Biky fóristov: Canyon Spectral AL 8.0 EX

Po rokoch nastal čas na zmenu. Môj zadok dlhé roky spoznával stredovek a povedal dosť. Kúpa nového biku je vždy veda, takáto chvíľa predsa len neprichádza často. Každá skúsenosť vtedy môže pomôcť, tak možno nejakú hodnotu prinesú aj tie moje.

Piešťany sú krásne mesto, je to predsa moje rodné mesto. A nielen to, hneď za chrbtom sú pri nich krásne hory, v ktorých sa cítim viac ako doma. Trávim tu väčšinu výjazdov. Ak sa mi podarí sezóna, najazdím asi 3 500 kilometrov a každý výjazd znamená približne 800 – 1 500 nastúpaných metrov. Teda znamenal. Pri dvoch deťoch tento pekný štandard prudko klesol.

Zmena je život

Skoro 10 rokov strávených na hardtaili malo svoje čaro, s GT Avalanche som prežil pekné časy, no volanie celoodpruženého biku za posledné obdobie naberalo na sile. Zvýšiť rýchlosť a zábavu smerom z kopca, ale nezabudnúť, že naň treba najskôr vyšliapať. Hľadám teda niečo so zdvihmi okolo 140 mm, s jazdivou geometriou a súčasne určitým potenciálom pri jazde dole kopcom. Vyjadrenia typu „nemaj strach, hore budeš za chvíľu a dole si to neporovnateľne užiješ“ ma postupom času presvedčili. A môžem ich len potvrdiť.

Po období mojich nekonečných špekulácií sa rozhodujem pre Canyon Spectral. Chcel som hliník, ideálne v lesklej striebornej, RockShox a Shimano, asi nostalgia za GT-čkom. Nakoniec to ale skončilo trochu inak a objednávam Spectral AL 8.0 EX vo veľkosti L (mám 183 cm) na SRAM-e zo zadným tlmičom Cane Creek. Pike a jednoprevodník ma zlomili, nehovoriac o bezfarebnej povrchovej úprave rámu - mňam. V konkurencii GT Sensor, Commencal Meta a Kona Process 134 to u mňa vyhral. Ale len tesne za Commencalom.

Priebeh vybavovania objednávky

2.4.2016 objednávam bike skladom a v ten istý deň uhrádzam. Následne bombardujem zástupcov Canyon ČR/SR a píšem do centrály. Chcem ho mať čo najskôr a trochu mám predstavu, ako to môže v dnešnej dobe dopadnúť, keď je človek ticho. Objednávka potvrdená, no chýbala mi dôležitá informácia o potvrdení platby zo strany Canyonu. Od objednávky po doručenie ubehlo 11 dní vrátane dvoch víkendov. To ujde.

Je konečne doma

Montáž a nastavenie mi zabralo trochu viac času, kým som sa trochu zorientoval čo a ako. Predsa len, veci tu už zďaleka nefungujú tak, ako som bol zvyknutý. Starosti mi narobila napríklad teleskopická sedlovka, ktorá po dotiahnutí na predpísaný moment v určitej fáze vysunutia zadŕhala a nešla do plného zdvihu. Utiahnutie na menší moment problém vyriešilo. Biky išli technologicky riadne nahor, radosť pozrieť na množstvo zaujímavých riešení, ktoré dokážu dnes ponúknuť. Na záver ešte primitívne váženie na osobnej váhe – 13,2 kila vrátane pedálov Crankbrothers Eggbeater a tachometra.

Po 2 000 km

Hore kopcom

Po niekoľkých stovkách kilometrov mi je jedna vec jasná. Spectral mi skutočne sadol. Posed je kratší a šliape sa viac pod seba ako na starom biku, ale po pár výjazdoch sa cítim ako doma. Rovné asfaltové úseky nie sú trápením, ale prirodzene mu tak nejak nesedia – dá sa však s prehľadom šliapať 22 – 30 km/h podľa smeru vetra. Pri podobných presunoch najčastejšie používam druhý najťažší prevod, prípadne najťažší.

Akonáhle cesta predo mnou začne stúpať, vtedy veci začnú dávať zmysel. Strmé výšľapy si vyslovene užívam, predné koleso prilepené k zemi a trakcia zadného kolesa na nerovnostiach v technickejších pasážach je v porovnaní s HT-čkom prechádzka ružovou záhradou. Tlmič Cane Creek DB Inline má 2 režimy – Open a Trail a ponúka množstvo nastavení - pomalú a rýchlu kompresiu, ako aj pomalý a rýchly odskok, ktoré by mali byť nezávislé. K tlmiču bola pribalená informácia o vhodnom nastavení práve na Spectral (toto majú v Cane Creek-u vymyslené veľmi dobre, pretože na ich stránke je možné nájsť vhodné nastavenia ich vlastných tlmičov na množstvo bikov), z ktorého vychádzam, no postupom času ho troška mením hlavne na pomalej a rýchlej kompresii, inak sa držím prakticky štandardu daného Cane Creek-om s trocha menším SAG-om. Ktovie, čo by na to povedal človek, ktorý sa v tom skutočne vyzná. No nič, tvárim sa, že mi to vyhovuje. Pokiaľ nejdem dlhší a najmä strmší výšľap, nechávam tlmič otvorený a pohupovanie zadnej stavby nie je nijak výrazné. V režime Trail „zadok“ stuhne a šliape sa vyslovene fajnovo, no odozva a efektivita pevného odpruženia tu logicky nie je. Na druhej strane, trakcia v kamenistých a koreňových pasážach je výborná a veľa vecí sa dá ušliapať v sedle, pokiaľ na to teda sily stačia. Je možné držať slušné tempo a každé stúpanie je veľká radosť.

Na začiatku som mal obavy z jednoprevodníka, rozsahu, či to ušliapem a všetky tieto veci okolo. No a na x-placku by som sa z odstupom času už dobrovoľne nevrátil. Rozsah kombinácie 32z prevodníka a kazety 10-42 na seba krásne nadväzuje a ak si uvedomím, že na starom biku bola kombinácia trojplacky 22-32-44 a kazety 11-32, kde som využíval na každej placke 4-5 prevodov, rozsah sa znížil z teoretických 12 až 15 (pričom dva najťažšie prevody boli využívané skutočne okrajovo) na jedenásť prevodov v plynulej postupnosti v prípade jednoprevodníka. Najľahší prevod je ťažší ako predošlý, no zaraďujem ho minimálne – Považský Inovec nie je prudký ako niektoré severnejšie, respektíve východnejšie slovenské pohoria, ale tiež vie ponúknuť miesta, kde si je treba trošku viac odpľuvať. Systém je tichý a reťaz drží na zuboch ukážkovo, radenie mimoriadne presné – cvak-cvak-cvak, padá to tam ako po masle. Pozitívne je, že o niečo ťažšie „najľahšie“ prevody sú motiváciou na sebe makať a viac potiahnuť. Nohy sa musia prispôsobiť a vcelku sa im to darí.

Po 1 250 kilometroch bola reťaz KMC X11-93 vytiahnutá na 132,6 mm – radšej som ju vymenil. Nasledovná SRAM PC X1 vydržala len 750 km a natiahla sa na 132,7 mm. Na druhej reťazi som však prvú stovku kilometrov jazdil za zvláštneho škripotu, pravdepodobne od prevodníka, ktorý neskôr zmizol. Pri tretej sa k šripotu pridalo občasné strelenie reťaze pod silnejším záberom na 12-zubovom pastorku, ktorý nevyzerá byť v najlepšej kondícii, pričom do hory to mám väčšinou okolo 5 kilometrov a používam ho prakticky len ako dojazdový, respektíve odjazdový. Ostatné pastorky sú na tom vizuálne dobre. Vyzerá to tak, že treťou reťazou dorazím prevodník aj kazetu, čo bude niekde okolo 3 000 km. Uvediem príklady – SRAM odporúča výmenu pri natiahnutí 0,8% (a súčasne výmenu prevodníka a kazety – veľmi vtipné!), čo je na meranej vzdialenosti 132,2 mm až 133,25 mm, mierka reťaze Park Tool má ciachovanie min 0,5% - to znamená - natiahnutie niečo viac ako 132,8. Nemám pocit, že by som niečo zanedbal, avšak realita hovorí jasne. Vymeniť reťaz treba skôr.

Systém 1x11 má svoje obrovské čaro z funkčného pohľadu, problém mám však so životnosťou. SRAM ale robí aj oceľové prevodníky za veľmi zaujímavé ceny okolo 14 € s požadovanou roztečou s tým, že na Direct Mount úchyt kľúk je treba dokúpiť unášač pre montáž 30, respektíve 32-zubového prevodníka – po dorazení aktuálneho setupu skúsim túto kombináciu s najlacnejšou, plne oceľovou kazetou GX a budem optimistom, kam sa dopracujem. Tie gramy mi za to stoja. Reťaz však budem meniť skôr.

Dole kopcom

Ukrajovať výškové metre na Spectrale je veľká paráda, vyslovene snorím po čo najzaujímavejších zjazdoch a trailoch. Kde to s hardtailom bolo čisté trápenie a námaha, je to so Spectralom zábavička na počkanie. V nízkych rýchlostiach zatáča príjemne živo, jazda po úzkych singloch v teréne s meniacim sa charakterom alebo pomalé otočky mu nerobia problém, no zároveň vo vyšších rýchlostiach drží stopu spôsobom, aký som doteraz nepoznal. Jeho zjazdové schopnosti ma dostali a bol som doslova vyvalený, čo všetko zvládne. Gt-čko je oproti tomu turista ako vyšitý. RockShox Pike vpredu spolu s tlmičom Cane Creek DB Inline sú vydarenou kombináciou - drží to pekelne dobre. Každý zjazd znamená kvalitný úsmev na tvári a pocit viac ako len priemerného jazdca. Ide určite však len o pocit, aj keď je veľmi príjemný . Dobrou voľbou sú štandardne dodávané plášte Maxxis High Roller vpredu aj zadný semislick Minion SS vzadu, optimálny tandem na najčastejšie jazdené podmienky – to jest vody tak akurát alebo sucho. Milo ma prekvapila životnosť tohto semislicku - cez 2 200 km a vyzerá stále krásne jazditeľne. Zatiaľ ich vozím klasicky s dušami, ale tmel už je doma. Kolesá SRAM ROAM 50 sú UST kompatibilné a štandardne boli dodané s bezdušovými ventilčekmi. V priebehu sezóny si skúsim urobiť porovnanie, či zmena bude rozpoznateľná a pozitívna, ako sa všade tvrdí, alebo len zabráni v niektorých prípadoch defektom a preseknutiam.

Po širokých rajdoch som túžil už dlhšie, predchádzajúce 670 mm na GT-čku mi nestačili a stále som ich držal za konce. 760 mm je však už iná káva a nebolo by veru odveci možno pridať aj na 800 mm, úchop je ďaleko prirodzenejší a naviac mi dodáva lepší pocit kontroly nad bikom. Vymenil som však štandardne dodávané gripy Ergon, ktoré boli tenké a nedržali sa mi dobre za ODI Rogue, ktoré sú hrubšie a prijemne lepivé. Zatiaľ som nespomenul sedlo SDG Circuit, a to by bola veru škoda – staré WTB Silverado nebolo zlé, napriek tomu som si po dlhších jazdách nevedel často nájsť to správne miesto a občas sa v kritických miestach objavil nejaký ten vred alebo aká to hnusoba. Fuj veru, ale ako spieva Miro Žbirka „čo bolí, to prebolíííí“. No a som rád, že prebolelo.

Svojho času som si kládol otázku, či by som dostatočne využil teleskopickú sedlovku, veď predsa, doteraz som to dokázal aj bez nej – sedadlo som si na GT-čku nedal dole ani nepamätám, kto by sa s tým babral, nejako som to vždy zvládol aj s vysunutou. Akurát, že teraz je to všetko rýchlejšie, istejšie a čistá zábava mať veci pod kontrolou, nehovoriac o tom, že si dovolím zísť veci, čo som predtým obchádzal ladným oblúčikom, aj keď to samozrejme nie je len zásluhou teleskopickej sedlovky – pri náročnejších zjazdoch ide hneď dole a neotravuje so zastavovaním. Spolu s vyššími zdvihmi sa mi tak otvorili nové hranice, čo všetko a ako rýchlo, isto a zábavne viem zísť.

Trochu som sa bránil aj SRAM-áckym brzdám Guide – komplikovanejší systém odvzdušnenia (staré Shimano LX mali ešte veľkú expanznú nádobku a výmena minerálneho oleja bola rovnaká ako pri motorkách, jednoduchá a stačila na to hadička a malý vidlicový kľúč) a brzdová kvapalina na mňa nikdy neurobili dojem a nerobia to ani teraz, ale ich výkon pri dlhých zjazdoch a dávkovateľnosť je perfektná. Prvé jazdy som sa musel učiť narábať s nimi citlivejšie, nakoľko staré vyžadovali oveľa vyšší tlak na páčke – na dobré sa rýchlo zvyká.

Výhrou nie je ani použité riešenie s lisovanými miskami stredového zloženia do rámu, ktoré v prípade potreby nespĺňa tak úplne filozofiu rýchleho domáceho servisu. Žiaľ, len zopár značiek dnes vie ponúknuť klasický závitový stred, no možno však v poslednom období svitá na lepšie časy v tomto smere. Škoda, klasiku by som uvítal.

Pre tých, ktorí vynášajú bike výťahom do bytu, je tu naviac nevýhoda, ktorou bude trpieť asi každý bike v podobnej kategórii – vďaka pomerne širokým riadítkam vojde do kompaktného výťahu ročníka asi 1988 tak natesno, že jazda smerom hore je nefalšovaný očistec s otázkou, ako to asi dopadne.

Nie všetko vyšlo na 100%

Na záver sezóny mi odišiel tlmič Cane Creek – bližšie nešpecifikovaná porucha v olejovej časti, ktorý bol však opravený v záruke a zaslaný späť do 30 dní od vyzdvihnutia kuriérom, ktorého platil Canyon. Pekné gesto. Pri demontáži skrutiek tlmiča som našiel na skrutkách ako aj závitoch uchytenia drobné špony. Keď som demontoval následne aj skrutky vahadla, v oceľovej závitovej vložke zadnej stavby sa tiež objavili špony, pričom nábehy závitov skrutiek nie sú úplne v ideálnom stave. Všetky bolo potrebné riadne očistiť a špony odstrániť. Na pravej strane uchytenia vahadla naviac chýbala podložka. Situáciu som prebral aj s českým zastúpením výrobcu, ktoré ma informovalo, že špony by tam rozhodne byť nemali, podložku zaslali ako aj jednu náhradnú skrutku zrejme z nejakej jazdenky, ktorá má však obdobný problém ako tie dve moje – začiatok závitu je čiastočne zdeformovaný.

Samostatnou kapitolou je uchytenie bowdenov, respektíve hadíc o rám prostredníctvom plastových držiakov. Canyon tu niečo ušetril na nákladoch a urýchlil tiež montáž, ale to sa prejavilo aj na funkcii. Stratil som len jeden, ten najnamáhanejší pri hlavovom rámovom trojuholníku. Našťastie tieto štandardné plastové sersamíky je možné nahradiť dostupnou alternatívou od YT Industries za 2,5 € (hliníkový držiak + skrutka), pôvodne určené pre model Capra AL. Vďaka YT!

K Spectralu som si vybudoval závislosť, ktorá naberá na otáčkach. K biku mojich snov nemá ďaleko. Asi len dlhšiu živnostnosť niektorých komponentov jednoprevodníkového systému. Ale to už je iná pesnička.

Upozornenie

Vzhľadom na to, že mojimi rukami v živote prešlo veľmi málo bikov, môžu byť tieto informácie ľahko zavádzajúce a maximálne subjektívne. Úmysel je však čistý ako ľalia .

Napíš aj ty o svojom biku

V rámci predstavovania bikov fóristov sme už predstavili napríklad: Dano5 a Yeti, AdMich a Merida Oné Fifti - fulla do pohody aj nepohody, , Mišo Petrovič a jeho bike príbeh, KELLYS Swag 30 - Za málo peňazí veľa muziky alebo Cieľ je niekedy dôležitejší ako cesta.

Stačí sa ozvať alebo rovno zaslať krátky článok s fotkami na redakcia@mtbiker.sk. Nemusí to byť iba drahý profi bike, ale kľudne môže mať zaujímavý design, výbavu, netradičnú značku, históriu alebo ho môžete mať iba jednoducho radi a chcete sa podeliť o spoločné zážitky s ďalšími bikermi...