K tomu zastaniu v kopci.
Po prvé - toho zastavovania bude menej, keď mi za cca týždeň príde 42t pastorok, zatiaľ sa len testujem na 30-36. Po druhé, čo je vlastne zlé na zastavovaní? Začal som teraz jazdiť s týpkom, čo je výkonnostne sedem tried nado mnou, nestíhateľný ani do kopca, ani z kopca (zámerne s ním chem chodiť, aby som mal silnejšiu motiváciu). Kopce zvláda na absurdne ťažkom (z môjho pohľadu) prevode, vďaka čomu má tempo aj do kopca a keď už ide do tuhého - je nejaký veľmi strmý a zároveň dlhší úsek, tak zosadne. Nie preto, že by to nevytiahol, ale povie, že to nemá význam siliť. Snažím sa pochopiť tú odlišnú "filozofiu" - on si nepotrebuje dokazovať, že niečo vytiahne, lebo s jeho nohami a prevodom 34-42 čo má, by on vyliezol aj po kolmej stene - ale načo to robiť, keď to pohodlnejšie a rýchlejšie je vykráčať a potom si zase zajazdiť, keď už sa ten
bicykel aj hýbe, nie len posúva o centimetre. Ja som ešte stále viac naklonený filozofii nezosadať z bicykla a hrdinsky šľapať rýchlosťou 3km/h, ale čoraz viac začínam rozumieť, prečo to možno nie je najlepší nápad.
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
