Král Šumavy 24.5.2003

Zo slovenských zástupcov je v prvej lajne na štarte Vlado Oprenčák. Dávam mu niekoľko informácií o prvých kilometroch. Tri km buď v špici. Pôjdeme päťdesiatkou, ale limituješ riziko pádu. Na treťom km pravoúhla do ľava a ešte tri km po úzkej asfaltke. Tam treba byť stále do dvadsať....

Už tradične o 7hodine a 30 minúte je klatovské námestie pri najmäsovejšom maratone v ČR preplnené cyklistami štartujúcimi na dlhšej trati. Aj tento rok 100 km. Zo slovenských zástupcov je v prvej lajne na štarte Vlado Oprenčák. Dávam mu niekoľko informácií o prvých kilometroch. Tri km buď v špici. Pôjdeme päťdesiatkou, ale limituješ riziko pádu. Na treťom km pravoúhla do ľava a ešte tri km po úzkej asfaltke. Tam treba byť stále do dvadsať. ... Sme tam spolu a za tou prvou dvadsiatkou už je diera. Asi 300 metrov. Delí sa aj prvá dvadsiatka. Ostávam v skupine 15 - 20. Vlado je vpredu s najlepšími. Nie je tam nikto nerozumný. Tak sa to jazdí. Špica ide stále doraz. V šutolinových stúpaniach vidím prvú skupinu a z nej odpadajúcich jednotlivcov. Volia si svoje tempo. Po počiatočnom zahltení je potrbné dostať telo do primeraných tepov. Nikoho nedorážam a nikto nedoráža prvých dvadsať. To sa ani nedá. Je to paradox, ale do špice sa už nikto nedostane. Ten kto tam má byť tam je. Míňame Standu Hejduka z Českej spořitelny, ktorý mení dušu. Po pár kilometroch nás objeha zasa on. Pokúša sa prebojovať späť do čela. Na prvých miestach idú opäť jazdci z Rock Machine. Horák, Sulzbacher a Díte. S nimi Oprenčák, Steinbach, Kozák, Andrle a ďaľší. Andrle vzdáva, tak mi to pripadá. Díte má problémy s hydraulickými brzdami a vzdáva tiež. Dnešný už desiaty ročník bol okorenený najhlbšími brodmi vo svojej histórii. Tri hlboké a dlhé. Hlboké nad prevodník a dlhé asi 7metrov. Našťastie bolo teplo a osveženie padlo vhod. Na brody treba pripraviť reťaz. Už večer pred štartom. Mažeme spoločne celý tím - Pennzoilom. Je v sprayi a po zaschnutí zatuhne na vosk. To isté urobíme ešte ráno pred štartom. Po pretekoch však musí ísť reťaz do práčky. Po králi som mal rozobratý celý bicykel. Vrátim sa ešte chvílu na trať. Je na nej všetko. Makadam, šutolina, lesné cesty, panely i asfalt. Spústa organizátorov a tradične dokonalé značenie. Aj s kilometrami, ktoré chýbajú do ciela. Osobne jazdím s computerom. Potrebujem informácie o čase a kilometroch. Jem a pijem podľa času. Celý maraton absolvujem tradične na tri gely, dve 25 ml magnesia s B6 a tri bidony s ionťákom. Bojujem až do cieľa. Na posledných pätnástich kilometroch lámem súpera za súperom a na štadion v Klatovách prichádzam na 11. mieste. Za cielom stojí Vlado Oprenčák. Podávame si ruky. Vlastne mu gratulujem k peknému 5. miestu. Pred dvomi rokmi som tu bol šiesty a tak viem čo si vytrpel. Myslím, že tento výsledok mu zvýši jeho sebavedomie a bude sa ešte zlepšovať. Tam v špici však rozhoduje aj taktika a často prevaha tímu. Martin Horák vyhráva svoj druhý maraton tohtoročnej Veloserie, druhý je Sulzbacher (tretí v N. Dubnici) a tretí je Steinbach. Štvrtý je Rybařík a piaty Vlado Oprenčák.
Bol to opäť vydarený ročník. Na vyhlásenie a tombolu som nečakal. Cestoval som domov a o druhej po polnoci zalahol do postele doma v Novej Dubnici...