Armstrongove najťažšie preteky - maratón v New Yorku

Medzi 38 368 bežcami na trati maratónu v New Yorku nechýbal ani legendárny cyklista Lance Armstrong. Napokon sedemnásobný víťaz Tour de France svoj cieľ aj napriek fyzickej únave splnil a časom 2:59:36 h pokoril trojhodinovú bariéru. Kým v cyklistike chcel byť Armstrong vždy čo najvyššie, v maratóne také plány nemal. V cieli ho napokon klasifikovali na 869. mieste. V záverečných metroch mal skvelú podporu publika a bolo vidno, že mu maratón dal riadne zabrať.

Lance Armstrong dobehol v New Yorku do cieľa maratónu v čase 2:59:36 h na 869. mieste

NEW YORK 6. novembra (SITA) - Medzi 38 368 bežcami na trati maratónu v New Yorku nechýbal ani legendárny cyklista Lance Armstrong. Napokon sedemnásobný víťaz Tour de France svoj cieľ aj napriek fyzickej únave splnil a časom 2:59:36 h pokoril trojhodinovú bariéru. Kým v cyklistike chcel byť Armstrong vždy čo najvyššie, v maratóne také plány nemal. V cieli ho napokon klasifikovali na 869. mieste. V záverečných metroch mal skvelú podporu publika a bolo vidno, že mu maratón dal riadne zabrať. Na poslednom úseku ho sprevádzal marocký míliarsky svetový rekordér Hicham El Guerrouj. Bežalo sa v takmer ideálnom počasí (15 stupňov C, takmer bezvetrie) za sprievodu slnečných lúčov. Armstrong bol viackrát počas priebehu behu na pokraji síl a chcel skončiť, ale vždy našiel novú výzvu. "Som unavenejší viac ako som čakal. Myslel som si, že maratón je oveľa ľahší. V druhej polovici trate ma začali pobolievať členky, problémy som mal najmä s pravou nohou. Tento maratón bol najťažšou fyzickou vecou, akú som kedy urobil. Bolo to oveľa náročnejšie ako v najhorších dňoch na Tour de France," povedal v cieli vysilený Armstrong. Tridsaťpäťročný Texasan vyzeral v prvej polovici trate veľmi spokojne, beh si užíval, zdravil divákov okolo trate a napredoval v skupine bežcov, ktorí sa ho rozhodli pri maratónskom debute sprevádzať. Jeho svalnaté nohy a hruď boli v kontraste ultratenkými elitnými maratóncami pred ním. Väčšinu trate bežal s niekdajšími výbornými maratóncami Albertom Salazarom a Joanom Benoitom Samuelsonom. Do cieľa podľa vlastných slov prišiel len vďaka podpore divákov. Napokon želanú trojhodinovú bariéru pokoril. "Pred pretekmi bolo mojim cieľom bežať pod tri hodiny. Keby mi však tri míle pred cieľom povedali, že to bude čas okolo 3:05 h, tak by mi to bolo úplne jedno. Teraz som rád, že som to napokon dokázal, aj keď som bol v závere veľmi unavený. Pomohli mi diváci, bez ich podpory by som bežal o polhodinu viac," dodal Armstrong, ktorý ešte nevie, či sa na maratón v New Yorku ešte niekedy vráti. "Teraz sa na túto otázku nedá odpovedať. Teraz je odpoveď nie, nikdy sa nevrátim. Ale nechávam to ešte otvorené a moje rozhodnutie sa môže ešte zmeniť," odpovedal Armstrong, ktorý 2. októbra oslávil 10. výročie odo dňa, keď mu diagnostikovali rakovinu semenníkov. Aj na počesť tohto dátumu si v New Yorku zobral štartové číslo 1002. Počas tréningu na maratón sprevádzali Armstronga viaceré zdravotné problémy. V príprave mu pomáhala aj jeho bývalá manželka Kristin Richardsová, ktorá po rozvode v roku 2003 začala behať maratóny. Tá v New Yorku však neštartovala. Pre Armstronga mal maratón v Big Apple okrem osobnej výzvy aj charitatívny náboj, keďže chcel získať ďalšie financie pre svoju nadáciu na výskum rakoviny. Napokon na konto nadácie pribudlo viac ako 600-tisíc dolárov.