Na začiatok trocha čísel. Rýchlosť bežného chodca je 3km/h, 5km/h je už slušná rezká chôdza. Rýchlosť bežného cyklistu je 15km/h. Cyklista, čo dokáže jazdiť nad 20km/h a dokáže to udržať na rovinke po dlhší čas, patrí do cca 5% populácie. Teda to sú čísla, z ktorých sa vychádza pri navrhovaní. Ak zoberieme ad absurdum, Matej Tóth má priemernú rýchlosť na 50km trati okolo 13,5km/h, dá sa povedať, že on rýchlejšie chodí, ako dokáže väčšina populácie bežať, alebo bicyklovať. Maratónci bežia 42km trať za cca 2 hodiny a niečo. Priemerná rýchlosť je okolo 20km/h a to už je čas, ktorý dosahuje len 5% populácie na bicykli. Na Tour de France je priemerná rýchlosť okolo 41km/h, čo je rýchlosť, ktorou sa väčšina populácie bojí spustiť dole kopcom a pri cca 35km/h už pribrzďuje.
Teraz niečo k legislatíve, chodí/jazdí sa po pravej strane chodníka/cyklotrasu. Ak to šírkové parametre dovoľujú, môžu ísť aj 2 vedľa seba. Ďalšia dôležitá vec, šofér má prispôsobiť svoju rýchlosť stavu a povahe vozovky a aj svojím schopnostiam. Týka sa to aj cyklistu, je to vodič nemotorového vozidla. Ak chce cyklista predbiehať, môže len vtedy, ako môže bezpečne predbehnúť, platí to isté čo pri autách.
Sú tu 2 roviny čo sa týka pravidiel. Na jednej strane, rodič je zodpovedný za svoje dieťa, teda by mal dbať na to, aby
dieťa bolo v bezpečí a dodržiavalo pravidlá. To že dieťa lieta po celom chodníku hore-dole aj v protismere je zlyhanie rodiča, hlavne ak sa bavíme o cyklotrase. Ak sa nejaký rodič tvári, že však je to malé dieťa, čo mám robiť, nebudem ho predsa obmedzovať, tak by mal vrátiť dieťa. Už 3 ročné dieťa má byť schopné rozlišovať pravú a ľavú stranu, a chápať základné pojmy. Keď som bol malý, otec s nami chodil bikom na výlety, vždy išiel posledný a ja a moji 2 súrodenci pred ním. Každý z nás dokázal dokázal ísť vpravo. To že 3 ročné dieťa lieta ako šarkan na chodníku hore dole sa dá z privretými očami tolerovať, ale keď začne vrážať do ostatných ľudí, už veľmi nie. K tomuto patrí aj to, že dospelý ľudia, či cyklisti, chodí jazdí sa po pravej strane, ak je nejaký problém, snažím sa uhnúť na stranu, aby som neobmedzoval ostatych. Padla mi
reťaz na hrádzi? Stáva sa. Ale nebudem ju opravovať uprostred hrádze, ale odtlačím ten
bike nabok, nech neblokujem ostatných. Druhá strana cyklista. Nemá určené rýchlostné limity. Nikto mu ani nezakazuje trénovať, ale v sobotu cez deň keď je krásne počasie napríklad z Bieleho Kríža na Partizánsku lúku nie je veľmi vhodné si to valiť 60kou dole kopcom, keď viem, že tam je milión ľudí (dokonca v časti kde jazdí MHD je rýchlosť obmedzená na 30km/h značkou), alebo jazdiť v balíku 10+ ľudia po hrádzi od Starého mosta po Čuňovo. Nech si jazdia v balíku za Čuňovom, kde už jazdí málo cyklistov, ale ak pôjde niekto oproti nim, nech sa stiahnu, keďže tá deliaca čiara nie je pre srandu králikov. Tento rok som si všimol, že sa začali vytvárať skupinky tak 10-20 cestných cyklistov, väčšinou sa stretávali buď pod Mostom Apollo, alebo pri Starom moste, či Lafranconi a išli jazdiť. Väčšina z nich išla čo som videl aj zažil dosť agresívne, keď vo veľa prípadoch obiehali keď nemali, zabrali pomaly celú šírku hrádze, nie raz sa im museli ľudia uhýbať a
brzdy boli pre nich neznámi pojem. Ako som písal vyššie, nemám problém so športovou jazdou, ale jazdiť v balíku po hrádzi, nábreží Dunaja 30+km/h nie je zrovna niečo, čo by som podporoval. Hlavne na frekventovaných trasách.
Reálne, ak bude netolerancia ďalej pokračovať a rásť, jedného dňa príde zlom v podobe nehody a nastanú obmedzenia, ktoré sa nikomu páčiť nebudú. Najnovší príklad z Nemecka. Za rok 2019 boli cyklisti účastníkmi dopravnej nehody auto-cyklista v cca 11 000 prípadoch, v 54% prípadov bol na vine cyklista, v 32% bol síce za vínneho uznaný vodič auta, ale cyklista sa výraznou mierou podpísal pod danú nehodu svojim správaním (napríklad bol neosvetlený, nedal znamenie o zmene smeru, prudko zmenil smer, atď). Presná štatistika zrážok chodec-cyklista neexistuje, keďže koho by napadlo kvôli tomu volať políciu, ale nejaká organizácia vyhrabala štatistiku, že okolo 14 000 ľudí bolo ošetrených po tom, ako boli účastníkmi nehody s cyklistom. Koľko bolo cyklistov a chodcov sa presne nevie. Bavíme sa o tom, že je to číslo, čo sa približuje k počtu zraneným pri automobilových nehodách. Ďalším problémom, čo vyskočil v posledných rokoch sú oslepujúce predné svetlá, kde už Nemecko zaviedlo, že od istého výkonu
svetla musí mať lúč istý tvar, aby neoslňoval oproti idúcich. Niečo podobné sa deje už aj na Slovensku, napríklad na hrádzi už koľkokrát reálne som oslepený a nevidím a to aj ako šofér auta idúci po Dolnozemskej. Ďalšia vec, čo vyskočila v posledných 2-3 rokoch, e-biky. Aby predtým človek dokázal ísť 25km/h sa sa musel snažiť. Teraz to až taký problém s e-bikom nie je. Je to síce ilegálne, ale upraviť
e-bike aby zvládal aj viac ako 25km/h a bez šľapania až taký problém nie je. Dokonca veľa výrobcov predáva tzv. zabrzdený motor s výkonom 250W, pritom ľahkou softvérovou úpravou zrazu máme 1-3kW motor. Polícia to nekontroluje, ani reálne nemá ako. Zrazu, človek čo mal problém jazdiť 20km/h na
biku (tomu odpovedali aj jeho zručnosti, napríklad schopnosť brzdiť) môže bez problémov jazdiť 30+ a jazdia tak aj v meste po chodníkoch, cyklotrasách a ohrozujú ostatných. K tomu sa ešte prirátajú agresívne cyklisti s agresívnou rýchlou jazdou. Veľa hlavne komunálnych politikov kvôli týmto problémom začína poukazovať na nedostatočnú legislatívu a potrebu regulovania, hlavne v zastavaných oblastiach miest a cyklotrasách s vysokou intenzitou, kde sa hovorí, že by mohla byť obmedzené rýchlosť na 15, či 20km/h aj pre cyklistov. Na ironickú otázku jedného redaktora z nemeckého cyklomagazinu, že ako má cyklista vedieť, že ako rýchlo ide, odpovedal miestny politik, že v súčasnej dobe smart telefónov, smart hodiniek,
GPS prístrojov, klasických tachometrov nevidí žiaden problém s tým, že by cyklista mal problém zistiť, ako rýchlo ide. Pri
e-bikoch do už koľkokrát priamo samotný
biky ukazuje na displeji.
Ozaj sa chceme svojou netoleranciou, porušovaním pravidiel dostať až tak ďaleko? Napríklad, keď ráno chodím bikom do roboty v teplých mesiacoch, na hrádzi stretnem tak 5 ľudí a môžem ísť koľko chcem. Po obede keď idem z roboty je tých ľudí obrovské množstvo a cesta mi kvôli tomu trvá o 5 minút dlhšie. Ozaj sa chceme dopracovať k tomu, že niekto povie, že na hrádzi bude obmedzená rýchlosť napríklad na 15km/h, keď bežne jazdím okolo 25-30 ráno, keď tam skoro nikto nie je?
Ďalšia dôležitá vec, šofér má prispôsobiť svoju rýchlosť stavu a povahe vozovky a aj svojím schopnostiam.
Ak odhliadnem od toho, ze je to pravna snaha, ako sa vyvinit zo zodpovednosti ako prevadzkovatel komunikacie a tvorca legislativy, tak to znamena, ze kym si nesposobil skodu, tak si prizposobil. Cize aj ak ides nad povolenuu rychlost, podla tohto paragrafu si v poriadku.
Inak plne suhlasim a kludne by som sa pod to podpisal. Ludi je proste privela a na to aby mohli fungovat na tak malom priestore sa musia a budu musiet stale viac a viac obmedzovat. V nemecku padol navrh na osadenie ECV na bickle. Presne z dovodov co pises.
E-bike je lahhko riesitelny. Staci osveta v podobe: Ak jazdite na odomknutom e-biku tak ste podla legislativy motocykel. V pripade nehody budete stihany ako vodic motocyklu bez homologizacie, ECV, vodickeho opravnenia, PZP, TK motoprilby. To je fakt podla zakona, akurat nikto o tom nevie! Tiez by som pridal zdravotne osterenie vam nebude hradene z poistenia, na kolko poskodenia zdravia vzniklo vedomim porusenim zakona.
Druhy bod je kontrola obchodnikov a vyrobcov a ich tvrdy postih, tak ako je to v pripade predaju auta nesplnajucich predpisy. Tych obchodov a vyrobcov zase nie je tak vela. A stacil by jeden, ktory by dostal likvidacnu pokutu a bol by poriadok.