Na čo pozerať pri výbere brzdového kotúča?

Pokiaľ ste toho názoru, že na veľkosti a ani na hrúbke nezáleží, tento článok pre vás asi nebude vhodný.

Vo svete brzdových kotúčov sú totižto priemer a hrúbka veľmi dôležité atribúty, ktoré určujú ich vlastnosti. No a ešte ďalších niekoľko desiatok iných premenných – o tých sa dočítate viac v dnešnom článku.

Úvod do problematiky

Keďže fyzika nepustí, základná premenná je, že viac materiálu znamená lepšie pohlcovanie a odvod tepla. Preto sú výkonnejšie kotúče s väčším priemerom a s väčšou hrúbkou. Súvisí to samozrejme aj s plochou povrchu, ktorú zväčšujú otvory. Tie sa okrem ventilovania starajú aj o odvod nečistôt z brzdnej plochy.

Rôzne materiály majú rôznu tvrdosť a tepelnú kapacitu, čo je zasa dôvod, prečo sa používajú kombinácie ocele a hliníka. Čím lepší odvod tepla, tým sa oddiali vädnutie brzdného účinku pri brzdení, prepadanie brzdovej páky na grip, ako aj prítomnosť nepríjemných zvukov a vibrácií. Keďže v cyklistike je dôležitou premennou aj hmotnosť, situácia sa trochu komplikuje.

No a potom do hry vstupujú premenné ako tvar, materiál, technológia výroby, rôzne štandardy – a na prvý pohľad jednoduchý komponent, akým je brzdový kotúč, sa stáva doslova alchýmiou. Najlepšie to však bude rozobrať asi na konkrétnych príkladoch.

Sekaná alebo rezaná? - alias nie je kotúč ako kotúč

Lacné (a žiaľ aj niektoré nie úplne lacné) kotúče majú obvykle spoločné to, že boli vyrobené z plechovej tabule, z ktorej ich vysekol hydraulický lis. Takto vyrobené kotúče majú pri bližšom pohľade oblú hranu (obvykle) na vonkajšej strane a rovnako sú oblé aj všetky vnútorné hrany ventilačných otvorov. Veľmi dobre to vidno aj pri zabiehaní takýchto kotúčov, kde vidíte, že platničky nie sú v kontakte s celým povrchom brzdovej plochy.

Kým výhoda spočíva v nízkej obstarávacej cene, tak nevýhoda je jasná a tou je nižší brzdný výkon, minimálne na začiatku ich prevádzky. Častejšie sú tu aj rôzne nerovnosti. Protipólom sú drahšie, laserom vypálené kotúče z tabule plechu, ktoré sa pri prémiových kúskoch ešte opracovávajú na CNC strojoch. Štandardom by malo byť aj tepelné vytvrdzovanie, čo zaručí dlhšiu životnosť a kompatibilitu s kovovými platničkami.

No a prečo takto po novom vyrába Shimano kotúče XT na 6 dier (SM-RT76)? To je otázka za milión. Netreba opomenúť ani problematiku ostrých hrán. Niektoré (UCI regulácii vyhovujúce) cestné kotúče majú obrúsené hrany po obvode kotúča, aby pri páde v balíku nedošlo k oskalpovaniu kolien a k iným nepríjemným úrazom. SRAM tieto kotúče označuje prívlastkom „rounded“, ale samozrejme ich nájdete aj v ponuke iných výrobcov.

Jednodielne, dvojdielne či plávajúce?

Hoci by sa tak trochu mohlo zdať, reč nie je o dámskych plavkách, ale o konštrukcii kotúčov. Vo všeobecnosti môžeme rozdeliť kotúče na tie, ktoré sú vyrobené z jedného kusa plechu a dvojdielne, ktoré sú kombináciou oceľovej brzdovej plochy – tá je spojená pomocou nitov s hliníkovým unášačom, ktorý sa montuje na telo náboja. Unášač je v drvivej väčšine takýchto kotúčov vyrobený z hliníka, no stretnúť sa môžete aj s exotickejšími karbónovými unášačmi. Primárna výhoda kombinácie ocele a hliníka je v lepšom odvode tepla a v druhom rade v miernej úspore hmotnosti, ak to porovnávame s celooceľovými kotúčmi. Nepriamo však často ide aj o dizajn, ktorý pri dvojdielnych kotúčoch pôsobí honosnejšie.


Dvojdielne kotúče môžu na spoj oceľovej a hliníkovej časti využívať pevné nity, alebo nity s určitou vôľou, takéto kotúče sa potom označujú ako „plávajúce“ (floating). Výhodou tejto konštrukcie je väčšia odolnosť kotúča na zvlnenie pri intenzívnom brzdení, keďže vonkajšia oceľová časť sa môže slobodne rozpínať pri zahrievaní nezávisle od unášača.

Nevýhodou je naopak často vyššia hlučnosť (cinkanie, škrtanie, pukanie pri ochladzovaní), prípadne nekompatibilita s niektorými strmeňmi, kde veľký nit môže kolidovať s telom strmeňa v oblasti otvoru pre platničky. Typickým príkladom sú kotúče značky Hope.

Kotúče Centerlock sú v zásade vždy dvojdielne, nakoľko dosadacia plocha na náboj musí mať určitu hrúbku, no neznamená to automaticky, že ide o kombináciu ocele a hliníka. Najlacnejšie kotúče (napr. Shimano SM-RT10) majú obe časti, vrátane matice, oceľové.

Obvykle platí aj rovnica, že dvojdielne kotúče sú drahšie ako jednodielne, samozrejme, aj tu sa nájdu výnimky. Skúste si zo srandy hodiť do vyhľadávača kotúče značky BrakeStuff, Galfer Shark alebo Intend.

Klasika alebo sendvič?

Pod označením „sendvič“ sa vo všeobecnosti rozumie technológia Ice Tech a Ice Tech Freeza od značky Shimano, ktorá má na ňu patentovú ochranu. Takéto Ice Tech kotúče majú brzdnú časť (v priereze) sendvičovej konštrukcie (oceľ - hliník - oceľ), kde vonkajšia časť je oceľová a jadro je hliníkové. Výhodou je lepší odvod tepla vznikajúci pri brzdení, neskoršie vädnutie bŕzd pri intenzívnom brzdení a o niečo nižšia hmotnosť v porovnaní s identickými kotúčmi bez Ice Tech technológie.

Nevýhodou je väčšia náchylnosť na zvlnenie kotúča pri prehriatí a s tým spojené šúchanie kotúča, než vychladne. Podľa mojich dlhoročných skúseností sú tieto kotúče rovnako náchylnejšie na ohnutie (napr. pri páde, alebo pri zásahu šutrom/konárom) a ich rovnanie je tiež problematickejšie.


Pri tomto type kotúčov treba dávať extra pozor na to, aby ste neprešvihli minimálnu hrúbku (1,5 mm), pri ktorej ich je nutné vymeniť. Hliníkové jadro je totižto omnoho mäkšie a menej odolné ako oceľové okraje a pri zbrzdení kotúča na jadro hrozí jeho náhla deštrukcia, čo si môžete predstaviť ako odtrhnutie brzdovej plochy od zvyšku kotúča.

Označenie „Freeza” znamená, že hliníkové jadro kotúča presahuje úroveň brzdnej plochy smerom k náboju, čo zvýši plochu kotúča, a tým pádom aj zlepší odvod tepla. Táto plocha môže mať jemné rebrovanie, prípadne čiernu teplovodivú povrchovú úpravu.

Vplyv veľkosti otvoru na životnosť

Kto má pocit, že kotúče s väčšími otvormi vydržia dlhšie, tak je na omyle. Väčšie otvory znamenajú menej materiálu a zároveň brzdové platničky opotrebovávajú omnoho viac. Rovnako ani brzdný účinok nemusí byť zrovna excelentný. Takýto dizajn je doménou „gramárskych“ kotúčov, kde sú ušetrené gramy dôležitejšie ako slabý výkon a rýchle opotrebenie.

Tento typ kotúčov sa často používa aj na bicykle pre deti, ktoré vzhľadom na nízku telesnú hmotnosť nepotrebujú vysoký výkon, no nízka hmotnosť bicykla je viac ako žiadúca. Ako príklad môžem v konečnom dôsledku použiť aj brzdové kotúče na autách, kde nenájdete žiadne diery. Pokiaľ sa teda nebavíme o ventilovaných kotúčoch na výkonné autá, ktoré majú lepšie chladenie, no opäť žerú brzdové obloženie viac ako klasika.

Vo svete bicyklov je to však trošku zložitejšie, pretože celý brzdný systém je omnoho subtílnejší a brzdy sa teda omnoho rýchlejšie prehrievajú. Keďže kotúče prichádzajú do kontaktu s blatom, vodou a špinou, potrebujete, aby mali v sebe otvory, cez ktoré sa špina dostane preč z brzdnej plochy. Veľké množstvo otvorov znamená aj väčšiu plochu povrchu, cez ktorú sa vie kotúč ochladzovať, čo má opäť raz pozitívny vplyv na brzdný výkon. Dalo by sa povedať, že ideálne by bolo mať veľké množstvo malých dierok. To je však technické riešenie, ktoré je veľmi náročné na čas výroby a doslova na nezaplatenie. Ako príklad tu uvediem opäť kotúče BrakeStuff, ktoré v priemere 203 mm disponujú 777 dierami.

Hrúbka - výhody a úskalia

Brzdové kotúče sa vyrábajú obvykle v hrúbke 1,8 až 2,3 mm. Hrúbka kotúča a de facto množstvo materiálu určuje jeho tepelnú kapacitu. Čiže to, ako kotúč zvláda prehrievanie, ktoré súvisí zasa s vlnením, následným vznikom vibrácií a poklesom brzdného účinku. Vo všeobecnosti tak môžeme povedať, že čím hrubší kotúč, tým lepšie. Má to však jedno veľké „ALE“. Hrubší kotúč (2 a viac mm) sa bude podstatne horšie centrovať, pokiaľ na takéto kotúče nie sú dimenzované platničky alebo strmeň.


Údaj o hrúbke kotúča od novoty sa na kotúči obvykle žiaľ nenachádza. Omnoho častejšie sa stretnete s označením „min TH =“, ktoré označuje „minimal thickness“ - čo je minimálna hrúbka, pri ktorej by ste opotrebovaný kotúč mali meniť. Tento laserom vypálený nápis môže byť nahradený aj zapusteným indikátorom (obvykle čiernej farby), ktorý keď sa zošúcha, tak to značí potrebu výmeny kotúča.

Častou začiatočníckou chybou býva aj kúpa kotúča s priemerom, na ktorý nie je vidlica dimenzovaná.

Nové kotúče Shimano majú napríklad 1,8 mm a meniť ich treba pri opotrebovaní na 1,5 mm. Kotúče SRAM začínajú na 1,85 mm (resp. 2,00 mm) a výmenu odporúča výrobca pri 1,55 mm (resp. 1,85 mm). V praxi to znamená, že kotúče SRAM majú síce lepší odvod tepla a mali by byť odolnejšie voči zvlneniu, no v strmeňoch bŕzd Shimano bude väčší kumšt ich vycentrovať, aby vám neškrtali pri každom otočení kolesa.


Hrubšie kotúče budú pochopiteľne aj ťažšie, no zato sa budú menej vlniť a lepšie rovnať. V praxi sa môžete stretnúť aj s tým, že čím väčší priemer kotúča, tým väčšiu hrúbku výrobca zvolí. Kým kotúče toho istého typu s priemerom 160 mm môžu mať 1,95 mm, tak 220 mm kotúč určený pre ťažké váhy a ebiky bude mať pokojne 2,3 mm.

Skrutky a matice - INTL vs. Centerlock

Systém INTL označuje pôvodný medzinárodný štandard na 6 skrutiek. Pomaly ale isto ho vytláča novší štandard Centerlock, s ktorým prišlo Shimano. Obe rozhrania sú v podstate bezproblémové a často je to len o tom, kto čo preferuje.

U mňa osobne vyhráva Centerlock. Príde mi jednoduchšie manipulovať s jednou maticou, ako so 6 skrutkami a opticky je náboj subtílnejší, čo pôsobí elegantnejším dojmom, najmä na cestných bicykloch. Osobne som na rozdiel od strhnutej skrutky v INTL náboji, ktorú bolo nutné odvŕtať, strhnutú maticu Centerlock ešte nevidel. Určitá výhoda je ale napríklad aj v tom, že INTL kotúč s pomocou adaptéra viete nahodiť na Centerlock náboj, pričom opačný postup bohužiaľ možný nie je.

Čo sa týka hmotnosti, tak INTL kotúč bude určite ľahší. Čo však ušetríte na kotúči, to zasa dobehnete na náboji. Jediná zmysluplná výhoda je väčší výber kotúčov na INTL, ale aj tu sa už začínajú v posledných rokoch rozdiely stierať.

Na čo všetko ešte dať pozor?

Častou začiatočníckou chybou býva aj kúpa kotúča s priemerom, na ktorý nie je vidlica dimenzovaná. Napríklad XC vidlice nižších radov často uvádzajú ako horný limit kotúče s priemerom 180 mm. Podobne ani konštrukcia vidlíc FOX s prívlastkom Step Cast (SC), ktoré majú zúžené spodné nohy, neumožňuje použitie 200 mm kotúčov. Stretnúť sa však môžete napríklad aj s opačným problémom, a to, že úchyt na strmeň je na vidlici umiestnený vyššie a minimálna veľkosť kotúča môže byť 180 mm (vidlice RockShox 35) alebo 200 mm (RockShox Domain).


Najlacnejšie kotúče v ponuke obvykle nie sú kompatibilné s kovovými (sintrovanými) platničkami a pokiaľ požadujete výborný výkon v mokre alebo dlhých zjazdoch, mali by ste sa im radšej oblúkom vyhnúť.

Šarapatu vedia narobiť aj adaptéry, hlavne mixovanie rôznych značiek brźd a adaptérov. To, že existujú rôzne adaptéry na rôzne priemery kotúčov a typy úchytov (IS, Post Mount, Flat Mount), je asi všetkým jasné. Na čo sa už myslí menej, je fakt, že aj samotný tvar adaptéra nemusí byť kompatibilný s tvarom strmeňa. Zvlášť pokiaľ ide o 4-piestové strmene s väčším telom. Niektoré adaptéry vyžadujú aj extra dlhé skrutky, alebo napríklad sférické podložky pod skrutky.

Nesprávne adaptéry (typicky napríklad Shimano vs. SRAM/Avid) môžu mať za následok, že sa platničky neopotrebovávajú rovnako po celej šírke. Môže sa tak diať, keď na adaptér Shimano určený pre 203 mm kotúče použijete 200 mm kotúč SRAM a opačne. Pri tejto kombinácii môžete počítať s 1,5 milimetrovým presahom platničiek, respektíve s 1,5 mm nevyužitou brzdnou plochou. To isté platí aj pre v minulosti používané 185 mm kotúče Avid a k nim príslušné adaptéry.


Pozor, nezamieňajte si však tento „efekt“ za platničky, ktoré majú šikmo zrezanú spodnú hranu cca do polovice výšky brzdovej zmesi, ktorá slúži na jednoduchšie triafanie kotúča do strmeňa a vnútorný okraj brzdovej plochy na novom kotúči ošúchajú až v druhej polovici svojej životnosti.


Pozor treba dať aj na typ matice pri Centerlock kotúčoch. Matice určené pre náboje s priemerom osky do 12 mm (vrátane) majú zúbky na utiahnutie na vnútornom okraji (povolíte s kľúčom na kazety), zatiaľ čo pre osky s priemerom 15 a 20 mm (štandarde na prednom kolese) musí byť Centerlock kotúč vybavený maticou s vonkajším drážkovaním, aby ste tam dokázali dostať kľúč (povolíte s kľúčom na stredové zloženie Hollowtech II).

Existujú síce aj hybridy (napr. Shimano RT30), no tie sú obvykle oceľové. Centerlock matica je obvykle súčasťou kotúča, nemusíte ju dokupovať samostatne. Pre istotu spomeniem aj fakt, že pri kotúčoch, ktoré majú rovnakú hrúbku, je pri väčšom priemere väčšia pravdepodobnosť škrtania o platničky ako pri menšom priemere.

Aký kotúč teda vybrať?

To už je podstatne ťažšia otázka. Ak vám mám však nejako poradiť, prihliadajte na svoju telesnú hmotnosť, jazdný štýl, terén, v ktorom jazdíte a pokiaľ nehrotíte hmotnosť, nebojte sa väčších priemerov. Mať nejakú tú rezervu v brzdnom výkone je občas na nezaplatenie. Ak majú vaše kotúče fialové sfarbenie za brzdovou plochou, znamená to, že ich prehrievate a potrebovali by ste väčší priemer kotúčov. Prípadne schudnúť.


Častým scénarom je o 2 cm väčší kotúč vpredu, nakoľko na predné koleso pôsobí väčšia kinetická energia, čiže zadok dostanete rýchlejšie do šmyku s väčším kotúčom. Zvlášť pokiaľ nemáte dostatok trakcie na zadnom kolese (úzky plášť, rýchly vzor, vyšší tlak). Plus - nekupujte kotúče len podľa ich dizajnu.


No a to je v podstate všetko. Určite sa nájde niečo, na čo som pozabudol (a pokojne to môžete napísať do komentárov pod článkom), verím však, že článok tohto typu bude pre viacerých z vás dobrým vodítkom pri výbere brzdového kotúča. Mimochodom, na MTBIKER shope máte na výber z viac ako 300 rôznych typov brzdových kotúčov a aktuálne je ich dokopy skladom +/- 3100 kusov.

Ak vás dnešná téma zaujala, na záver pripájam zopár starších videí, ktoré spolu súvisia a mohli by sa vám hodiť:

Video: Kedy vymeniť brzdový kotúč?

Video: Ako na šúchajúce kotúče?

Video: Kotúče a brzdové platničky - kontrola, výmena

Výber brzdových platničiek - rozdiel, ktorý pocítite

Video: Základný výber brzdových platničiek - organické alebo metalické?