tá kniha by sa mohla volať skôr Gazda s podtitulkom Ako som to pohnojil 
https://www.facebook.com/tbella/videos/10208671117360570/
Z toho Kalinakovho ksichtu by mohlo vzniknut nove meme
Z toho Kalinakovho ksichtu by mohlo vzniknut nove meme
Niečo pre rusofilov 
- Peťka, čo to píšeš?
- No, Dmitrij Andrejevič, dizertačnú prácu. - odvetí Peťka.
- A na akú tému?
- Nosenie vody v rešete
- Peťka! Čo je to za názov? Svoju dizertáciu by si mal nazvať:
Transport kvapalín s nízkou dynamickou viskozitou v neprispôsobených nádobách.
- Super názov!
Dmitrij Andrejevič. A neviete kde je Vasilij Ivanovič?
- Ten píše nadvore.
Peťka vyšiel nadvor a pýta sa komandíra:
- Vasilij Ivanovič, čo to píšete?
- Dizertačnú prácu na tému Vplyv kožených hudobných inštrumentov na sexuálny život duševných pastierov ruského ľudu.
- ... a ako sato volalo pôvodne?
- Na ***** je popovi harmonika...
Šesťdesiate roky. Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva.
Ivan si kúpil auto, priviezol si ho domou a pekne zaparkoval pred činžiakom. Na druhý deň pozrie ráno z okna a Záporožec nikde. Išiel to teda ohlásiť na milíciu.
Keď ho milicionár vypočuje, prísne vraví:
- Graždanin, pozrite sa tu na túto stenu! Čo vidíte?
- Nó... obraz Vladimíra Iljiča Lenina. - odpovie po pravde Ivan.
- A čo je, graždanin, na tom obraze? Poriadne sa pozrite!
- Lenin,obklopený svojimi najbližšími priateľmi.
- A čo ešte vidíte? Čo drží súdruh Lenin v ruke?
- Čiapku. -hovorí Ivan.
- No, tak to máme! Vladimír Ijlič Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi a drží si svoju čiapku v ruke...
A vy!?! Vy si necháte auto stáť na ulici!
Rok 1920. Sovietske Rusko.
Felix Edmundovič Dzeržinskij sa pýta Vladimíra Iljiča Lenina:
- Vladimír Iljič, čo je to socialistická ekonomika?
- Feli xEdmundovič, vysvetlím vám to prakticky. Máte chlpaté nohy?
- Mám.
- Veľmi chlpaté?
- Veľmi.
- Veľmi, veľmichlpaté?
- Veľmi, veľmi.
- Nadežda Konstantinovna, - obráti sa Lenin na Krupskú - píšte:
"Dzeržinskému v zime prešívané nohavice neprideliť!"
Začiatok minulého storočia. Rusko. Peterburg.
Robotník Sidorov sa po ťažkej smene v Putilovskom závode vracia domov.
Rozhodol sa, žeurobí radosť svojim deťom. Kúpil teda melón a kráča si s ním pod pazuchou.
Tu zrazu spozarohu vyskočí malý chlapík, taký holohlavý s ryšavou briadkou a sekerkou v ruke.
Chlapík skríkne:
- Nó, baťko, položte pekne melón na zem.
Robotník Sidorov spoznal v tom malom chlapíkovi vodcu svetového proletariátu, súdruha Lenina.Poslúchol ho teda a položil melón na zem.
Chlapík priskočil k melónu a prásk ho sekerkou. Rovno na dve polovice.
Potom jednu schmatol a so spokojným úsmevom zmizol za rohom...
.... a to je celá história o tom, ako sa Vladimír Iľjič Lenin podelil o melón s neznámym prostým robotníkom.
Vasilij IvanovičČapajev dal nastúpiť svoju 25-tu streleckú divíziu a pýta sa:
- Súdruhovia, povedzte, potrebujú vtáky peniaze?
- Nepotrebujú! Vasilij Ivanovič! - jednotne odpovedá divízia.
- To je dobre! Sokolíci moji!
Ja som vám totiž výplatu prepil.
Rok 1919.Revolučné Rusko.
Vasilij Ivanovič Čapajev a jeho ordonanc Peťka sedia a nudia sa.
Čapajev vraví:
- Peťka, zbehni do dediny k tomu mužíkovi, čo páli samohonku a dones fľašku.
O hodinu saPeťka vráti s poznatkom:
- Vasilij Ivanovič, on nemá ani kvapku pálenky.
- Ech, tá dnešná neschopná mládež... Poď ideme tam spolu.
Prídu k starému mužíkovi. Čapajev ho zdraví:
- Zdravstvuj, otec.
- Zdravstvujte, synkovia.
- Otec, prišli sme k tebe v mene sovietskej vlády. Pozerám, že domček máš starý.
- Och, starý je,starý...
- Peťka zapíš: nový dom jemu od Sovietskej vlády. A ženu máš starú?
- Starú, synak,starú...
- Peťka zapíš:novú ženu jemu od Sovietskej vlády.
- Synkovia moji,koľko som ja na vás len čakal. Sadkajte si, vypijeme si...
Posedeli si, vypili i zopár fľašiek na cestu dostali. Pri odchode sa ešte Čapajev vo dverách obrátila pýta sa:
- Otec, a možno ty máš aj ***** starého?
- Ój, synak,veru starého ho mám, starého...
- Peťka zapíš: ***** jemu od Sovietskej vlády...
- Peťka, čo to píšeš?
- No, Dmitrij Andrejevič, dizertačnú prácu. - odvetí Peťka.
- A na akú tému?
- Nosenie vody v rešete
- Peťka! Čo je to za názov? Svoju dizertáciu by si mal nazvať:
Transport kvapalín s nízkou dynamickou viskozitou v neprispôsobených nádobách.
- Super názov!
Dmitrij Andrejevič. A neviete kde je Vasilij Ivanovič?
- Ten píše nadvore.
Peťka vyšiel nadvor a pýta sa komandíra:
- Vasilij Ivanovič, čo to píšete?
- Dizertačnú prácu na tému Vplyv kožených hudobných inštrumentov na sexuálny život duševných pastierov ruského ľudu.
- ... a ako sato volalo pôvodne?
- Na ***** je popovi harmonika...
Šesťdesiate roky. Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva.
Ivan si kúpil auto, priviezol si ho domou a pekne zaparkoval pred činžiakom. Na druhý deň pozrie ráno z okna a Záporožec nikde. Išiel to teda ohlásiť na milíciu.
Keď ho milicionár vypočuje, prísne vraví:
- Graždanin, pozrite sa tu na túto stenu! Čo vidíte?
- Nó... obraz Vladimíra Iljiča Lenina. - odpovie po pravde Ivan.
- A čo je, graždanin, na tom obraze? Poriadne sa pozrite!
- Lenin,obklopený svojimi najbližšími priateľmi.
- A čo ešte vidíte? Čo drží súdruh Lenin v ruke?
- Čiapku. -hovorí Ivan.
- No, tak to máme! Vladimír Ijlič Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi a drží si svoju čiapku v ruke...
A vy!?! Vy si necháte auto stáť na ulici!
Rok 1920. Sovietske Rusko.
Felix Edmundovič Dzeržinskij sa pýta Vladimíra Iljiča Lenina:
- Vladimír Iljič, čo je to socialistická ekonomika?
- Feli xEdmundovič, vysvetlím vám to prakticky. Máte chlpaté nohy?
- Mám.
- Veľmi chlpaté?
- Veľmi.
- Veľmi, veľmichlpaté?
- Veľmi, veľmi.
- Nadežda Konstantinovna, - obráti sa Lenin na Krupskú - píšte:
"Dzeržinskému v zime prešívané nohavice neprideliť!"
Začiatok minulého storočia. Rusko. Peterburg.
Robotník Sidorov sa po ťažkej smene v Putilovskom závode vracia domov.
Rozhodol sa, žeurobí radosť svojim deťom. Kúpil teda melón a kráča si s ním pod pazuchou.
Tu zrazu spozarohu vyskočí malý chlapík, taký holohlavý s ryšavou briadkou a sekerkou v ruke.
Chlapík skríkne:
- Nó, baťko, položte pekne melón na zem.
Robotník Sidorov spoznal v tom malom chlapíkovi vodcu svetového proletariátu, súdruha Lenina.Poslúchol ho teda a položil melón na zem.
Chlapík priskočil k melónu a prásk ho sekerkou. Rovno na dve polovice.
Potom jednu schmatol a so spokojným úsmevom zmizol za rohom...
.... a to je celá história o tom, ako sa Vladimír Iľjič Lenin podelil o melón s neznámym prostým robotníkom.
Vasilij IvanovičČapajev dal nastúpiť svoju 25-tu streleckú divíziu a pýta sa:
- Súdruhovia, povedzte, potrebujú vtáky peniaze?
- Nepotrebujú! Vasilij Ivanovič! - jednotne odpovedá divízia.
- To je dobre! Sokolíci moji!
Ja som vám totiž výplatu prepil.
Rok 1919.Revolučné Rusko.
Vasilij Ivanovič Čapajev a jeho ordonanc Peťka sedia a nudia sa.
Čapajev vraví:
- Peťka, zbehni do dediny k tomu mužíkovi, čo páli samohonku a dones fľašku.
O hodinu saPeťka vráti s poznatkom:
- Vasilij Ivanovič, on nemá ani kvapku pálenky.
- Ech, tá dnešná neschopná mládež... Poď ideme tam spolu.
Prídu k starému mužíkovi. Čapajev ho zdraví:
- Zdravstvuj, otec.
- Zdravstvujte, synkovia.
- Otec, prišli sme k tebe v mene sovietskej vlády. Pozerám, že domček máš starý.
- Och, starý je,starý...
- Peťka zapíš: nový dom jemu od Sovietskej vlády. A ženu máš starú?
- Starú, synak,starú...
- Peťka zapíš:novú ženu jemu od Sovietskej vlády.
- Synkovia moji,koľko som ja na vás len čakal. Sadkajte si, vypijeme si...
Posedeli si, vypili i zopár fľašiek na cestu dostali. Pri odchode sa ešte Čapajev vo dverách obrátila pýta sa:
- Otec, a možno ty máš aj ***** starého?
- Ój, synak,veru starého ho mám, starého...
- Peťka zapíš: ***** jemu od Sovietskej vlády...
