Panelákové sídliská máš všade po svete. Pred pár rokmi som videl rozhovor jedného francúza, čo cestuje po svete už 30 rokov a píše recenzie na mestá, ktoré navštíviť. V BA bol 1995 a potom v 2018. Bratislava sa mu páčila už vtedy, že bola taká iná ako všetky ostatné mestá, ale ako povedal, bolo to mladé mesto, ktoré za cca 40 rokov išlo z cca 80 tisíc ľudí na 400 tisíc. Ale už aj vtedy tu našiel strašne veľa pozitívnych vecí a odporúčal návštevu, dokonca mal 5 dňový plán, čo všetko vidieť, nakreslené trasy na mape, že kade ísť aby to bolo zaujímavé. V 2018 keď tu bol znova, tak hovoril aký bol šokovaný, že aký obrovský skok spravilo mesto dopredu. Chválil to na všetky strany. Zdržal sa tu 14 dní vtedy a strašne si to pochvaľoval. Len problém je ten, že veľa ľudí má stále zafixovanu Bratislavu z telky z konca 80. a začiatku 90. rokov rôznych urban legend a pritom tu reálne nikdy neboli. To je ten problém slovákov, čo som spomínal vyššie. Ľudia nenávidia Bratislavu a preto ju ohovárajú a odmietajú uznať, že má svoje kvality. Väčšina slovákov má myslenie dedinčana (nemyslím to negatívne). Pre nich je vrchol rodinný dom, nejaké historické centrum a koniec. A tak sa pristupuje aj k mestám. A to je problém. Čokoľvek čo nevyzerá ako dedina je zlé. Ako je možné, že zahraničný
turisti si Bratislavu pochvaľujú (a nie, nemyslím tým jednodňových) a len slovák na ňu kydá? Ešte v 2019 sa ma človek spýtal, či sa nebojím chodiť po Petržalke bez noža. A myslel to vážne.