým u jedného výrobcu môže znamenať dĺžku sedlovej rúrky, u iného to môže byť zas efektívna dĺžka hornej rámovej rúrky.


Základný údaj, od ktorého sa dá odpichnúť, je výška. Pomocou nej sa dostaneme do odporúčaného intervalu veľkosti. Ak chceme vyberať poctivejšie, zohľadníme vnútornú dĺžku nohy. Tá udáva pomer dĺžky nôh a trupu – dôležitý údaj, ak sa nachádzame na rozhraní veľkostí.

Ako ideálny príklad môžem uviesť seba – meriam 188 cm, čo býva väčšinou rozhranie rámov 56 – 58 (L – XL), no keďže mám oproti trupu o niečo kratšie nohy, jazdím na bicykloch veľkosti 56 (L).


Na rozhraní veľkostí rámov je fajn uvedomiť si aj ďalšiu vec, a tou je agresivita posedu. V prípade, že siahnete po menšej veľkosti, posed bude športovejší, bicykel ovládateľnejší a niekoľko stoviek gramov ušetríte aj na materiáli rámu. Na druhej strane, väčší rám bude vyhovovať ľuďom, ktorí vyhľadávajú pohodlnejší posed a stabilitu v priamom smere.

Aby som zodpovedal otázku z úvodu – telo bude pri presadnutí na akýkoľvek cestný bicykel potrebovať chvíľku na to, aby sa prispôsobilo. Mňa osobne prvých pár jázd jemne pobolievali kríže, teraz si už na to ani nespomeniem. Cestné bicykle majú aj tú výhodu, že ponúkajú tri miesta úchopu podľa toho, ako veľmi chcete byť vystretí alebo naopak „aero“. Ja osobne zvyknem využívať horný úchop v stúpaniach, úchop na pákach pri klasickej jazde na rovine a úchop na oblúkoch v zjazdoch.


V prípade, že chcete ísť na istotu, je možné ideálnu geometriu na vaše proporcie určiť pomocou bikefittingu, ktorý prebieha v našich predajniach v Hrádku, Bratislave aj v Žiline. Ideál je si svoj vysnívaný model vyskúšať na krátkom výjazde, napríklad počas testovacích dní, ktoré pravidelne usporadúvame v Hrádku a Bratislave.

Rámom však výber bicykla iba začína – nabudúce sa pozrieme napríklad na správny materiál, prevody či brzdy tak, aby bol v budúcnosti váš výber bicykla bez problémov.