Radiaca sústava: umiestnenie prehadzovačky a prešmyku v ráme

Prečo mi to neradí? Mám problém s prehadzovačkou! Časté a frekventované otázky na cyklistických fórach. Čo s tým, ukážem v tejto trilógii článkov o nastavení a základnom servise radiacej sústavy. V druhej časti sa venujem umiestneniu prehadzovačky a prešmyku v ráme. Nesprávne namontovanie týchto komponentov len ťažko vykompenzujeme iným nastavením. Ak sú už raz nakrivo, tak nám nepomôže ani zapredanie duše diablovi, len správne umiestnenie a narovnanie.

2. časť: umiestnenie prehadzovačky a prešmyku v ráme
V predchádzajúcom článku som opísal výmenu a prečistenie bowdenov, ako jednu z možných problémov zlého radenia. Ďalšou možnosťou môže byť zlé osadenie prešmyku a prehadzovačky v ráme. Oba tieto komponenty sú stavané na určitú reťazovú linku a každé vybočenie z ideálnej roviny sa môže prejaviť nejakým problémom. Aj prehadzovačka, aj prešmyk svojou konštrukciou, tvarom a vedúcimi linkami predpokladajú správne osadenie v ráme. Zle osadené to môže byť už pri skladaní bicykla výrobcom alebo vzniknúť po nehode, kde pád môže ohnúť celý komponent alebo napríklad len pätku na ráme. Práve v tej pätke sa nachádza gro problémov.

Prehadzovačka
Prehadzovačka sa montuje na rám cez spojovací diel z mäkkého hliníka, cez takzvanú pätku. V súčastnosti má už len nejaké zanedbateľné promile rámov (kultovky) pätku ako jeho súčasť a nie ako osobitný diel. Svojou poddajnosťou slúži na absorbovanie energie pri páde a má zachrániť vlastnú prehadzovačku. Keďže nie je súčasťou rámu, tak sa dá jednoducho vymeniť (aj keď nie lacno a na kúsok obyčajného hliníku je to celkom drahá vec). Ak radenie zlyháva, typicky po páde, na príčine môže byť zdemolovaná prehadzovačka alebo ramienko. Ak sa to nedá narovnať, tak ostáva prehadzovačku len vyhodiť. V drvivej väčšine si to odnesie len pätka a tá sa dá celkom pekne zrovnať. Veľa ľudí túto vec prehľadne a čuduje sa, prečo to zle radí. Ani nie je potrebné spadnúť, stačí bicykel nešťastne položiť na zem alebo zle uložiť do auta. V tomto prípade sa dá pekne vyrovnať. Samozrejme, ak pri tomto úkone nepraskne. Pri montovaní novej prehadzovačky je len jedna poloha ako ju tam namontovať. Tam sa nedá nastaviť nič, len ju upevniť do pätky. Na druhej strane, problém môže byť aj v novej pätke, ktorá nie úplne lícuje s rámom a treba ju tiež narovnať, aby radenie spoľahlivo fungovalo. Ale pri namontovaní novej pätky to len výnimočne treba a zvyčajne netreba nič narovnávať. Ak treba, tak sa tým budú kompenzovať len nejaké nepresnosti v ráme.

Pozor:
Tento postup predpokladá, že máte správne nastavené dorazy (alebo aspoň približne), respektívne potrebujete zrovnať ohnutú pätku po páde. Ak nie, treba si prečítať tento článok a potom sa vrátiť k narovnávaniu. To len pre jednoduchosť vecí, nemôžem napísať návod na každú jednu možnú situáciu. Ďalej podotýkam, že sa to nemusí vždy podariť narovnať. Treba mať určitú zručnosť, je to predsa len také odoka narovnávanie. Ak nie ste si istý, dajte to spraviť radšej do servisu.

Postup:
Najjednoduchšie je to dať do špecializovaného servisu, kde na to majú špeciálnu páku. Jeden koniec sa vloží do pätky a druhým koncom sa na základe vzdialenosti od ráfiku zistí, ktorým smerom je ohnutá a na základe toho sa narovnáva. Dá sa to aj svojpomocne pomocou imbusového kľúča vloženého do upevnenej prehadzovačky v pätke. Treba sa s tým trochu pohrať, ale nie je veľmi zložité. Podstatou tohto postupu je sledovanie rovnobežnosti kladiek ramienka a pastorkov kazety. Ako vidno, je to subjektívne porovnávanie, ale doteraz som si takto pekne vždy zrovnal pätku, keď to bolo treba.


Najlepšie je, keď si prehadzovačku naťukáme na najväčší pastorok, vtedy je kladka blízko kazety a pohodlne sa tak porovnáva rovnobežnosť. Samozrejme bez reťaze, tá by nám tam iba zavadzala. Bicykel postavíme hore kolesami. Vložíme imbus do skrutky (obr. 1) a narovnávame v dvoch hlavných rovinách. Pri pohľade zvrchu (obr. 2) a pri pohľade zo zadu (keď si nadvihneme ramienko, obr. 3) pozeráme, aby boli kladky rovnobežné s najväčším pastorkom. Potom natiahneme ramienko, ako keby ho ťahala reťaz, pekne až na doraz (obr. 4). Teraz sa musí spodná kladka dotýkať (alebo byť aspoň presne nad) najväčším pastorkom. Ďalej podľa potreby dorovnáme, tak aby to v týchto pohľadoch bolo dostatočne rovnobežné. „Dostatočne“, ale aj tak sa dá týmto postupom dosiahnuť vynikajúci výsledok. Nevzdávajte sa veľmi skoro!


Prešmyk
Ďalší problematický komponent. Pri zlom nahodení nie je až tak zdrojom problémov pri radení, ale hlavne zdrojom nepríjemných zvukov. Klietka prešmyku má na vnútornej strane určité výstupky a výrobca predpokladá, že reťaz pôjde presne tadiaľ a nebude škrtať. Prešmyk zvyčajne býva prispôsobený rozsahom a tvarom kľukám v identickej sade, respektívne určitému počtu a rozsahu zubov na prevodníkoch. To znamená, že ak je prešmyk určený na 3 prevodníky 22?32?44, tak nastavenie opísané nižšie sa nebude dať aplikovať pri zmene kľúk napríklad na 26?38 s rovnakým prešmykom. V podstate bude postup rovnaký, len sa bude treba s tým trochu pohrať a umiestniť ho napríklad vyššie, ako je doporučované. Fungovať bude určite aj tak bez problémov, len nastavenie nebude v rámci tohto návodu úplne štandardné. Ešte som takto neexperimentoval a neviem presne povedať, na koľko je toto tvrdenie pravdivé.

Pozor:
Reťaz v správne namontovanom prešmyku neškrtá, maximálne môže škrtať len v tých najkrajnejších polohách reťaze medzi prevodníkmi a kazetou. Každý prevod na prešmyku má svoju tvarovanú linku na jeho vnútornej strane klietky, kadiaľ je vedená reťaz. Návod taktiež predpokladá kompatibilný prešmyk ku prevodníkom. Toto je len hrubé namontovanie a nastavenie prešmyku v ráme, ďalšie doladenie je opísané v nasledujúcom článku.

Postup:
Ak nedávame nový prešmyk, tak najskôr rozpojíme reťaz a uvoľníme lanko. Je jedno, či je prešmyk typu down alebo top swing, všetko sa nastavuje rovnako. Najskôr nastavíme výšku. Tá sa sa určuje medzi vonkajšou hranou klietky a zubmi najväčšieho prevodníka. Jemne upneme prešmyk na svoje miesto a rukou ho dvihneme do vrchnej polohy nad zuby najväčšieho prevodníka. Správna vzdialenosť medzi vonkajšou hranou klietky a zubov najväčšieho prevodníka je 2 – 3 mm (obr. 5), ja mám síce 5 mm, ale len preto, že mi jeden výrazne vyšší zub na strednom prevodníku škrtal o klietku prešmyku, inak by bol presne pasoval nižšie. Asi výrobná nepresnosť. Vyššie ho rozhodne nemontujeme, iba v prípade, ak by sme ho montovali ku kľukám s menším počtom zubov, rozsahom, na aký je prispôsobený alebo by nedajbože ako mne, prišiel do kontaktu so zubmi ostatných prevodníkov. Vtedy sa bude treba s nastavením trochu pohrať a neskôr pri pri ostrých skúškach uvidíme, či reťaz škrtá o výstupky v klietke. Poľa toho už na mieru upravíme jeho výšku. Ak sa držíme tých 2 – 3 mm, potom už nebude potrebné niečo upravovať (stále predpokladám kompatibilné komponenty). Prípadne môže výrobca prešmyk vybaviť praktickou nálepkou s ryskou, podľa ktorej sa orientujeme. V druhom kroku dorovnáme smer vodiacej kladky, tak aby šla rovnobežne so zuboradím (obr. 6). Opatrne, aby sme nerozladili dobre nastavenú výšku.


Ďalšie časti:
1. časť: lanká a bowdeny
3. časť: nastavenie chodu prehadzovačky a prešmyku