Na Zelenej stope v Banskej Bystrici

Je to mesiac ako som začal jazdiť cyklomaratóny. Idem svoj štvrtý, zase dlhú trať. Sandále som pochoval a diskusia v komentároch vo mne vyvolala túžbu po tretrách. Tak som v piatok večer vykrútil štople z kopačiek a našróboval som nové kufre, čo mi ostali z mladosti...

"A mnohí prví budú poslední a poslední prví" (evanjelium Matúša 19. kapitola). Pravda, Pán Ježiš tu hovorí bohatému mládencovi o večnom živote, ale niečo podobné sme mnohí zažili na cyklomaratóne v Bystrici. Stredná trať v propozíciach mala písaných 65 kilometrov. V skutočnosti niekto neprešiel ani 60, niekto prešiel 65, iní aj vyše 70. Mohlo za to slabšie značenie trate. Jedinečný pretek, v cieli bola z toho sranda.

Aby som nezabudol: ak ma niekto spoznáte, kľudne mi tykajte. Je to tak pre mňa lepšie. Ja keď vidím staršieho, odhadnem ho a keď sa mi vidí, že je z toho istého cesta ako ja (že sa neurazí), tiež tykám. Pri všetkej úcte, ktorá každému patrí.

Sobota 2. septembra 2006, 8:50. Práve som zaparkoval pred kúpaliskom na veľkom parkovisku. Všetko okrem mňa bolo v pohode. Je to mesiac ako som začal jazdiť cyklomaratóny. Idem svoj štvrtý, zase dlhú trať. Sandále som pochoval a diskusia v komentároch vo mne vyvolala túžbu po tretrách. Tak som v piatok večer vykrútil štople z kopačiek a našróboval som nové kufre, čo mi ostali z mladosti. Na obyčajné pedále som dal košíky, remienky a bolo. O 22:30 som to vyskúšal a zaparkoval. Dnes ráno som našiel spľasnuté predné koleso. Teraz som práve dorazil, je 10 minút do štartu. Vyťahujem bicykel z auta a poprosím chlapcov na parkovisku, aby mi prehodili dušu. Idem sa zaregistrovať. Chlapci robili čo mohli, lenže i náhradná duša je deravá. Doma v garáži som mal dve vedľa seba, zobral som si tú zlú. Nevadí, zalepil som a išiel som sa preregistrovať na strednú trať. Štartovali sme hodinu po maratóncoch –o desiatej. Bolo nás okolo 115, štartoval som zo zadných radov. Od začiatku som cítil veľký rozdiel v tempe vzadu medzi bikermi na dlhej a strednej trati. Na dlhých i tí poslední by podľa mňa na polovičnej patrili aspoň k priemeru. Predieral som sa dopredu ako vlas hrebeňom, kým sme vystúpali nad Bystricu. Trať naberala na stúpaní, kufre na obuvi robia svoje. Predbehol som niekoľko desiatok bikerov. Potom sme vhupli do lesa, kde sa lúče slnka miešali s tieňom. V tomto bolo dosť ťažké rozoznať neoznačené kamene rôznej veľkosti. Keď sa terén trochu zvlnil, v zjazde na mňa kričí ten za mnou, aby som sa vrátil. Ja som zapískal na skupinku asi 5 jazdcov skoro 200 metrov predomnou. Ten chlap čo na mňa zavolal mal tuším číslo 211 a je z Nemeckej. Navrhujem pre neho ako cenu fair-play v budúcom roku píšťalku a štartovné zdarma.

V stúpaní na Zlatú studňu mi informátor hlási 27 miesto a stratu 13 minút na prvého. V lese práve prebieha ťažba. Lanovka na sťahovanie dreva končila akurát na ceste. Pedál mi zachytil o spodné lano, ktoré bolo asi 15 cm nad cestou a spadol som do blata. Nič to, šľapem ďalej. Počul som kričať chlapov nadomnou. Zdvihnem hlavu a zhora sa rúti asi 30 cm hrubý a meter dlhý bukový klátik. Nešúľal sa, ale po strmom svahu kántom skákal veľkými skokmi. Našťastie do niečoho narazil a zastal pri kraji cesty asi 10 metrov odomňa. Niekoľko podobných kusov dreva som na ceste obchádzal. Predbehla ma kroska. O chvíľu na kopci zo šoféra bol fotograf a zo spolujazdkyne informátor. Dobrý nápad. Na vrchu to bolo najprv po vlnitej zvážnici, potom zjazd k občerstvovačke. Pre väčšinu to bola len krátka zastávka, po ktorej nasledoval dlhý zjazd. Zvážnica sa zmenila na asfaltku a rýchlosťou sme sa v trojici priblížili k tej, akou som pred mesiacom sypal dolu Banskou Štiavnicou. Okolo 30-teho kilometra míňame v lese križovatku bez označenia. Pozeráme nechápavo na seba, nikto nič nevidel. Naše obavy narastajú. Stále režeme dolu dolinou a niekoľko kilometrov nevidíme žiadne značenie. Pritom asfalt je výborný, so šípkami by nebol problém. To už prichádzame do Sielnice. Na veľkej križovatke sa obzeráme na všetky strany a nič. Strácame nádej a rozmýšľame o otočke. Na poslednú chvíľu som pomedzi stromy zbadal v diaľke cestára. Keby ten chlap 200-300 metrov pred nami nemal reflexnú vestu, asi by sme sa otočili. Aj on zbadal nás a kýva nám. Vypočul si všeličo, ale on vlastne za to asi nemôže. Za Badínom predbiehame trojicu, neskôr ešte jedného. V bufete za Hornými Pršanmi som natankoval riedke i tuhé a režem dolu lúkou popri lese. Pani na druhom kraji niečo na mňa kričí, ale nerozumel som jej. Po chvíľke znova stupák, stopa len kde-tu. Už som začal pochybovať, keď som uvidel pred sebou jazdca s číslom. Cesta strmá, treba zosadnúť. Po pár minútach sme hore pri salaši, odtiaľ krátky zjazd a už vidím tlačiť jedného cyklistu za druhým. Zrazu zisťujem, že tú cestu poznám a niektorých by som predbiehal druhýkrát. Znova som sa blížil k tej istej občerstvovačke. Otáčam to k salašu odkiaľ som prišiel. Škoda, mal som to dobre rozbehnuté. Čakal ma po zjazde už len jeden kopec, možno ani 15 km do cieľa. Zablúdil som z celkového 22. miesta. Stratil som 10-15 minút, sily i motiváciu. Keď som to hovoril trom regulovčíkom na ďalšej križovatke vraveli, že tam mal niekto stáť. Možno to bola tá pani na opačnej strane zjazdovky. Už sa mi nešlo tak ľahko. Za posledným kopcom som zastal, aby som si nahodil reťaz na veľkú pílu, prešmýkač pre blato nepočúval. Nasledoval pekný zjazd do mesta. Zase som zle odbočil a predbehli ma dvaja prenasledovatelia. Nechcel som sa s nimi naháňať po chodníku. Išiel som v závese za druhým, keď nás skoro prevalcovala horúca mladá krv. Do cieľa sme prišli asi štvorčlenná skupinka.

Dnes som si dobre zazávodil. Čo som počul od kamaráta, na našej trati bol v cieli prvý pán Čaprnka. Vraj nechcel tomu veriť, lebo pred ním išli ešte traja. Hádam už došli. Je to neoverená informácia, ak to bolo ináč sa ospravedlňujem.
Trať bola oproti iným cyklomaratónom suchšia, aj keď boli i tu úseky s riadnou kašou. V cieli vládla pohoda. Dobré jedlo, moderátor, trávička –všetko pokope. V slnečnom poobedí bola celkom príjemná studená sprcha pod holým nebom. Hoci tam bola aj dámska spoločnosť, niektorí chlapi to pod sprchou vybalili. Na bicykle vcelku stačili dva šlaufy.

Zmeškal som dlhú, ale nebanujem. Až tu som zažil pravú atmosféru po preteku. V družnej debate sme strávili čas pred vyhlasovaním výsledkov a tombolou. Tá bola riadne bohatá, najmä Merida sa vytiahla. Losovalo sa o dva krásne bicykle a možno 5 rámov. Ten karbónový bol tuším hlavnou cenou.

Na predchádzajúcich maratónoch som na adresu Zelenej stopy počul veľa nelichotivého. Taktiež na internete som čítal všeličo. Povedal som si, že nie je možné, aby sa po tom všetkom situácia zopakovala, že sa na to pôjdem pozrieť. Po organizačnej stránke jej niečo k úrovni predchádzajúcich cyklomaratónov podľa mňa chýba. Bolo to cítiť už pri prezentácii. Na iných podujatiach nás rozmaznávali takými krásnymi darčekmi ako ponožky, doplnky výživy, tričko aj pre tých neskôr prihlásených, podrobná mapa a podobne. Tu to bolo skromnejšie, ale o to bohatšia bola tombola. Niektoré nápoje sa mi zdali len ako zafarbená voda, proste slabé. V Košiciach si na poslednej občerstvovačke jeden za mnou vypýtal redbula a dostal ho. Niektorým bikerom chýbal olej na občerstvovačkách. Ak bol, treba ho vyložiť na oči. Páčilo sa mi (aj na iných podujatiach) promtné vyvesenie výsledkovej listiny a jej aktualizácia. Prosil by som i o zverejnenie výsledkov a fotiek na webe v čo najkratšom termíne, nie po týždni. Niekde to bolo slabšie, inde lepšie (napríklad Horal). Na fotky sa vždy my bikeri veľmi tešíme.

Všetky články píšem aj preto, aby som poďakoval i upozornil. S kritikou ale opatrne, lebo je ľahké kritizovať, ale ťažké niečo zorganizovať. Celú akciu zabezpečovali desiatky ľudí, na mnohých (najmä na cyklistoch-regulovčíkoch) som videl veľké nadšenie. V celej reťazi zlyhalo pár článkov a môže to pokaziť celkový dojem. Mŕtva mucha nasmradí a nakazí olej voňavkára (kniha Kazateľ 10. kapitola 1. verš).

V cieli bolo o čom rozprávať. Najmä kto sa odkiaľ vracal. Niektoré úseky boli vyznačené výborne, niektoré biedne (napríklad žltá šípka na bielom podklade na tabuľke za kriakom) iné ani neboli. Organizátori si mali prejsť trať na bicykli a vo dvojici –jeden čo ju poznal a jeden čo ju nepoznal. Potom by určite doplnili desiatky šípok a fáboriek. Asi to mali rozdelené na úseky a nikto si to na bicykli celé neprešiel. Košičania mali na nete dlho pred štartom perfektnú prezentáciu, Banskoštiavničania každú odbočku kde nešla trať prečiarkli vápnom v dĺžke niekoľkých metrov. Je pravda že ich okruh bol o polovicu kratší, no i štartovné som tam platil o stovku nižšie. Tu som zišiel z trate v mieste, kde som mal prudko zatočiť z cesty na lúku, z vrstevnice dolu kopcom. Ja som šiel rovno po ceste (popod les) cez konár, ktorý bol polámaný od kolies bicyklov. Zapichnutú malú bielu tabuľku so žltou šípkou som prehliadol. Keby som bojoval o bedňu, porážalo by ma. Teraz to, ako väčšina, beriem športovo. Zaujímalo by ma, čo ste zažili vy. Napíšte to do komentárov. Je to spätná väzba pre organizátorov (nielen pre bystrických).

Pekné podujatie. Cítil som sa tu dobre, ani sa mi nechcelo fotiť. Plážové kúpalisko bola dobrá voľba. Keď sa vychytajú muchy, máme sa (o 10 rokov) o rok na čo tešiť.

Latanka

Výsledky
http://www.vos-tpk.sk/merida06.txt