Včera ráno, že nahodím nový
plášť na mtb, aby som na obed trošku vyrazil do lesa. Keďže sú to bezdušáky tak robota na max 10 minút. Hej...určite. Po pol hodine to už bol súboj kedy išlo všetko bokom, skúšam všetko možné celý spotený nadávam, že ten plášť určite menši musí byť, alebo čo. Ako totálne nasratý , fakt som už cítil ako sa mi herpes na pere vydúva...v tom prišiel otec za mnou do garáže, že ty co tu vystrájaš. Tak vysvetlím situáciu a hovorím- tu to drž ja ten plášť nasilu dajak narvem na ten ráfik hoci ho polamem
On na mňa pozerá a hovorí, že to musíš začať oproti ventilu a toto a tamto, že to dušu tak seknem, tak hovorím, že to bezduše to ne ako ty keď si jazdil pred 50 rokmi , hovorím to špeciálny plášť , karbonový ráfik, páska tu, tak opatrne aby sa nezničila ale on len svoje. Tak nervózný mu hovorím na tu maš a skúšaj. Už je asi jasné čo nastalo
keď budem preháňať tak mu to trvalo 45 sekúnd a keby nemal po ruke
montpáky tak ten plášť nahodí len tak s rukami
oco ma 70r a hovorí vidíš, vidíš ja
plášte na aute ručne menil a ne tu toto