V politike uz kazdy z nas povedal vsetko co chcel :-) Uz sa to zacina podobat na psika co si nahana chvost ...
08.09.2014 - 14:13:34
00
Bude aj severný front ???
http://www.sme.sk/c/7373429/rusi-sa-zavlecenym-estonskym-spionom-chvalia-v-televizii.html
08.09.2014 - 21:53:03
00
nebude, nie je dôvod
08.09.2014 - 22:16:11
00
Preco? V Estonsku, Karlovych Varoch, na Cypre, v New Yorku ... tam vsade ziju vyznamne a jazykovo utlacane ruske mensiny.
08.09.2014 - 22:26:22
00
Najsmutnejšie na tom je, že ľudia ktorí včera spolu sedeli na pive, al. stáli v rade na rožky dnes po sebe strieľajú, a ani len netušia prečo.
09.09.2014 - 07:20:41
03
Rozne vasne sa daju "vytunovať" velmi lahko a rychlo
staci par sikovnych manipulatorov
A JE TO
:-)


Naposledy upravil LL dňa 09.09.2014 - 13:03:33, celkovo upravené 1 krát.

09.09.2014 - 09:25:50
00
Aj pred prvou svetovou vojnou by nikto neveril, ako sa to môže zvrtnúť. Bola to éra istoty, la Belle Époque. Aj dnes máme podobnú epochu. Dokonca istoty sú nám sľubované aj z bilbórdov.

Jeden článok jednej vzdelaním historičky pre nás nevzdelaných historikov a pre všetkých vzdelaných aj nevzdelaných:

..............................................................................
Bola to éra istoty. A potom vypukla svetová vojna

Píše historička Hana Chorvatová


Nikto pred veľkou vojnou nechcel veriť tomu, že sa svet, ako ho dovtedy poznali, môže tak radikálne zmeniť.

V rámci záujmu o prvú svetovú vojnu sa v posledných mesiacoch v médiách otvárajú najrôznejšie témy od osobnej tragédie atentátnika Gavrila Principa cez dôležité vojenské stretnutia a politické zmeny, ktoré priniesla táto vojna.

Neraz sa opakuje, že svet sa po nej výrazne zmenil. Málo sa však objavuje rozprávanie o svete pred vojnou, aký bol a ako ho ľudia vnímali. Čakali vôbec oni sami, že sa ich svet tak radikálne zmení? Aká bola kultúrno-spoločenská atmosféra?

Pre spoznávanie minulosti sú obzvlášť prínosné literárne diela, presnejšie autobiografické, ktoré nás dokážu plasticky uviesť do nálady a ducha dávnych svetov.

Sté výročie vypuknutia prvej svetovej vojny poskytuje príležitosť pripomenúť diela, v ktorých sa ukrývajú spomienky súčasníkov nielen na samotnú vojnu, ale aj na spoločenské a kultúrne ovzdušie starej Európy pred vojnou.

Dokonalý ponor do desaťročí pred „veľkou vojnou“, ako bola prvá svetová vojna pôvodne nazývaná, poskytuje emotívna výpoveď rakúskeho spisovateľa, dramatika, prekladateľa a novinára Stefana Zweiga (1881 – 1942) známa pod názvom Svet včerajška (Die Welt von Gestern).

Zweigovým zámerom bolo zanechať výpoveď o svojej generácii a o starom meštianskom svete, ktorý sa zmietal v dvoch svetových vojnách.

Do svojich spomienok vložil nesmierne mnoho postrehov až sociologických pozorovaní spoločenskej atmosféry nielen z cisárskej Viedne, ale aj z ďalších európskych miest, v ktorých pôsobil (Berlín, Paríž).

Vďaka nim sa jeho autobiografia stala dôležitým prameňom k danému obdobiu a často ho citujú európski historici. Naposledy sa na ňu často odvolával renomovaný profesor Ulrich Herbert z Univerzity vo Freiburgu vo svojej monografii venovanej 20. storočiu v Nemecku.

Istota

Podľa Zweiga bolo najobľúbenejším výrazom samotného záveru 19. storočia slovo istota. Paradoxne slovo, ktoré sa práve v našej spoločnosti začalo opäť často skloňovať, ale v množnom čísle a nadobudlo úplne iný význam.

„Ak sa pokúšam nájsť primeranú definíciu čias pred prvou svetovou vojnou, keď som vyrastal, dúfam, že budem najpresnejší, ak poviem: bol to zlatý vek istoty. ... Vlastník majetku si presne vyrátal, koľko mu to ročne vynesie na úrokoch, úradník, dôstojník si spoľahlivo našli v kalendári rok, keď postúpia a kedy pôjdu do penzie. Každá rodina mala určitý rozpočet, vedela, koľko potrebuje na bývanie a stravu, koľko na letnú dovolenku a reprezentáciu; ...“ píše Zweig.

Väčšina obyvateľstva v rakúskej časti monarchie uverila, „že nič sa nezmení v tomto dobre naprogramovanom poriadku. Nik neveril, že príde vojna, revolúcie a prevraty. Všetko radikálne, všetko násilnícke považovala táto éra rozumu za nemožné“.

Akákoľvek negatívna zmena sa nepripúšťala a vôbec sa neuvažovalo, že v nasledujúcich pár rokoch sa svet tak dramatický zmení.

Spolu s istotami v ruka v ruke išiel aj kult starších ľudí. Slovami Zweiga: „...v ére istoty musel každý, kto chcel postúpiť, vyskúšať všetko možné maskovanie, aby vyzeral starší.“

V mnohých povolaniach bola staroba prednosťou a mladosť príťažou. Mladí lekári čoskoro „nosili mohutné brady a nasadzovali zlaté okuliare, len aby vzbudili u prvých pacientov dojem skúsenosti“. V čase písania Zweigových spomienok už bol nastúpený kult mladosti, ktorý nás sprevádza dodnes a môžeme si poopraviť názor, že je to len záležitosť posledných rokov.

Viac štátu, menej slobody

Zmien, ktoré prvá svetová vojna priniesla, bolo mnoho.

Zweig vnímal ako jeden z najzásadnejších zvratov stratu osobnej slobody v dôsledku narastania štátu. Oproti časom pred prvou vojnou ostali ľudia oveľa viac organizovaní zo strany štátu.

Po vojne mnohé štáty nútili svojich občanov k vojenským či pracovným službám a v mnohých krajinách k masovej ideológii. Pred vojnou si ľudia mohli súkromný život utvárať oveľa uvoľnenejšie a individuálnejšie, nik nepreveroval pôvod, náboženstvo či rasu, skrátka ľuďom sa dostávalo viac osobnej slobody.

Symbolom všetkých spomínaných zmien sa stalo zavádzanie cestovných pasov, opäť najlepšie jeho slovami: „Naozaj, nič plastickejšie nezobrazuje obrovský úpadok sveta od prvej svetovej vojny ako obmedzovanie osobnej slobody jedinca, jeho pohybu a oklieštenie slobodných práv. Pred rokom 1914 patrila Zem všetkým ľuďom. Každý šiel ta, kam chcel, a zostal, pokiaľ chcel. Nebolo povolení, súhlasov a ja sa jednostaj a odznova kochám v úžase mladých ľudí, keď im rozprávam, ako som cestoval pred rokom 1914 do Indie a Ameriky, nevlastnil som pas ani som ho nikdy nevidel. Nastupoval som a vystupoval, nikoho som sa nepýtal ani mňa sa nik nevypytoval, nemusel som vyplniť ani jediný zo stovky formulárov, ktoré dnes požadujú. Nejestvovali pojmy ako permit, povolenie, víza, obmedzovania, hranice vtedy znamenali symbolické čiary...“

Spolu s pasmi prenikala medzi ľudí nedôvera a zaujatosť voči cudzincom, čo viedlo k výraznejšiemu nástupu nacionalizmu vrcholiaceho v druhej svetovej vojne.

Aj keď spomienky Zweiga hovoria o veľmi bolestnom období Európy, ich čítanie neprivádza k depresívnemu smútku. Prinášajú zároveň aj oslavu ľudského snaženia a výnimočnosti ľudskej kultúry a jej ducha.


Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/7371348/bola-to-era-istoty-a-potom-vypukla-svetova-vojna.html#ixzz3Cnwd6VuF
09.09.2014 - 10:20:53
01
laco, fajn článok len škoda piana... Smetiarom nič platiť nebudem.

Nemôžem sa však zbaviť dojmu že na pílu tlačia obe strany a diplomacia je doslova impotentná.
09.09.2014 - 15:16:17
00
už pár razí tu bol spomenutý nepi jano
09.09.2014 - 16:06:27
00
Piano sa dá každý mesiac kúpiť oficiálne za jeden cent. Niekde vyššie v téme som o tom nedávno písal.
09.09.2014 - 17:30:31
00
laco, viem, no aj napriek tomu odmietam platiť za ich plátok...
09.09.2014 - 18:30:30
00
Prepac mi tu zvedavost - a za ktory teda ano?
09.09.2014 - 19:01:01
00
Za žiadny, žurnalistika ak sa to vôbec dá tak nazvať, by mala byť bezplatná.
09.09.2014 - 19:16:56
00
Aj ''bezplatne'' musí niekto zaplatit
09.09.2014 - 19:31:14
00
Veď ich platí, na každej strane...
Nebudem si predsa platiť niekde niečo, kde v diskusii pokiaľ sa nestotožním s ich názorom budú komentáre mazané ako na bežiacom páse poprípade diskusia nie je žiadna. A to že ma už 2-krát zablokovali sa nebudem rozpisovať, pritom som nikoho neurážal ani nepodnecoval niekoho k niečomu :-)
09.09.2014 - 19:35:21
00

Výber z produktov

Prejsť do shopu
keyboard_arrow_up