BA hrádza, JuRaVa a ostatné trasy mimo Malých Karpát

no konkretne Pezinok je zlyhanie miestnej samospravy ktora nie je schopna za 10 rokov vybudovat absolutne nic, ale co si ludia zvolili to maju
co sa tyka BA tak prakticky neexistuje bezpecne spojenie mestskych casti s centrom, zase zlyhanie miestnej samospravy a nie BSK

Ako to že neexistuje v BA bezpečné spojenie s centrom? Ale najprv treba definovať to bezpečné spojenie, keďže pre niekoho to môže byť cyklopruh na ceste, iný potrebuje odelenú cyklotrasu za protitankovými zábranami.

chod sa poziet do Viedne a porovnaj s BA, napr Ring-Rund-Radweg , ciary na ceste nie su bezpecne spojenie, tie nikoho nepresvedcia aby zmenil preferovany dopravny prostriedok na bicykel a casto neexistuju ani tie
a staronovy primator BA ma vela reci ale ziadny pokrok nenastal

inac tu je sumar BA 2022
https://cyklokoalicia.sk/2023/01/bratislava-co-vzniklo-v-roku-2022

prva veta:
Napriek pomerne veľkému počtu rozbehnutých projektov na výstavbu kvalitných oddelených cyklotrás sa ani v roku 2022 nedostala žiadna z nich do realizačnej fázy

JOLI súhlas. VUCky by mali robiť toto, Minimálne tam, kde je rovina, ale už sú elektrobajky, tak ani kopce nie sú problém.

Ja som sa vyjadroval k územiu, ktoré má pod gesciou BSK. Nie k mestu. I keď tu plne súhlasím, že 4 roky Valla bola jedná veľká blamáž v budovaní nových cyklociest okrem toho maľovania asfaltu na červeno. A nasledujúce 4 roky vypadá, že to bude repríza tých predošlých 4 rokov. Však oni nie sú schopný na magistráte pripraviť ani projekt rekonštrukcie existujúcej infraštruktúry a taká Trenčianska sa pritom mala už realizovať v 2022.

ach tankodrom Trencianska ...
BSK bude tazko stavat cyklotrasy smerom na BA ked nevie kde ich napojit na mestske cyklotrasy, ziarivy priklad ako to moze dopadnut je nezmysel vybudovany z Velkeho Bielu smerom na Senec, vyhodene peniaze

Kludne to zadefinuj a potom nam nakresli, ako to vidis, kade. Nezabudnut aj na periferie Karlova Ves, Dubravka, Lamac, Devin,... (Tieto davam ako priklad, lebo situáciu trochen poznam. A to teda jazdim aj po nesegregovanych cestach;))

BSK v tomto ako koordinátor zlyhal. Ak sa nevedia dohodnúť dve samosprávy, tak by malo iniciatívu prebrať BSK. BSK môže rovnako tlačiť na samosprávu BA aby sa pohlo vo veci budovania cyklotrás na území mesta. No v tomto smere ťažko môže na niečo BSK tlačiť, keďže maslo má na hlave aj kraj, ktorý doteraz rieši presunutie cyklolávky na JuRaVe pri križovatke D4-Vajnory a takto stále od Vajnor nie je napojený na JuRaVu ani ten úsek, ktorý vybudoval realizátor obchvatu. Kraj ma ešte väčšie maslo na hlave, že súbežne popri novej ceste II/127 nebuduje aj samostatnú segregovanú cyklocestu a tým úplne sabotuje spojenie novoznikajúceho logistického mestečka s obcami Chorvátsky a Slovenský Grob odkiaľ nie je možný prístup na bicykli, keďže úsek Triblavina-Teplý prameň povýšil na cestu pre motorové vozidlá. Toľko k politike kraja, ktorý takto obmedzuje ľudí, ktorí by boli ochotní ísť aj po ceste do práce na bicykli z týchto obcí.

pri projektoch typu II/127 by sa mala stavat cyklotrasa automaticky, to je zlyhanie BSK, jurava tiez, kazdopadne oproti magistratu BA robi aspon nieco, magistrat len maluje po cestach

Marli ale to nie je otázka na mňa. Ja už som to viackrát deklaroval.
1) dopravno-obslužné cyklotrasy mi stačí aj vyhradený pruh na ceste v meste.
2) nazval by som to dopravné radiály, optimálne oddelené od cesty, na ne by sa napájali dopravno-obslužné trasy
3) turistické: optimálne oddelené, 2 verzie, spevnený (asfalt, dlažba, betón) a nespevnený (ujazdená hlina spevnená makadamon, či niečím podobným) povrch. Rozdelenie diaľková turistika typu Eurovelo spevnený povrch, lokálna turistika na štýl Malé Karpaty nespevnený povrch + spevnený povrch (spojnice medzi mestami, ktoré je možné využiť aj na dopravu)

Ja nemám problém ani s tým, že by sa zúžili pruhy na ceste v meste na šírku 2,75 a vedľa by v rovnakom smere bol cyklopruh, ak to šírkové parametre dovolia.

Mesto nie je nafukovacie, sú miesta kam sa dá dať segregovaná trasa a sú miesta, kde nie. Sú miesta, kde je separovaná cyklotrasa aj s cyklopruh zbytočná, napríklad Prievoz, oblasť ohraničená obchvatom, Gagarinovou a Bajkalskou.


S tým, čo som napísal, ale väčšina fóra súhlasiť nebude. Lebo on sa bojí a auto musí ísť minimálne 2m od neho (pritom nemá problém jazdiť v balíku na cm od seba, alebo si to valí 60+ z kopca z Bieleho kríža medzi ľuďmi, či na lesných cestičkách na pár cm od stromov, nemá problém sa narvať dostredu na hrádzi s tým, že protiidúci sa musí vyhýbať, či musí brzdiť, aby sa nezrazili, lebo však ON ide a ponáhľa sa, musí mať určitú kadenciu, trénuje atď), on sa bojí, pokiaľ to nie je segregované, ďalší nechce ani jednu križovatku, ďalší sa nezmestí do 1,5m pruhu, ďalšiemu robí 8 ročne dieťa esíčka kade chodí a je to dieťa, tak takže všetci pozor na to, tak zase oddelené, ďalší očakáva, že výjde z paneláku a príde na miesto určenia po trase bez križovatky a segregovanej atď.

Teraz kraje a mestá riešia iné problémy ako cyklochodníky. Nemajú financie ani na svietenie a základné služby. Naviac nie sú vybudované obchvaty a investovať je potrebné tiež do verejnej dopravy.

bicycletour Kraje aj okresné mestá majú svoje odbory územného rozvoja a dopravy. Minimálne majú cyklotrasy zapracovať do územného plánu tak, aby mohli prebehnúť schaľovacie procesy a aby to malo nejakú logiku z hľadiska obslužnosti územia a napojenia na hranici so susedným územím. Ak aj teraz nie sú financie, tak sú eurofondy, súkromný investor by o takom pláne mal vedieť tiež a samozrejme verejnosť. Nikto nečaká, že tu postavíme cyklistickú infraštruktúru za rok, ale treba spraviť koncepciu a postupne to budovať. Vznikajú nám nové prímestské časti a štvrte bez napojenie. Až sa územie zastavá, nebude už cyklocesty kam postaviť.

Rovnako treba oveľa viac zatlačiť na mestá. Nielen sľuby, ale aj tvrdé vyžadovanie aby sa plnili, verejná kontrola a tlak.

Vykúpiť pár metrov pozemkov, zabezpečiť spolufinancovanie z eurofondov a financie na následnú údržbu je väčší problém než nakresliť trasu v územnom pláne.

Odbočím od témy, ale týka sa to celkového obrazu
1) v BA žije oficiálne cca 440 tisíc ľudí, neoficiálne tu žije niečo cez 600 tisíc, podľa rôznych prieskumov, rátanie SIM a podobne.
2) BA ma najnižší rozpočet hlavného mesta snáď v celej EU v prepočte na oficiálnych obyvateľov, nemá žiadne extra peniazez toho, že je hlavné mesto.
3) podľa rôznych informácií, príde BA každý rok po novom okolo 55 miliónov € (pre predstavu, to sú náklady mesta na ročne fungovanie MHD)

Teraz maslo na hlave vedenia mesta.
1) keď sme pri účtoch za osvetlenie, väčšina osvetlenia je ešte pôvodná z čias výstavby, teda 30+ rokov. Vedenie mesta 4-5 rokov nebolo schopné to vyriešiť. Chápem, došla korona, ale výmena verejného osvetlenia a generálna oprava mala prebehnúť už dávno pred koronou.
2) bordel v samospráve. Niečo patrí mestskej časti, niečo mestu atď. Každá samospráva sa hrajká na svojom piesočku. Chcem cyklotrasu z Petržalky do Rače? Prd, lebo Staré mesto je proti. To isté sa týka správania sa mesta ako takého vo vzťahu k susedom. Nám je jedno, čo robia v Rovinke, ich problém. Rovinka je bližšie do Bratislavy ako Rusovce do Petržalky.
4) chýbajú územné plány a chýba ich dodržiavanie. Barcelona, či Paríž majú 200+ ročné územné plány, Bratislava má zdrap papiera. Ako potom projektovať?
5) v zahraničí je bežné, že investor sa podieľa na novej infraštruktúre. Keď začali v Londýne stavať Canary Wharf, investor musel najprv postaviť stanicu metra až potom mohol začať stavať zvyšok. V BA? V momente, keď sa mali odovzdávať Slnečnice v Petržalke, investor mal zároveň odovzdať aj škôlku a základnú školu, keďže Vila domy, Slnečnice a Pop, či ako sa to volá, má byť štvrť pre 20 000 ľudí a mal to odovzdať mestu. Je tam len nejaká pidi súkromná škôlka, o škole nechyrovať. A mesto sa tvári, že všetko je OK. Ešte vypuklejší problém je v satelitoch, kde sa stávajú rodinné domy prevažne. Všetci chcú škôlku, ale nikto nechce platiť, pritom aj súkromná osoba je investorov a daň za rozvoj má platiť aj on.
6) toto sa týka skôr bežných ľudí, ktorý sú automaticky proti akejkoľvek zmene. Treba parkovacie miesta? Chceme vám postaviť parkovací dom. To nee, ani náhodou, buď je blízko, alebo ďaleko. Musí vyzerať tak, či onak. Ako odnesiem nákup z neho? Ako sa tam dostanem z deťmi? Atď. Takto to tu bolo 40 rokov, prečo to meniť. A podobne.
7) údržba je mizerná. Veci sa nechajú prísť až do havarijného stavu a potom sa plače, že oprava je drahá. Ale keby sa to opravilo hneď, bolo by to výrazne lacnejšie.


Ľudia čakajú zázraky od samosprávy, však to len kúpia tuto 2m a hotovo. Ruku na srdce, kto z vás by sa vzdal svojho pozemku? Veľakrát kade sa navrhuje cyklotrasy, tak rozdelí pozemok na 2 diely, niekedy je jeden z nich potom nepoužiteľný. Alebo iný príklad, známy majú technický les na ťažbu dreva, aspoň tak to bolo v roku pána, keď sa im vrátil v reštitúcii. Ok, že super, niečo predajú, budú mať ma údržbu. Ale prd, štát z toho spravil chránenú oblasť, takže na ťažbu môžu zabudnúť. Ale dane z toho platiť musia, aj sa o to starať. Zrazu im tam pribudli turistické chodníky, cyklotrasy. Proste niekto prišiel a nakreslil a hotovo. Kto sa o to má starať? Majiteľ lesa. Kto im robí bordel v lese? Turisti. Kto po nich musí upratovať? Predsa majiteľ. Som zvedavý, komu by sa páčilo, keby niekomu cez kuchyňu spravili verejný prechod pre všetkých ľudí (nie každý býva v rodinnom dome, aby som mohol použiť záhradu). Nakresliť trasu je to najľahšie. Zvyšok je peklo. A samotná verejnosť tomu tiež nepomáha.