Sella Ronda a naša bajkovačka

capulo • 9. 7. 2014

11 25

Tohtoročná Sella Ronda mala byť trošku iná, hlavne čo sa týkalo dopravy. Ako to celé dopadlo je rozpísané po jednotlivých dňoch. Príjemné čítanie.

Deň 1 - teta Róza nás už čaká

Po menšom chaose v plánovaní cesty, keď sme sa už nezmestili do cyklobusu, sme nakoniec zohnali spiatočné lístky do Innsbrucku s tým, že musíme ísť o deň skôr a nazad ísť o deň neskôr. Tým pádom nám bolo treba aj ubytko. Našli sme dáke 2 penzióny a zarezervovali v nich miesta. Z blavy sme odchádzali pred 10:00 a prestupovali vo Viedni po presune na Westbahnhof. Mali sme kopec času, tak sme to hneď využili a kúpili perfektné tvarohové koláče. Nahodili bajky do vlaku a pokecali so sprievodcom (neviem čo hovoril, nerozumel som mu nič " title=". Do kupéčka sa k nám vtierkli aj dve ženy, tiež cyklistky, ale na elektrobajkoch. Vraj idú dakam do Verony a potom sa vyvezú busom na dáky kopec, odkiaľ sa spustia dole. Dlho sme si ale nepokecali, lebo sa pokazila elekrika vo vozni a tieto hypermoderné vozne sú potom ako skleník. Ani okno tam nie je, žeby sa dalo vyvetrať. Presunuli sme sa teda do iného, kde šla klíma. Vyjedli sme čo sa dalo. Saki sa konečne dozvedel, kam sme ho to vlastne vytiahli a čo všetko ho čaká. Len niečo mrmlal, že on zahynie a potom sa vyvalil na sedadlá a chcel ísť domov " title=". V Innsbrucku sme ešte doplnili vodu a vyrazili smer Steinbach. Relatívne mierne stúpanie celých 30km popri dialnici. Teta Róza nás očakávala, že prídeme do 8mej, ale mali sme ešte čas, tak sme sadli do reštiky na večeru. Saki vystresoval všetkých čašníkov, lebo chcel, aby mu preložili že čo sú to tie tirolské špeciality čo majú v menu. Nakoniec nám poslali čašníčku, ktorá bola Slovenka a tá mu konečne povedala, čo je čo. Rovno si dal 2 porcie " title=". Tete Róze sme zavolali, aby nestresovala, že dojdeme až o 9tej, že ešte sa napchávame " title=" . Tu sme sa mali odpojiť z cesty kúsok nabok asi 150m na mape od cesty. Kúsok znamenal, že cca 250 výškových. Nakoniec z toho bolo 350 na 5km aj keď prvý a posledný bola rovinka. Stred bolo cca 2,5km stúpanie, ktoré bolo medzi 10 až 15%. Úplne hore bol iný penzion, kde som sa opýtal pre istotu na cestu, lebo tam boli križovatky a aby sme náhodou nezbehli zbytočne dole a potom nešlapali zas hore. Tesne po 9tej sme dorazili k tete, ktorá nás rýchlo ubytovala, doniesla pivo a zaželala dobrú noc. Ľahli sme spať, zajtra nás čaká ťažký deň.

Štatistika:

https://www.endomondo.com/workouts/363045673/4252632

Deň 2 - furt ideme len z kopca

Ráno sme nabehli prví na raňajky hneď o 8mej. Teta Róza poprinášala kadejaké salámy, šunky, syry, vajíčka atď. V jedálni sme aj zistili, že to je lyžiarka a má tam vystavených kopec medajlí " title=". No nezdá sa teta. O 9tej sme vypadli a hneď aj zablúdili " title=". Ale garmin našiel skratku, aj keď to bolo dole štrkovou cestou s 30% klesaním, kde bol problém ísť peši nie to ešte na cesťáku. Keď sme sa napojili na hlavnú, tak to už bola pohodka. Hneď za hranicami sa objavila perfektná cyklocesta do vipitena. Ako sme neskôr zistili, tak to bola pôvodne železnica. Dokonca keď sme vošli do tunela, tak sa automaticky rozsvietili svetlá, fajne to prerobili. Ale asi až tak fajne nie, lebo mostíky nechali drevené a na jednom som schytal defekt " title=". Ďalej sme šli ako prišlo. Raz po hlavnej, raz po cyklo. Dakde za Brixenom sa už dalo len po hlavnej, lebo cyklo bola štrková. Tu bola aj dosť zúrivá premávka. Samé autá a kamióny. Obed sme dali len suchú stravu z Lídla. Po 70km z kopca, keď sme sklesali asi na 550mnm sme konečne začali stúpať. Vrchol mal byť Passo Gardena 2130mnm, takže nás čakala riadna makačka. Embe ešte k tomu mal nejaké problémy so žalúdkom a chrbom, takže sa nám časový sklz nabaľoval " title=" . Aj napriek tomu sme boli okolo 19:45 na Gardene. Bolo 8°C a pofukoval svieži vietor. Ešte že je tam bufet, tak sme dali čaj a šup dole do Colfosca do kempu, kde už čakal Miro s našimi vecami - stan, karimatky, spacáky. Rýchlo sme postavili stan, dali sprchu a utekali do reštiky nech nám ešte dačo stihnú uvariť. Kus sme to prehnali s jedlom, lebo čašníčka stresovala, že rýchlo rýchlo lebo zavrú kuchyňu, tak sme si dali po 2 hlavné jedlá " title=". Ledva sme to dorazili a po peknom dni, ked sme šli väčšinou z kopca, ale nastúpali cez 2000m zaľahli späť.

Štatistika:

https://www.endomondo.com/workouts/363046308/4252632

Deň 3 - kto nebude vládať, vráti sa k autu

Ráno sme sa vykopali zo stanu okolo 7mej. Skočil som kúpiť jedlo a naraňajkoval sa. Embe so Sakim sa tvárili, že ostávajú v kempe, tak ja som sa pridal k druhej skupine, ktorá to mala namierené k Lago di Fedaia. Dáke jazierko na kopci sme mali ísť obzerať. Plán bol taký, že zaparkujeme na Passo Sella a odtiaľ skočíme k jazierku, a kto nebude vládať sa vráti k autu, a kto bude vládať to dá dookola cez Arabbu až do kempu. Už po výstupe k jazierku ale bolo jasné, že výpočty zlyhali a návrat k autu by bol náročnejší ako ísť dookola " title=". Keď sme zo Selly sklesali cez 800m " title=". Pri jazierku sa všetci fotili asi 20 minút. Ja som si radšej šiel dať pivo " title=". Ostatní mi medzičasom zdrhli, ale v klesaní mali defekt, tak som ich dobehol. A aj keby nie, tak navigáciu som mal len ja " title=". Dole v dedine sme zastali na pivo a tu som si dal moje jediné jedlo cez deň - toustík " title=". Toto mi asi zachránilo život, lebo inak by som dostal hlaďák. Ešte sme pár metrov sklesali a čakal nás 700m výstup. Začiatok bol prudký cca 8% v priemere, ale vyštverali sme sa. Potom to bolo asi 10km do Arabby. Už som videl všetkých svätých a šla na mňa dehydratácia, ale dorazili sme to do Arabby a sadli na pivo s colou. Medzičasom došiel Miro autom pre odpadlíkov, ktorým sa nechcelo šliapať záverečný kopec. Dvaja to šli a ostatní autom. Ja som dopil pivo a vyrazil do kopca. V podastate som spravil dobre, lebo cestou dole mi prdol plášť a navrela tam hrča na dve strany. Kebyže sa mi to stane o deň neskôr dakde počas Sella rondy tak som nahratý " title=". Po návrate do kempu ma Miro vzal autom a pobehali sme obchody v okolí a zohnali nové plášte. Síce 85 eur za dva kusy, ale nejde o too " title=". Ráno ich prehodím a možem bajkovať ďalej. Večer ešte došli ďalší traja a rozložili si dva stany dokopy možno pre 10 ľudí " title=". Bude im tam dobrá kosa v noci " title=". Na dobrú noc sme ešte dali drienkovicu a inú icu a šli spať...

Štatistika:

https://www.endomondo.com/workouts/363047226/4252632

Den 4 - teta ja Vám pomôžem

Dnes bol ten veľký deň, kôli ktorému sme sa sem trepali. Aj keď asi najľahší v porovnaní s ostatnými " title=". Ráno som ešte musel prehodiť plášte, lebo večer sa mi ani za svet nechcelo. Dačo sme zjedli a nejak 9:30 vyrazili do Davu. Cesty plné cyklistov od nevidím do nevidím. Človek sa ľahko vyhecuje a nezosadne z toho bajku aj keď by už chcel, ale tak keď ťa babka s nákupom obehne, tak sa nenecháš zahanbiť a pridáš " title=". Prvých 600 výškových na Gardenu (2130mnm) sme dali hravo a hore spravili vrcholovú fotku a čakali sa. Zjazd dole šiel po odvrátenej strane a tam bola riadna kosa ba aj sneh. Zišli sme dole len dáko 250m a začali stúpať na Sellu. Celé stúpanie malo asi 350 výškových do 2240mnm. Aj sme postretávali nejakých Slovákov z Popradu. Keď mi Embe volal a zvonil mi fón, že "nebolo by odveci, dať si jedno poldeci" tak vedľa dakto sa opýtal či slováci " title=". Raz darmo, Slováci sa nestratia " title=". Hore sme zháňali vodu, fotili sa a dlho vegetili. Nasledoval zase zjazd a zišli sme po odbočku na Passo Pordoi asi 400 výškových. Cesta na Pordoi sa mi najviac páči, lebo pri vrchu sú perfektné serpentíny z oboch strán. Tu ma obehla dáka tetka s barlami... no mám dosť. Tak aspoň pri vrchu som nahodil finiš a dorútil sa hore asi 20km/h a všetkých obiehal " title=". Nech si tí hore myslia, že som to tak išiel celé " title=". Hore sme zas dali vrcholovku (2241mnm), ale potom sme sa dáko potratili a do Arabby došli osobitne (cca 650m klesanie). Saki cestou dole zastavil pri staršej tete s defektom, že jej ho opraví. Teta celá natešená volala mužovi, že nemusí ísť pre ňu autom, že jej už opravujú defekt " title=". Aj tak by musela ísť dole peši, lebo boli cesty pre autá uzavreté. Ešte núkala sakimu €10 za ochotu, ale Saki mal svoju dušu deravú, tak keď jej to nafúkal, tak to hneď spľaslo " title=". Tak radšej sadol na bajk a zdrhol " title=". Teta ostala hore bez odvozu, s defektom a ešte ju aj tá oprava zdržala o dalšiu polhodinu " title=". V Arabbe sme dali obed a medzičasom už pustili aj autá a už motorkári zaprdeli celú cestu výfukmi... Ach jaj. Z Arabby bol už ale len 250m výstup na campolongo 1860mnm, kde celý čas pred nami šla tá s tými barlami. Makáme jak fredky a nie a nie ju dobehnúť. Nakoniec na posledných 200m som zašpurtoval a dobehol ju. Tá “potvora” mala elektrobike... Po zjazde do Corvary (cca 300 výškových) som ešte šiel do bikového obchodu kúpiť košík na flašu, lebo som další urval " title=". Tesne pred kempom sme ešte sadli na zmrzku. Tam sme vlastne došli na to, že my sme pôvodne šli na zmrzku, len tým že boli cesty dovolené len v jednom smere, tak sme museli dať celý okruh 53km a 1600 výškových " title=". Večer ešte rýchlovka do pizzérie a reku ideme spať. Kým som ale bol na wécku, tak sa pustil lejak a kedže sme v stane traja, tak veci boli len pod strieškou a zatekalo k ruksakom. Tak ešte sme narvali ruksaky do iného stanu, kde bol jeden človek v stane pre 5tich " title=". Potom už len rýchlo spať, ráno vyrážame skratkou domov " title="

Štatistika:

https://www.endomondo.com/workouts/363066785/4252632

Deň 5 - poďme skratkou

V noci intenzívne pršalo a ruksaky, ktoré sme mali v druhom stane boli asi viac mokré, ako keby sme ich nechali u nás pod strieškou. Totiž ten stan mal takú zvýšenú predsienku, aby tam nešla voda, ale kedže to blbo postavili tak tam voda tiekla rovno a nešla von " title=". Čo bolo horšie, tak cez noc mi dáky pes, alebo čo urval tašku s jedlom, ešte že víno a košík na flašu tam nechal. Tak ráno som musel rýchlo baliť a potom utekať do obchodu 100 výškových metrov na nákup, aby som to mohol poslať domov autom. Chalani vyrážali kus po 9tej, my sme ešte dojedli a vydali sa skratkou. Že reku nepojdeme na Gardenu to je vysoko a ani úplne dole cez Badiu, lebo tam je veľa tunelov. Začínalo to dobre. Od kempu sme klesali, ale keď sme klesali už dáko 15km začínal som tušiť, že dačo nebude dobre " title=". Zišli sme asi 450 výškových na cca 1100 a odbočili doľava skratkou do Brixenu. Hneď z kraja nás čakalo cca 10-11% stúpanie. Keď sa to zjemnilo na 9% tak sme boli happy " title=". Pamätal som si, že na grafe boli 3 kopce cca rovnaké. Po 400 výškových sme kus klesli a zas vystúpali do dediny. Tu sme sadli do reštiky na apfelšorle " title=". Kukli sme narýchlo do mapy a že tam sa to dakde motá okolo 1600m, tak že ešte takých 100 a to bude ten druhy kopec. Tak sme vyrazili s nadšením hore. Naše nadšenie spľaslo už pri konci dediny, kde bola prvá 15% stena. To už kto staval tú dedinu, že pri kostole dá 15% stupák " title=". Nasledovali asi 4km so sklonom málo kedy pod 10%. Nakoniec sme sa vyštverali až do 1987mnm na passo delle erbe. No úžas " title=". Aj keď tých 13m tam už mohli dorobiť. Kúsok vyššie ale bola chata s grilom, tak sme šli tam na obed. Takže tých 2000 hádam aj bolo. Varili výborne, len tie ceny... €4 za colu je trocha dosť. Potom reku už ideme len z kopca... No určite, po chvíli zjazdovania sme zas začali stúpat. Aj keď len tak 100m. Reku to bude ten tretí a už len dole. Zase chyba " title=". Po chvíli sme znovu stúpali, tentokrát fakt na posledný kopec. Už sme mali vyše 1200 výškových a furt boli vo výške nejak 1700mnm. Brixen bol nejak 500 " title=". Tak sme sa tešili, ako nás budu brutálne bolieť ruky od brzdenia. Naveľa, s pár prestávkami sme konečne zišli dole. Ráfiky žeravé... Začínalo popŕchať a bolo príšerne dusno. Išla búrka a tak sme rýchlo fičali na stanicu. Odviezli sme sa do vipitena, ubytovali sa na penzióne a vyrazili hodovať do mesta. V Hubertusovi piekli výbornú pizzu, dal som si takú s 12timi prísadami " title=". Viac nebolo " title=". Nakoniec sme si ešte dali nejaké zákusky čo sme nedokázali preložiť, že čo to môže byť - semifreddo a tartuffo afogatto " title=". Nevieme čo to bolo ale dobré to bolo " title=". Ešte sme mrkli na penzióne film na telke cez Sakiho mobil a zaľahli. Ráno ak bude pršať, tak budeme mať veselo. Dnešná skratka z kempu dole mala len 1300 výškových a 2500 klesanie " title="

Štatistika:

https://www.endomondo.com/workouts/363067205/4252632

Deň 6 - návrat do reality

Ráno sme si dali spraviť raňajky na 7mu, aby sme mohli čím skôr vyraziť. Ešte pred raňajkami to vyzeralo vonku v pohode, ale keď sme dojedli a začali sa obliekať, tak začalo pršať. Chvíľu sme rozmýšľali či ideme bajkom, alebo znovu vlakom. Po dákej polhodke prestalo pršať a dokonca vykuklo slnko. Vyrazili sme teda na bajkoch, že hore kopcom sa aj tak zahrejeme a smerom dole ak bude pršať tak už sa nebudeme hnať na cesťákoch zbytočne, ale pôjdeme radšej vlakom. V podstate sme to akurát vystihli, lebo keď sme prišli na hranicu tak začínalo poprchávať. Zviezli sme sa vlakom do Innsbrucku a tam už celkom slušne lialo. Tu sme mali asi 2h času, tak sme niečo zohnali pod zub a čakali na vlak. Potom vo vlaku sme terorizovali cestujúcich v kupéčku rôznymi vôňami z týždeň nepratého cyklooblečka " title=". Jak na potvoru nám zase dáko blbla klíma, takže vône boli o to intenzívnejšie... To sú tie hypermoderné vlaky, kde neni ani okno čo by sa dalo otvoriť, keď nejde klíma... Vo Viedni sme prestúpili na vlak do petržky a potom uz len zo stanice domov. Tu sme hneď vytriezveli, lebo toľko dier čo sme na tých 2km domov trafili, tak toľko ich nebolo za celý čas v Taliansku " title="
Štatistika:

https://www.endomondo.com/workouts/363067535/4252632

Celkovo sme prešli 389km priemernou rýchlosťou 16.7km/h a nastúpali 7943m.

Fotky z celého výletu sú tu: https://picasaweb.google.com/capiak/SellaRondaBikeDay2014?authuser=0&feat=directlink
Videá z nedeľnej sella rondy podelené podľa stúpania na jednotlivé kopce:
Passo Gardena: http://youtu.be/hGmQFBnsBiE
Passo Sella: http://youtu.be/LR2Y34_zkqw
Passo Pordoi: http://youtu.be/N5tvca5JlkE
Passo Campolongo: http://youtu.be/uPqAr2Ni598
Stavanie stanu: http://youtu.be/jnSCTV-RCOE

Ak by niekoho zaujímal zoznam vecí, čo som bral so sebou tak tu je:

Základné veci:

Prioblečenie:

Kozmetika:

Večerná róba:

Stravovanie:

Cyklopríslušenstvo:

elektronika:

Autom sme poslali: