Jezus: fotiek z terénu mám minimum, viac som jazdila ako fotila.
Fotky mám hlavne z prestávok na vyhliadkach a pamiatkach, a z okolitej prírody.
Výjazdy boli po aslfalte, jediný okruh cez Punta Calamita zahŕňal polovicu cesty cez šotolinu+asi trojkilometrový zjazd polohorským terénom k moru. Toto bol jediný povrch, na ktorom som mala "hendikep", zjazd na galuskách mi trval asi 25 minút, miestami sa menil na biatlon, keď som žiletku radšej zdrapla vozvýš a bežala cez trčiace skaly, ale väčšinu som zišla v
sedle a obutie v pohode vydržalo (onen zatracovaný Maxxis Detonator, stále nemôžem naň povedať pol zlého slova
).
Elbianske asfaltky sú (vraj za posledné obdobie) hodne zničené, hlavne pás cesty do metra od krajnice smerom k stredu - niekedy bolo treba mať doslova oči na stopkách, aby som nevbehla do zničených miest. Ale výjazdy boli výživné a super. Hlavne ten na už spomínaný hrad Volterraio - z posledného mestečka asi dva a pol kilometra stúpania v serpentínach v asi 7%tnom sklone, potom sme
bicykle nechali na odstavnej ploche pod kopcom a na zrúcaninu sa ďalej vystupovalo peši cca. 800 metrov, miestami aj štvornožky.