takže som konečne bol ten zadiel. ráno o pol siedmej som už vyražal z domu. poviem vam teda, ale bola slušna kosa. našťastie som sa poriadne naobliekal (čelenka, šal, ..) a spokojne si šľapal. niečo pred deviatou som už bol v zadieli. na moju smolu som tam minul krčmu, tak mi neostavalo nič iné, ako isť ďalej. dosť ma prekvapilo, aka je ta asfaltka mistami strma. vždy som si myslel (keďže som tam už nebol cez 10 rokov), že to je len strmejšia rovina. keď som míňal značku so zákazom vjazdu cyklistom, tak som sa otočil že ju nevidim. bez problemov som vyšľapal až k bufetu ranč. bol zatvorený. ale kym som si dával občerstvovaciu pauzu, tak ho zatiaľ otvorili. maju tam ozaj fajn pivo, ktore som pil prvy krát a mi veľmi chutilo. chatar vravel, že vždy otvara cez vikend cca okolo 10. stamať sme pokračovali ďalej na jelení vrch. to však už pokračovala cesta po cyklistickom chodniku. z neho potom modra odbočila do prava. ako sme tak šli ďalej, tak neskor sa znovu križovali. kamarat vravel, že po tej ceste treba obchadzať cely kopec, tak sme to vytlačili po modrej. na lúkach sme boli cca za 10 min a vravel, že dookola by to trvalo skoro hodinu. pokračovali sme stále po modrej. my sme však zišli z modrej a vyšli až za stožiar na vrchol. potom sme sa pustili pozadu (severnou stranou) cez les kde sa zdalo, že niekto tamaď šiel. kamarat tvrdil, že narazime na modru značku. že už tamadiaľ šiel. našli sme žltu značku. nepozreli sme si mapu a vybrali sa po nej ďalej na sever, čim sme šli opačne od modrej. tak rychlo ako sa nam žlta zjavila, tak rychlo aj zmizla. bola tam zas vychodená cesta a tak sme po nej šli. bolo to vpravo po luke. boli tam len sem tak naznaky vychodenej cesty až sme zas vyšli na neaky vrch. nevedeli sme však zistiť aky to presne je. z neho sme šli križom po lese, ako v tej reklame na t-mobile. ale bolo to omnoho prudšie. po chvili sme už len tlačili. po oboch stranach prudky svah a v strede to šlo priateľne dole. zas sme našli žltu a bola konečne jasne značena. sme ju zjazdili až do medzeva. stamať po ceste do jasova a poproča. po ďaľšej pauze v miestnej krčme sme pokračovali po zelenej. mne sa ta cesta strašne pačila. proste úplna pohodička. cesta bola akasi zvažnica a bolo len mierne stúpanie. len neaky srandista značil tu cestu. značen e miestami nebolo aj kilometer a potom 5 stromov za sebou
. avšak tam sa nedalo nikde stratiť. z ničoho nič nas v lese pri ceste prekvapil kostol. podľa
mapy to bola chata sv alžbety
(teda ak si dobre pamätam meno). šli sme ďalej po zelenej, až sme došli na asfaltovu cestu. na budúce už po nej pojdem doľava smerom na zlatu idku. totižto ďalej už lesnici na zelenu úplne zabudli. hrozne značenie. zo začiatku to bolo ešte ako tak, ale čim ďalej, tym bola cesta menej a menej udržiavana. keď tak, tak sa treba stale držať na hrebeni. cca po 3-4 kilometroch z ničoho nič zmizla. ako už neraz dnes
. ale bol tam naznak neakej starej zvažnice smerom dole k pitnej nádrži bukovec. bolo to celkom slušne klesanie. ta sa potom napojila už na jazdenejšiu. ta šla po rovine. po par metroch tam bol pľac na zvážané drevo, z ktoreho pokračovala cesta dole. varovanie. tam kto sa vyberie, tak musi si dať úplne
sedadlo dole na prudky zjazd, mať ozaj kvalitne
brzdy a riadnu nadrž na skladovanie nadobudnuteho adrenalinu. zazrakom nedolamany sme vyšli na cestu po pravej strane nádrže. od kedy sa nam stratila zelená, tak sme prešli 750 metrov a sklesali 250 metrov. a to neprehaňam. proste to je ozaj hardcor. z nedostaku
svetla sme sa vybrali vľavo na normalnu cestu cez hyľov .. až do ke.
takže ak sa niekto vybere v mojich šľapajách, tak odporúčam. nestratiť žltu pod jelením vrchom. a potom na tom razcestí pokračovať smer zlata idka, odkiaľ sa napojite na spominanu cestu cez hyľov, len omnoho skor. alebo mať lepšie šťastie (oči) a nestratiť potom zelenu.
pozerám, že som sa slušne rozpísal. za gramaticke chybi sa ospravedlňujem. gramatika neje moja silna stránka
.
a snaď je už aj pišta spokojny