Nikto nemusi byt chudobny. Je to len uhol pohladu a psychika. Niekto co ma 1000€ sa citi bohaty a niekto co ma 100 000€ sa citi chudobny. A ci chce kupit nieco, na co nema.
A ak sa citi chudobny a je na socialke, si moze tiez kupit novy karbon bik. Ide o prioritu na co da peniaze.
Miesto autobusom zacne jazdit na ukrajine od niekoho zdarma, alebo pojde peso, prestane chodit na obed do jedalne, deravu ponozku zasije, vodou z pracky zaleje wc po 3 ludoch, nema televizor, mobil, kupuje co najmenej a len v seconhande a bazare. Jedava kase z muky a najlacnejsie parky v akcii pred koncom spotreby a samotne zemiaky, chodi na navstevy vyjedat znamych. Ma len jeden kus oblecenia a perie len v umyvadle a vynimocne, nekupuje nic ak to nepotrebuje na prezitie, vsetko kalkuluje a kupuje najlacnejsie varianty, opravuje a vyraba veci co potrebuje, svojpomocne a potom si kupi drahy bik a tesi sa z neho.
Niekto co zaraba 3000€, tiez ho rovnako bavi bicyklovanie ale zdaju sa mu
bicykle drahe aj za 300€.
Mne nevadi vyska mojich, ci vasich prijmov.
Vadi mi, ze nemam chvilku volneho casu na bik a ked sa vratim na vikend domov, tak som unaveny, ze nevladzem na tom bicykli. Kto z vas ma 800h nadcasu za rok, tazkej manualnej prace, kde sa nesmiete opticky zastavit a stihnut, to co inde sa stiha za 2x dlhsi cas?
Potom, ked som na 2 mesiace isiel na docasny presun inde a pracoval, ako som zvyknuty, kolegovia mi nadavali, ze som to spravil 4x rychlejsie ako oni a ze to nesmiem, lebo im zmenia normy a nebudu stihat. Tak rychlo musim robit, lebo mam tak nariadene v povodnej praci.
v internom bazare a v postarke je tiez showka 
