Rozhodnutie o udeleni vodicskeho preukazu je v rukach policie na zaklade skusok ich komisara.
Neviem ako je to dnes, dcera neprešla pred 3 rokmi na prve 2 skušky. Teraz ich nepustia len tak lahko. Myslim, že jazdí dobre, i ked ju napomínam, aby neprekračovala maximalku (ťažká pravá noha). Lenže ako vidim, je to komplet zamorene Slovensko. Dokonca mi jeden rovesník vravel, že napomínal synovca, že prečo nepoužíva smerovku pri zmene pruhu. No a mlady na to, že to nebude robiť, že nie je "nejaký sedlák". Moj nazor je, že tu už žial žiadne dohováranie nepomôže.
Moj otec, ak by urobil to, čo sa dnes bežne robí (prejsť na červenu, nezastaviť na stopke) asi nespal celú noc. To viem určite, to bola ina generácia.
Ja som vodičák robil na jesen 1980, nemal som 18, dali mi ho až po 2 mesiacoch po skuškach v januari 1981, ked som mal 18.
Pamätam si, že tam v našom kurze nejaka žena (ne)urobila testy. Pytala sa našho učitela teorie, že za kolko to mala v testoch a povedal, že za 49,5 bodu, no otazky boli iba na cele body, takže taky vysledok nemohla mat. Min.počet bodov bol 50 na úspešné vyhodnotenie. Vodičák dostala, pochopil som, že sa to nejako "uhralo". Slovensko je prerastene klientelizmom. Stačí byť svedkom dopravnej nehody, jeden obyčajny občan a ten druhy so "známosťami" a už kde kade telefonuje. Tu už nikdy nebude poriadok, žial nie.