Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB maratón

Tento víkend sa uskotočnil ďalší spomedzi pretekov zaradených do seriálu Slovak XCM tour, Kaktus bike Bratislavský MTB maratón. Na štart sa postavilo niekoľko stoviek jazdcov a jazdkýň. Dohromady prešli viac ako 17 384 kilometrov a nastúpali viac než 584 výškových kilometrov. Úctihodné, čo poviete? Kto by chcel, môže spraviť skúšku správnosti môjho výpočtu podľa výsledkovej listiny pretekov.

Nepredbiehajme však a poďme pekne od začiatku. Slnečné počasie sľubovalo suchú trať, čo však prekazila búrka v noc pred pretekmi. Blata bolo tak akurát, až na pár úsekov, kde to bolo pekne šmykľavé, ale aspoň sa nám neprášilo. Ja som si zvolil strednú 34 kilometrovú trať. Prezentáciu som stihol len tak tak. Noc predtým som bol na Bažante na mlynoch, ktorý som si nechcel nechať ujsť a takisto som sa pred pretekom potreboval trochu vyspať. Nedalo sa teda inak.


Na štart sa staviam medzi poslednými a celý pelotón jazdcov je predo mnou. V hlave už snovám plány ako ich predbehnem. „Bum!“ zaznel výstrel a je odštartované. Prvý kilometer ideme po asfalte, skvelá príležitosť predrať sa bližšie k čelu. Stojí to síce veľa síl, ale radšej tu, ako niekde v úzkom stúpaní. Pri vchode do lesa som už blízko k polovičke štartového poľa, teda aspoň si to myslím. Trať sa nám pomaly dvíha. Stále tlačím na pílu a snažím sa drať dopredu, ak sa to len trošku dá. Po krátkej chvíli prichádza prvý premočený stupák, kde všetci pekne tlačíme. Na vrchu mám toho plné zuby a idem trošku voľnejšie. Pre zmenu zas ľudia predbiehajú mňa. Čert to ber!


Trať pokračuje nekonečným lesom. Les, les, zákruta, stúpanie, les, les, blato, les, spadnutý jazdec, les, blato... Aspoň niesme spálený od slnka " title=" Kilometre pribúdajú a tesne pred prvou občerstvovačkou sa nám trať otvára, pokračuje cez krátky a jediný lúčny úsek, cez sady s viničom a ponúka pekný výhľad na krajinu. Ako v Toskánsku.


Romantika sa však raz dva končí a nasleduje dlhé a tiahle kamenisté stúpanie. Pečie na mňa slnko a mám sto chutí s tým seknúť. Zatínam však zuby a onedlho som opäť v lese. Blatové úseky striedajú tie suchšie, technické pasáže striedajú tie pohodovejšie a pred každou prudkou zákrutou stojí slečna/mládenec, ktorí včas ukazujú správny smer. O predbiehačky, dobiehačky, doťahovačky a frkance blata do ksichtu nieje vôbec núdza.


Po pár stúpaniach a naháňačkách v singloch so súpermi to prichádza. Kŕče do pravého lýtka, idem pomalšie, kde sa dá naťahujem sval. Zachraňuje ma druhá občerstvovačka, kde do seba šupujem jonťák, do ktorého si dávam peknú dávku soli. Ďalšie stúpanie bolí, hoc sa ide po asvalte. Naštastie prichádza vytúžený zjazd, kde môžem ponaťahovať boľavý sval a nabrať sily. Do cieľa už nieje ďaleko, ale ani blízko.

Ani neviem ako a na tachometri mám po čase 33. kilometer. Podľa mojich výpočtov je do cieľa len kúsok. V tiahlom singláči sa doťahujem na svojho súpera. Už ho mám, čakám len na vhodný moment, kedy ho môžem predbehnúť. Čo čert nechcel (alebo chcel?), v poslednom zjazde obaja padáme pri nálete na luxusný blatový rigol. Brzda, šmyk, hopy, hupy, zadné koleso doprava, predné doľava a ja letím vpred " title=". Dopadám na bok a predvádzam dvojitého ritbergra (rozumej pád na pravý bok a dve otočky do žihľavy). Chvalabohu som v pohode a odnáša si to len bike. Ohnuté riadidlá a takmer odtrhnutá prehadzovačka. Podľa tachometra som už v cieli, kašlem teda na riadidlá a pokračujem s ohnutými.


Každým metrom mám vačšie nervy a čakám cieľ. S ohnutými riadidlami doľava o 37,8° (môj osobný odhad) to v pravotočivých zákrutách nemám moc ľahké a klopím ako Dani Pedrosa na Honde v moto GP " title=". Nevadí, hlavne, že prichádzam do cieľa živý a zdravý, aj keď som cieľ čakal o 2 km skôr " title=". Napriek pádu a pomalšom závere končím v prvej polovoci štartovného poľa vo svojej kategórii. Spokojný, ublatený fasujem bagetu, alkalickú vodu a minútu dýcham ako astmatik pred porážkou. Z mikrofónu sa ozýva: „jazdec na xy kilometri so zlomenou kľúčnou kosťou“. V tom momente som rád, že môj pád si odniesol len bike a pár miest vo výsledkovej listine. Koniec koncov, prišli sme sa zabaviť a nie zabiť a ja som sa bavil skvele. Sláva však patrí víťazom.


Na 62km trati skončil ako prvý Karel Hartl, čo nieje žiadnym prekvapením. V tesnom závese za domácimi jazdcami Jánom Gállikom a Tomášom Kubekom z Kaktus bike teamu.

Na 34km trati dominoval PROefekt team na čele s Matejom Fačkovcom, ktorého stíhal len 19 ročný Tomáš Salák, o ktorom budeme v tomto a ďalších ročníkoch určite ešte počuť.

Na 22km trati dominoval Michal Chodelka s viac než 4 minútovým náskokom pred Michalom Šramkom.


Organiátorom ďakujem za skvelý pretek, majú veľké plus za skvelú trať a jej organizáciu. Bolo to skvelé pojazdenie, ktoré sme si užili. Trasovanie bolo takisto na výbornú. Organizáciu za cieľovou páskou však hodnotím na dvojku. Dlhý rad na pivo pivo/kofolu by sme ešte prepáčili bez reptania. Predsa len obslúžiť stovky ľudí v jeden moment nieje sranda a stojí veľa námahy. Čakanie na výsledky však bolo pomerne dlhé a rozpačité. Mnohí jazdci mimo Bratislavy ho nestihli. Malé chybičky krásy radi opomenieme a tešíme sa na ďalší ročník Kaktus bike Bratislavského MTB maratónu.

Video

Maratón očami Radovana Bíroša

Moju premiéru v Líščom údolí, som zahájil na dlhej 64km trati. Po recenziách od kamošov som mal trochu strach s označením trati. Tie sa trochu vyplnili, ale bolo tam veľké zlepšenie oproti minulému roku, za čo dávam plus.

Poďme však k samotnému preteku. Štart bol naplánovaný na 9:00hod. Osobne by som uvítal štart na 10:00hod (cestovanie a ušetrené ranné náhlenie).
Na štartovej line prevládali dresy domáceho klubu „Kaktusákov“ (Ján Gálik, Tomáš Kubek, Martin Škopek , Michal Straka, Daniel Kučera... hotová armáda " title=" ) nechýbal dlhoročný maratónec Karel Hartl, Martin Kostelničák a moja maličkosť.

Úvodné kilometre sa balík viezol za doprovodným vozidlom. Skutočný pretek však začal hneď v úvodnom lesnom stúpaní. Karel spolu s Jančim udávali tempo, ja som sa ich držal, aj keď sa mi v ten deň nešlo najlepšie. Urobili sme si maličký náskok. Dlho nám však nevydržal, keď sme v zjazde minuli odbočku. Balík sa tak opäť spojil. Prvú štvrťhodinku sa čelo preteku stále menilo. No dlhé singlové stúpanie usporiadalo poradie Karel+Janči , 20m strata JA a za mnou 15m Tomáš.

Skorý ranný dážď sťažil podmienky a ja som si vybral svoju daň. V zápale boja som v zjazde nevybral zákrutu a trafil som strom. Nestihol som ani pípnuť. Chvala bohu žiadne zranenie odniesol si to iba bike (ľavú brzdu spolu s radením som mal 2x obtočenú okolo riadítok).


Pri zbieraní sa zo zeme ma dobehol Tomáš Kubek. Po páde som mal chuť to zabaliť, no poď oným zjazdom bola občerstvovačka, tak sa mi to podarilo opraviť (v tom čase som bol už na 7. mieste). Vydal som sa na stíhaciu jazdu. V cieli to však stačilo len na to nepopulárne 4. miesto. Na čele sa už nič nezmenilo vyhral Karel Hartl pred Janom Gálikom, tretie miesto obsadil Tomáš Kubek. Škoda toho pádu o tretie miesto mohol byť ešte boj " title=".