Cez Javorníky na Beskydy

Veľmi pekne spracovaná trasa s fotografiami od Joža si zaslúži aj miesto na titulke, tak tu je máte...

Povrch : všetko
Dížka : 93 km
Výškové metre : 1533
Náročnosť : vyššia
Autor : Jožo
Kraj : Žilinský

---

Popis: Zo začiatku je trasa totožná s trasou už uvedenou (Robo : "Hrebeňovka
Javorníky"). Začíname ako ináč v Žiline, odkiaľ sa cez Budatín po asfaltke
vydáme cez Považský Chlmec smerom na Bytču. Tam až nejdeme, ale odbočíme
podľa tabule smer Divinka-Divina. Na konci konci Diviny je rázcestie s
turistickým rozdeľovníkom "Hucerovci". Odtialto ideme po turistickej žltej
plynulým stúpaním cca 15 minút do Sedla pod Ráztokou (obr. 1). Od sedla
ideme po modrej smer Ráztoka (fakt tá tabuľa tam nie je). Je to skoro
brutálne tlačenie cca 15 - 20 minút, kde ak sa mi podarilo v kuse tlačiť
bike cca 10 metrov, tak computer ukázal stúpanie 30 % ! Čo 2 - 3 kroky tak
nabehol 1 výškový meter ! V súčasnosti sú tam cez turistický chodník
popadané stromy z víchrice (november 2004 - viď Tatry), takže je to ešte aj
rozcvička na podliezanie, preliezanie a obchádzanie. Musím súhlasiť s Robom,
že akonáhle znovu usadneme do sedla, chodník sa bude príjemne vlniť
striedavo cez les, lúky a celkovo pohoda. Pri Kazíckej Kýčere 870 m.n.m.
(obr. 2 ) sa už hojdáme po hrebeni vo výške 840-880 m.n.m. Cez lesík už nie
je taká pohoda, akú uviedol Robo, pretože časť turistickej trasy je zničená
po určite nelegálnom výrube lesa. Proste na niektorých miestach je to
katastrofa a bike musíme len prenášať. Keď sa vyhrabeme z toho
bahnovo-rozoraného terénu, spustíme sa už po kombinácii šotoliny a lesnej
cesty do Sedla pod Grapou 800 m.n.m. (obr.3). Na tomto turistickom
rozdeľovníku máme info Semeteš - 2h.50min po červenej. Pod nami je asi cca 7
chálúp a vola sa to osada Mračkovci. Stačí zbehnúť po červenej nadol 100
metrov a medzi chalupami začína normálnejšia cesta, kde sú pri chalupách
zaparkované aj bežné osobné autá. My však sa držíme červenej a pokračujeme
po lesnej ceste "zušľachtenej ako obyčajne" lesnými mechanizmami, čo vláčili
drevo. Takýto stav je skoro až ku turistickému rozdeľovníku Nad Vrchriekou
749 m.n.m. Tu začína najkrajšia lesná časť trasy, trocha strmším stúpaním
10-13% cca 200 metrov po lesnej ceste sa dostaneme na krásne lúky (obr. 4) a
k turistickému rozdeľovníku Nad Cisárikovcami 820 m.n.m. My však ostávame
verní červernej turistickej značke a pred nami asi vo vzdialenosti 300
metrov sa vypína kamenná turistická výhliadka v tvare veľkej kaplnky. Toto
si nemôžeme dať ujsť (obr. 5). Je tu nádherný výhľad na Čechy, Poľsko a našu
Slovač, stačí sa zorientovať podľa turistickej mapy č. 109 Javorníky. Poniže
výhliadky asi cca 200 metrov po červenej je malá kaplnka s lavicami na
sedenie, veľmi dobré miesto na zaslúžený oddych a posilnenie nielen ducha.
Zásoby vody dochádzajú, najbližšia možnosť občerstvenia je buď pred
Bielovcami pri chalupách (prameň), alebo v krčme na Semeteši (otvárajú vždy
od 13.00 hod.). Na Semeteš je to ešte cca 7 km, ale po perfektnom horskom
teréne s klesaním až do 730 m.n.m. a len veľmi mierným stúpaním. Zrazu
vyjdeme z lesa a ocitneme sa medzi krásne renovovanými chalupami, všade
počuť len český jazyk, aj terénne vozidlá pri chalupách majú výlučne české
ŠPZ (obr. 6). Absolvujeme ešte krátky cca 100 metrový výšľap a cez lesík sa
spúšťame k turistickému rozdeľovníku Bielovci 745m.n.m.(obr. 7). Tu sa nám
už prihovára naša stará známa červena značka a oznamuje Semeteš 0:15 min.
Vyrážame po smerovníku s vidinou čapovaného oroseného a doplnenia zásob
tekutín. Zbiehame po lúke ale zrazu sa stratila červená (ináč celá trasa je
nanovo preznačená ó vďaka Vám tí, ktorí túto záslužnú činnosť vykonávate...)
a pred nami tri cesty !. Zastaneme, pohľad do mapy a typujeme - ani naľavo,
ani napravo, ale skúšame rovno dole kopcom. Skúšame správne lebo asi po 500
m zjazde sa zrazu objavuje červená značka a vychádzame na šotolinový padák
medzi chalupy na Semeteš. Krčma je otvorená, sme zachránení !. Po opätovnom
posilnení ducha i tela pokračujeme po červenej značke do protisvahu oproti
krčme. Je to len asi 500 m stúpanie po asfaltke, ale cesta z počiatočných 10
% stúpania rastie až na 24 %. Klobúk dole pred tým, kto po absolvovaní tejto
celej trasy nezosadne z biku. My radšej tlačíme. V lesíku nasadneme do
sediel a spúšťame sa k turistickému rozdeľovníku Solíkovci. Červená značka
nás informuje : Vrchrieka 0:45 min. Pustíme sa dole krátkym úsekom okolo
chalúp po kamenistej ceste. Znova si vychutnávame perfektný horský terén pre
biky, krátky stupák cez lesík a už sme medzi domami vo Vrchrieke. Tu
odbočíme z červenej značky do prava - napájame sa na novú asfaltovú cestu.
Niečo nezvyčajné vo výške 750 m.n.m. v osade s pár domami. Asfaltka klesá
prudko nadol a zrazu nový asfaltový povrvh končí a pokračuje starý klasický
s mnohými výtlkmi. Stále klesáme. Pred prvými domami vo Vysokej nad Kysucou
ale pozor ! Prechádza sa cez železničné priecestie bez signalizácie. Koľaje
sme zaregistrovali až keď sme ich v tej rýchlosti preleteli. Vlak tam
naozaj premáva( na ceste späť sme ho videli ísť po trati). Za koľajami po
100 m prichádzame na hlavnú cestu vo Vysokej nad Kysucou. Tu odbočíme doľava
šliapeme po slušnej asfaltke na koniec dediny. Za ďaľším železničným
priecestím je rovinka a na jej konci smerova tabuľa nás navedie na smer
doprava - Vyšný Kelčov opäť cez železničné priecestie. Cesta stúpa plynule v
rozsahu 3% - 5 %. Pri veľkom kamenom kostole sa dočasne napájame na červenú
turistickú značku, až prichádzame na konečnú. Nedá sa zablúdiť, je to jediné
miesto s možnosťou otočenia sa autobusu. My odbočujeme doľava po úzkej
asfaltke (červená značka pokračuje rovno do osady Zátoka a potom do Korne) a
začína sa ďaľší parádny výšľap. Stúpanie je stále v rozsahu 17% - 20%.
Míňame poslednú chalupu po pravej strane , ešte približne 100 m a zrazu
vrchol - hranica s ČR. Je to sedlo Hluchanka. Priam nás fascinujú v ceste
osadene "papuče" na českej strane, to asi aby zabraňovali "prieniku
nepriateľských živlov" na zvrchované územie ČR (obr. 8)" title="8). Vyjazdená lúka
okolo týchto "zátarasov" jasne dokumentuje, že úmysel živlov bol 100%
zmarený (obr. 9). Po zaslúženom oddychu sa po tej istej trase vraciame až na
Semeteš. Odtiaľ však už pokračujeme po ceste cez Veľké Rovne na výpadovku
Bytča - Žilina. Toto už nie je zaujímavé, takže len pre orientáciu cez
Kotešovú, Svederník, Marček, Považský Chlmec šliapeme a už sme v Žiline.
Trasu sme absolvovali 24.9.2005 od 09.15 do 19.00 hod., fotky sú z
mobilu Sony D750

---