Ja mám pocit že mnohí biobikeri už to pomaly chápu, že zmeškali svoj vlak pokroku, ale hanbia si to priznať. A možno už aj viacerí
ebike majú, ale tvária sa bio

Ebikeri sú také ranné lastovičky pokroku, ktorý nenápadne prichádza. Príchod ebikov je ako vlna na ktorú čakajú surferi - a kto ju chytí, ten sa vezie ... a kto sa vezie najlepšie, ten vyhráva

Viete si predstaviť sklamaného surfera, čo tú vlnu nechytil a ešte sa bude obhajovať, že veď práve on najviac pádloval rukami za svoje, že on je pravý surfer lebo nepodvádza s prípomocou vĺn a práve on by to mal vyhrať??? Tak to je aj s biobikermi.
Navrhujem ako krok na uzmierenie, aby si každý ebiker uvedomil ako ťažko biobikeri do kopca šlapú, ale po rovine fičia ako blesk. Takže ako prejav dobrej vôle by mal ebiker pri predbiehaní biobikera do kopca slušne pozdraviť a ponúknuť mu, že ho do toho kopca trošku potlačí, prípadne potiahne s lanom. Samozrejme úprimne a bez irónie. Biobiker samozrejme na oplátku pekne odzdraví a poďakuje za ochotu - a je už len na ňom či tú službu využije.. Zase na rovine by sa táto ústretová pomoc mohla ebikerovi odplatiť zo strany biobikera...
Takto by sa utužili dobré vzťahy a nikto by sa nezlostil, že ho ten "druhý" predbehol či nepozdravil. A naviac by došlo k zdieľanej prípomoci, čo je vlastne krokom k budúcnosti. Život je vlastne neustály boj o energiu. Či už vo vzťahoch, v práci, či na dvoch kolesách. Prestaňme o ňu bojovať, naučme sa ju zdieľať so svojím okolím.