Reportáž: Svijany Snežnický MTB maratón

Uplynulú sobotu sa na Kysuciach konal prvý ročník nového MTB maratónu. Centrom maratónu je obec Snežnica a trasy s dĺžkami 18 a 36 kilometrov vedú južnou časťou Kysuckej vrchoviny. Na prvý pohľad krátku kilometráž ale celkom kvalitne vynahradí fyzická a technická náročnosť jednotlivých tratí.

Keďže obec Snežnica sa nachádza len necelých 10 kilometrov od Žiliny, tak trate maratónu sú vlastne domáce pre nás bajkerov zo Žiliny a okolia.
Veľkým strašiakom tohto maratónu bolo dlhšiu dobu počasie. Správy od kamarátov, ktorí si boli prejsť trasu maratónu neveštili nič dobré, keďže intenzívne zrážky z posledných týždňov v kombinácii s ťažbou dreva sa dosť negatívne podpísali pod stav trate na niektorých úsekoch. Na tento rok neuveriteľná séria 6 dní bez zrážok pred maratónom situáciu nakoniec zachránila a blatové galeje v kysuckých kopcoch sa nekonali, aj keď do cieľa čistý neprišiel určite nikto .


Do Snežnice som ráno pred maratónom vyrazil na bicykli, keďže to mám z domu asi len pol hodinu jazdy. Prezentáciu za mňa vybavil kamarát, takže mi stačilo len nahodiť štartové číslo a počkať pár minút do štartu. Štartový výstrel zaznel o 10 hodine a pelotón s cca. 130 cyklistami vyrazil v ústrety 36 km dlhej trati. Úvodné kilometre sa išli za doprovodným vozidlom ešte voľne, ale akonáhle sme opustili obec, začali sme ostro pretekať. V úvodnom dlhšom stúpaní som sa usadil tesne za čelom pretekov zhruba na 6. mieste za kolegom z tímu Tomášom. Spolu sme uzavreli aj prvú kratšiu slučku, ktorá končila kamenistým zjazdom do priestoru štartu pri futbalovom ihrisku v Snežnici. V tomto zjazde mi raz ráfik pekne zazvonil na jednom z odvodňovacích žľabov, ale moje USTčka to bez problémov zvládli a bez defektu som mohol pokračovať ďalej.


Hneď po zjazde nasledovala prvá z viacerých prudkých „stojok“ na trati. Konkrétne túto prvú vraj v sedle zvládla asi len desiatka bajkerov. Ďalšia stojka nad Radoľou bola doplnená aj vtipnou ceduľkou „Spomaľ, ideš moc rýchlo“ . Z Radole sme začali stúpať asfaltkou do lyžiarskeho strediska na Ostrom. V dlhších rovnejších úsekoch som naposledy zazrel čelo pretekov, ktoré sa mi pomaly vzďaľovalo. Na Ostrom sme sa napojili na zvážnicu, na ktorej bolo viacero blatiských úsekov. Pri obchádzaní jednej z mnohých mlák sa mi podarilo hodiť aj ukážkového tigra. Našťastie som si to ustlal do kríkov naľavo a nie do bažiny na druhej strane. Na tejto zvážnici som na jednej križovatke chvíľku váhal ako ďalej, oproti sa vracali dvaja ďalší jazdci, ktorí si tiež neboli istý smerom ako pokračovať. Nakoniec sme si ale značenie všimli a pokračovali správne. Takéto šťastie ale nemali vedúci dvaja pretekári, ktorí odbočili zle a vyradili sa tak z boja o medaile.



Od kaplnky nad Vadičovom sme zamierili po lúkach smerom do Zástrania. V ostrejších stúpaniach sa mi začali objavovať náznaky kŕčov, ktoré sa naplno prejavili pri krátkej ale prudkej stojke na Malý Straník. Posledných 10 kilometrov som už kvôli kŕčom musel zvoľniť. V pokojnejšom tempe som sa dostal opäť až nad Snežnicu a rýchlym zjazdom som dorazil až do dediny do cieľovej „rovinky“. A práve cieľová rovinka je na Svijanoch nezabudnuteľná. Záverečných 300 metrov má priemerný sklon takmer 20% a najprudšia pasáž má podľa organizátorov až 28%. Týchto posledných 300 metrov som si „užil“ veru parádne. Pri každom šliapnutí do pedálov som bojoval s kŕčmi. Navyše sa na mňa začal zozadu doťahovať bajker jazdiaci jedno miesto za mnou. Posledných 100 metrov som teda ešte zabojoval a miesto si tesne udržal. Takmer po 2 hodinách som preťal cieľovú pásku na konečnom 5. mieste v mojej kategórii.


Víťazom na 36 kilometrovej trati sa stal Ľubor Grigorescu pred Ľubomírom Ondrušom (HC Vedora) a Tomášom Mravcom (Divina Racing Team). Medzi ženami na tejto trati zvíťazila Verona Šovčíková. Na kratšej trati dominoval medzi mužmi Richard Zaprihač (Divina Racing Team) a medzi ženami zvíťazila Marcela Medveďová.

Napriek tomu, že sa v Snežnici konal len prvý ročník maratónu, organizátorom toho nemožno veľa vytknúť. Trať bola veľmi zaujímavá a jazdivá, pre hobbíkov ale určite veľmi náročná. Do budúceho roku by som možno ešte skúsil do trasy zakomponovať aj výľšap na Straník. Určite si tento maratón dopíšem ku ostatným domácim akciám do môjho budúcosezónneho maratónskeho kalendára.